Emisie z dopravy a bývania Náklady domácnostiam narastú o stovky eur ročne

Zvyšovanie životných nákladov sa nezastaví ani po tom, čo si ľudia zvyknú na zdražovanie vyvolané konsolidáciou verejných financií z dielne Ficovej vlády.

Už čoskoro totiž budú musieť za emisie platiť aj dodávatelia palív využívaných v doprave a pri výrobe tepla, produkujúcich skleníkové plyny.

To znamená, že každý vyrobený a spotrebovaný liter benzínu a nafty či každý kilojoule tepla v našich radiátoroch bude zaťažený ďalšou povinnou položkou, ktorú napokon vždy zaplatí konečný spotrebiteľ.

Hoci totiž za emisie budú platiť dodávatelia palív, zvýšené náklady celkom prirodzene premietnu do svojich cien pre zákazníkov a odberateľov.

Všetko to vychádza z európskej smernice schválenej ešte v roku 2023. Jej existenciu nám pripomenula novela zákona o obchodovaní s emisiami, ktorú vláda a parlament schválili v septembri a preniesli ju tak aj do slovenskej legislatívy.

Jej prvé následky sa objavia už na začiatku roka. Hoci nebudú viditeľné pre verejnosť, dodávateľom prinesú viacero povinností.

Regulované subjekty, teda spoločnosti dodávajúce palivá, musia do konca tohto roka stihnúť požiadať o povolenie na emisie skleníkových plynov.

Firmy, ktoré majú túto povinnosť, sa môžu nájsť v oficiálnom oznámení ministerstva životného prostredia. Regulovaným subjektom je podľa zákona právnická alebo fyzická osoba, ktorá uvádza palivo na trh a je povinná z neho platiť daň.

V prípade palív pre cestnú dopravu platia niektoré výnimky. Emisie nebudú spoplatnené, ak vzniknú pri preprave skleníkových plynov na geologické uloženie alebo ak firma uvádza palivo s nulovým emisným faktorom, alebo ak je zdrojom paliva komunálny či nebezpečný odpad.

V prípade cestnej dopravy má výnimku len dodávka pre poľnohospodárske stroje. Spotreba (najmä) nafty je už dnes v prípade poľnohospodárov predmetom dotačných schém.

Spoplatnené budú emisie vzniknuté v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (tzv. KVET), ak vyrábajú teplo distribuované priamo alebo cez siete diaľkového vykurovania (napr. zásobovanie teplom teplárňami v mestách).

Takisto vykurovanie (bez ohľadu na spôsob) v prípade komerčných, administratívnych a obytných budov. To znamená, že aj ak má napríklad panelák vlastné vykurovanie povedzme plynovým kotlom, spoplatnenie emisií sa ho týka takisto.

V prípade cestnej dopravy má výnimku len dodávka pre poľnohospodárske stroje. Spotreba (najmä) nafty je už dnes v prípade poľnohospodárov predmetom dotačných schém.

Okrem toho sa rozšíri okruh priemyselných činností, ktoré boli doteraz vyňaté z povinnosti platiť za vytvorené emisie skleníkových plynov – o energetiku a stavebníctvo.

Ministerstvo životného prostredia upozorňuje aj na to, že ak sa firma, ktorej sa povinnosť týka, do konca tohto roka nestihne zaregistrovať, hrozí jej pokuta od 1 000 do 16 600 eur. 

Zásah naprieč celým hospodárstvom

Emisie nebudú spoplatnené hneď. Registrácia v prvom kole slúži na to, aby dotknuté firmy nahlasovali úroveň svojich emisií podľa príslušných prepočtov objemu palív dodaných na trh.

Samotné finančné náklady emisných povoleniek, podobne ako dnes existujú v priemysle, sa začnú uplatňovať od roku 2027.

To je síce až zhruba o dva roky, no postupne to prinesie zvýšenie nákladov vo všetkých odvetviach, čo sa napokon pretaví do spotrebiteľských cien všetkého tovaru a služieb.

Náklady na energie, ktoré neslúžia priamo na výrobu, ale napríklad na vykurovanie výrobného podniku či jeho chladenie (podľa ročného obdobia), vstúpia do ceny konečného produktu.

No a každý, kto niekedy robil cenovú kalkuláciu, či už má malý obchodík, stavebnú firmu, alebo pekáreň, vie, že náklady na dopravu tvoria základnú časť ceny tovaru. Preprava osôb, surovín aj tovaru sa v našich podmienkach deje v zásade po cestách alebo po železnici (a aj zo železnice treba tovar napokon rozviezť autami a v nákladnej železničnej doprave sa stále hojne využívajú dieselové lokomotívy).

Z toho je zrejmé, že ak dodávatelia palív, či už na čerpacie stanice, alebo do vykurovania, premietnu náklady na emisie do ceny suroviny, podnikateľskí odberatelia následne premietnu tieto vyššie energetické a dopravné náklady do cien pre svojich zákazníkov.

Zdražie aj osobná doprava, keďže náklady na emisie sa premietnu do cien na čerpacích staniciach.

V prípade dodávok tepla a plynu do domácností sú síce ceny pre domácnosti regulované, no emisná prirážka sa stane oprávneným nákladom dodávateľov a vo svojich cenových návrhoch ju budú zohľadňovať.

V prípade dodávok tepla a plynu do domácností sú síce ceny pre domácnosti regulované, no emisná prirážka sa stane oprávneným nákladom dodávateľov a vo svojich cenových návrhoch ju budú zohľadňovať.

A regulátor, teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, musí podľa platnej legislatívy oprávnené náklady dodávateľov zohľadňovať pri určovaní ceny pre chránených odberateľov (teda domácnosti).

Už sme si síce zvykli, že vláda v snahe zmierniť následky prílišného rastu cien energií alebo zapáčiť sa voličom ceny určené regulátorom ešte upraví – nezabúdajme, že ak súčasná vláda absolvuje celý svoj štvorročný mandát, voľby budú práve v roku 2027, keď sa platba za emisie prvý raz reálne dostane do cien.

Tento politický zásah má potom v zásade dva možné následky.

Štát buď kompenzuje tieto náklady dodávateľom zo štátneho rozpočtu, čím sa na nižšie ceny skladajú aj tí, ktorí si vykurovanie zabezpečujú po vlastnej linke, a v rozpočte je následne menej zdrojov na investície do iných dôležitých oblastí.

Druhou možnosťou je, že tieto náklady dodávateľom kompenzované nebudú, čím sa obmedzuje ich možnosť investovať do vlastnej infraštruktúry (v prípade dodávateľov tepla napríklad do rozvodných potrubí). Obmedzením týchto investícií infraštruktúra zastaráva, pravidelné drobné opravy sa škrtajú, až potrubie dospeje do havarijného stavu, čo má za následok nielen rozsiahlejšie odstávky dodávok, ale aj nákladnejšie investície do opravy havarijného stavu.

Ako sa to reálne dotkne ľudí

Ministerstvo životného prostredia do zákona nevložilo žiadne vyčíslenie sumy, koľko by emisná povolenka za sektor cestnej dopravy a budov mala stáť.

V čase schvaľovania sa objavil len odhad – v prípade, že domácnosť v rodinnom dome kúri uhlím, ročné náklady by mohli narásť o zhruba 400 eur, v prípade vykurovania plynom o viac ako 300 eur.

V bytoch by náklady na plyn mohli narásť o 100 eur ročne.

V prípade dopravy sa môžu motoristi pripraviť na to, že si ročne za benzín alebo naftu priplatia o 80 až 175 eur viac. Náklady na palivo v nákladnej doprave by sa mohli zvýšiť o 7,5 percenta.

V prípade dopravy sa môžu motoristi pripraviť na to, že si ročne za benzín alebo naftu priplatia o 80 až 175 eur viac.

Tieto sumy sa však napokon v schválenom materiáli neobjavili. V doložke vplyvov sa len všeobecne konštatuje negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Sociálny vplyv nemá mať nový systém obchodovania s emisiami dokonca žiadny.

Sumy však obsahuje smernica, ktorú Slovensko schválením nového znenia zákona o obchodovaní s emisiami prenieslo do svojej legislatívy.

Všeobecne sa počíta so sumou 45 eur za tonu emisií skleníkových plynov. Tona emisií je zároveň objemom, ktorý zodpovedá jednej emisnej povolenke, resp. kvóte. A táto suma má platiť do roku 2030. Je teda možné, že v nasledujúcom desaťročí porastie.

Podľa štandardizovaného výpočtu pri spálení jedného litra benzínu vznikne 2 390 gramov CO₂ a pri spálení jedného litra nafty 2 640 gramov CO₂. Hodnota je vypočítaná ako súčet obsahu uhlíka v litri paliva a množstva kyslíka, ktoré je potrebné na jeho spálenie. Príslušný vzorec nájdete napríklad tu.

To znamená, že tonu CO₂ vyprodukuje benzínový motor po spotrebovaní približne 418 litrov benzínu a dieselový motor po spálení 378 litrov nafty.

V prepočte to znamená, že liter benzínu zdražie o 10,5 centa a liter nafty o 12 centov. Na rozdiel od súčasnej spotrebnej dane teda pôjde o fixnú sumu. Nebude totiž vychádzať z čistej ceny samotného paliva, ale z úradne určenej ceny CO₂.

Podobne ako v prípade pohonných látok, aj v prípade vykurovania bude daň súčasťou ceny, ktorú za palivo zaplatí konečný spotrebiteľ.

A podobne ako v prípade pohonných látok, aj v prípade vykurovania bude daň súčasťou ceny, ktorú za palivo zaplatí konečný spotrebiteľ.

Spaľovanie dreva vyprodukuje 382 g na kWh energie, čierne uhlie 349 g, hnedé uhlie 342 g a zemný plyn 202 g na kWh.

Priemerný rodinný dom s rozlohou obytnej plochy 120 m² má ročnú potrebu energie na vykurovanie na úrovni 16 520 kWh. Potreba však nie je spotreba, keďže treba vziať do úvahy aj účinnosť vykurovacích telies.

Následné zdraženie palív tak bude pre domácnosť v priemernom rodinnom dome znamenať o 333 eur viac za drevo, 346 eur v prípade vykurovania čiernym uhlím, 363 eur v prípade hnedého uhlia, a ak domácnosť kúri plynom, ročný účet narastie o 161 eur. Drevo však napriek vysokej úrovni emisií CO₂ nepatrí medzi fosílne palivá, nová uhlíková daň by sa naň tak teoreticky vzťahovať nemusela.

No štátny rozpočet neutrpí len snahou udržať ceny energií na sociálne prijateľnej úrovni. Náklady za vykurovanie, ale aj dopravu narastú aj štátu a verejným inštitúciám, ako sú školy či nemocnice. Najmä ak zároveň platí, že mnohé zo štátom vlastnených a využívaných budov majú stále problém s efektivitou vykurovania, teda priveľa tepla bez účinku uniká do okolitého prostredia pre zanedbané rekonštrukcie.