Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
11. január 2023

Nová emisná daň

Ako nám europarlament zdraží dopravu a bývanie

Doteraz bol terčom bojovníkov proti CO2 najmä priemysel, teraz sa pozornosť presúva na domácnosti.

Ako nám europarlament zdraží dopravu a bývanie

Zdroj: flickr.com/elblogdelaenergia

Ledva sa na konci uplynulého roka podarilo ako-tak vyriešiť aspoň na najbližších niekoľko mesiacov problém s cenovými výkyvmi na trhu s plynom a z toho plynúce problémy aj pre ceny elektriny, už sa na obzore črtajú nepríjemné správy, ktoré sa najviac chystajú zasiahnuť domácnosti.

Kým ministri zodpovední za energetiku nakoniec dospeli k dohode o cenových stropoch, Európsky parlament chystá zmeny v obchodovaní s emisiami.

Vyjednávači europarlamentu sa so zástupcami Rady predbežne dohodli, že od roku 2027 by sa mal „trh“ s emisiami v EÚ upraviť tak, aby sa platilo aj za emisie zo spaľovania fosílnych palív v doprave a pri vykurovaní budov.

Od uhlíkovej dane bude oslobodené poľnohospodárstvo a rybárstvo ako citlivé sektory a spaľovanie nafty v železničnej doprave.

Tona emisií pre dopravu a vykurovanie bude stáť 45 eur, tento strop má platiť do roku 2030.

Ak by boli ceny extrémne vysoké, podobne ako v súčasnej energetickej kríze, nový systém obchodu s emisiami by bolo možné odložiť o rok neskôr, teda do roku 2028.

Drahšia doprava

Podľa štandardizovaného výpočtu pri spálení jedného litra benzínu vznikne 2 390 gramov CO2 a pri spálení jedného litra nafty 2 640 gramov CO2. Hodnota je vypočítaná ako súčet obsahu uhlíka v litri paliva a množstva kyslíka, ktoré je potrebné na jeho spálenie. Príslušný vzorec nájdete napríklad tu.

To znamená, že tonu CO2 vyprodukuje benzínový motor po spotrebovaní približne 418 litrov benzínu a dieselový motor po spálení 378 litrov nafty.

Príslušná daň 45 eur za tonu CO2 sa nebude vyberať individuálne. Hoci by sa dali využiť údaje o spotrebe deklarované výrobcom a na základe najazdenej vzdialenosti potvrdenej povinnou technickou kontrolou daň vyrubiť, tento spôsob by bol aj na bežné praktiky bruselskej byrokracie príliš komplikovaný.

Jednak je výrobcom uvádzaná spotreba v mnohých prípadoch značne odlišná od reálnej spotreby pri bežnej prevádzke (ako pred niekoľkými rokmi dokázal veľký test päťdesiatky áut, ktorý urobil český server auto.cz). Taktiež by si to vyžadovalo úpravu daňových pravidiel a zároveň povinnosti absolvovať technickú kontrolu vozidla na (minimálne) každoročnú záležitosť.

Uhlíková daň z dopravy sa preto stane súčasťou ceny paliva na čerpacích staniciach. To v prepočte znamená, že liter benzínu zdražie o 10,5 centa a liter nafty o 12 centov, ako vyrátal Postupimský inštitút pre výskum klímy. Na rozdiel od súčasnej spotrebnej dane teda pôjde o fixnú sumu. Nebude totiž vychádzať z čistej ceny samotného paliva, ale z úradne určenej ceny CO2.

Zároveň táto uhlíková daň nebude (podobne ako spotrebná daň) rozlišovať spotrebiteľa. Zasiahne rovnako spotrebu pre osobnú dopravu, spotrebu na podnikanie – či už v služobných autách, alebo pri živnostníkoch –, ale aj veľkú nákladnú dopravu.

To znamená, že ceny sa budú premietať nielen do účtov na čerpačkách, ale aj do cien všetkého tovaru, ktorý sa po cestách prepravuje, a služieb – od taxíkov až po kuriérov.

Hoci sa teda 45 eur za tonu emisií môže zdať až prívetivou sumou, v skutočnosti toto rozhodnutie zasiahne cenovú úroveň v celej ekonomike.

Drahšie kúrenie

Podobne celoplošný zásah bude mať aj to, že daň 45 eur za tonu CO2 sa bude týkať aj vykurovania v domácnostiach.

A podobne ako v prípade pohonných látok, daň bude súčasťou ceny, ktorú za palivo zaplatí konečný spotrebiteľ.

Spaľovanie dreva vyprodukuje 382 g na kWh energie, čierne uhlie 349 g, hnedé uhlie 342 g a zemný plyn 202 g na kWh.

Priemerný rodinný dom s rozlohou obytnej plochy 120 m2 má ročnú potrebu energie na vykurovanie na úrovni 16 520 kWh. Potreba však nie je spotreba, keďže treba vziať do úvahy aj účinnosť vykurovacích telies.

Zdroj: oplyne.info

Následné zdraženie palív tak bude pre domácnosť v priemernom rodinnom dome znamenať o 333 eur viac za drevo, 346 eur v prípade vykurovania čiernym uhlím, 363 eur v prípade hnedého uhlia, a ak domácnosť kúri plynom, ročný účet narastie o 161 eur. Drevo však napriek vysokej úrovni emisií CO2 nepatrí medzi fosílne palivá, nová uhlíková daň by sa naň tak teoreticky vzťahovať nemusela.

Zdraženie sa, samozrejme, dotkne aj tých, ktorí sú pripojení na centrálne vykurovanie a ich tepláreň využíva na výrobu tepla fosílne palivá.

Opäť, rovnako ako v prípade paliva pre automobily, toto zdraženie nebude nijako reflektovať samotnú čistú cenu suroviny.

A rovnako ako pri dani, ktorá zaťaží dopravu, svoj efekt bude mať aj v prípade firiem, ktoré opäť prenesú tieto náklady do cien pre svojich zákazníkov.

Omnoho zásadnejší vplyv sa však črtá pre nekomerčný sektor. Nielen budovy úradov, ale najmä škôl a nemocníc vyžadujú veľa energie spotrebovanej na vykurovanie. Náklady týchto odvetví a zároveň štátu a samospráv tak nespochybniteľne stúpnu, čo povedie zrejme k zvyšovaniu daní a poplatkov.

Nová daň z palív aj z vykurovania bude mať okrem priameho zásahu na domácnosti vplyv aj na firmy, ktoré zvýšené náklady prenesú do cien pre zákazníkov. Zdieľať

A len na ilustráciu príklad Univerzitnej nemocnice v Bratislave – hoci nepoznáme presnú spotrebu tepla, podľa výročnej správy za rok 2021 boli náklady nemocnice na energie (z ktorých teplo tvorí, samozrejme, len časť) takmer 4,3 milióna eur. Zo zoznamu neuhradených záväzkov vyplýva, že len na faktúrach za plyn dlhovala nemocnica k 31. 12. 2021 takmer 7,9 milióna eur (istina bez penále).

Inzercia

Európsky parlament má o nariadení hlasovať v priebehu januára alebo februára. Ako sme spomenuli vyššie, strop 45 eur za tonu CO2 bude platiť len do roku 2030, zdražovanie dopravy a vykurovania tak po tomto termíne môže byť ešte vyššie.

Kompenzačný fond

Príjmy z novej uhlíkovej dane majú byť príjmom Európskej únie, nie jednotlivých členských krajín. Z výberu dane má byť zriadený kompenzačný fond.

„Sociálny klimatický fond pomôže zraniteľným domácnostiam pri energetickom prechode, napríklad pomocou kupónov na zateplenie alebo prechodom na ekologickejšie možnosti dopravy,“ vysvetlila pre portál euractiv.com Esther de Langeová z Európskej ľudovej strany.

Vo fonde má byť 87 miliárd eur. Kritika však zaznela prekvapivo od poslanca Zelených Michaela Blossa, ktorý objem fondu označil za nedostatočný a nariadenie v tejto podobe za antisociálne.

Svoje obavy už vyjadrili aj francúzski europoslanci, ktorí sa takisto odvolávajú na možné sociálne dosahy, majúc ešte v živej pamäti protesty Hnutia žltých viest, ktoré vo Francúzsku vypukli po schválení uhlíkovej dane na benzín a naftu.

Solár na všetky strechy

Tretím masívnym plánovaným zásahom do života je nápad, aby od roku 2034 mali všetky budovy, vrátane obytných, teda aj rodinných domov, povinne na strechách solárne panely.

V tomto nápade sa neskrýva možnosť, napríklad motivácia pre tých, ktorí tak učinia, ale priamo povinnosť. Majiteľ nehnuteľnosti tak nebude mať na výber.

V tejto súvislosti tiež treba poznamenať, že individuálne využívanie solárnej energie je vhodným doplnkovým zdrojom ku konvenčnej energii. No jej využitie je takisto závislé od geografických a klimatických daností konkrétneho miesta. Solárny panel na streche domu, ktorý je napríklad väčšinu dňa v tieni kopca, nemá veľký energetický zmysel.

Solárny panel na streche domu, ktorý je napríklad väčšinu dňa v tieni kopca, nemá veľký energetický zmysel. Zdieľať

Preto by tento zdroj mal zostať v rovine dobrovoľnosti a, naopak, štát a príslušné energetické spoločnosti by mali vytvárať podmienky na to, aby sa do siete mohol pripojiť každý, kto má o to záujem a komu to dáva ekonomický zmysel.

Zatiaľ už dnes platí, že od roku 2027 by solárny zdroj na svojich strechách mali mať nainštalované všetky nové verejné a nebytové budovy s úžitkovou plochou od 250 m2. O rok neskôr – od 2028 – budú musieť mať povinne fotovoltaiku všetky takéto budovy, ktoré prejdú rozsiahlou či hĺbkovou rekonštrukciou a majú úžitkovú plochu nad 400 m2, bez ohľadu na ich vek. A od roku 2030 sa povinnosť bude vzťahovať na všetky nové bytové domy.

Teraz europoslanci navrhujú rozšírenie týchto povinností a spomenutú povinnú inštaláciu solárnych panelov na všetkých existujúcich budovách. Zasiahnuť chcú aj do projektovej prípravy. Tá by mala byť taká, aby po roku 2027 umožnila inštaláciu panelov na všetkých nových budovách.

Už na prvé počutie sa vynára niekoľko otázok, na ktoré zatiaľ europoslanci nedali odpoveď.

Prvou otázkou je, či si majitelia budov budú musieť nákup a inštaláciu solárnych panelov hradiť z vlastných zdrojov, ak už im vznikne takáto zákonná povinnosť.

Podobne otázne je zatiaľ aj to, či by sa takéto nariadenie týkalo povedzme aj kultúrnych a historických pamiatok. Ak sa pri ich renováciách dbá doslova na každý detail vrátane povedzme materiálového vyhotovenia škridiel, je otázne, ako by v prípade povinnosti inštalovať solárne články pristúpili k tejto povinnosti pamiatkové úrady.

Ďalšia otázka sa týka nielen ekonomiky, ale aj geopolitiky. Ak by bola Európska únia lídrom v produkcii solárnych panelov, dávalo by takéto opatrenie aj ekonomický zmysel. Z úradnej moci by totiž výrobcovia mali zabezpečený odbyt svojich výrobkov.

V Európe síce existujú spoločnosti, ktoré vyrábajú solárne panely, a, samozrejme, existuje nespočetné množstvo drobných firiem, ktoré sa živia ich inštaláciou. V porovnaní s Čínou je však Európa v segmente fotovoltaiky trpaslíkom.

Napríklad v roku 2020 sa až 97 percent celosvetovej produkcie solárnych článkov vyrobilo v Číne, v EÚ jedno percento. Na porovnanie, v Únii sa nainštalovala viac ako pätina z celosvetovo inštalovaných nových panelov.

Pritom do roku 2030 chce EÚ takmer tretinu svojej spotreby pokrývať z obnoviteľných zdrojov.

Ak by sa aj v Európe podarilo naštartovať masívnejšiu výrobu komponentov na získavanie energie zo slnka, suroviny potrebné na ich výrobu bude stále do veľkej miery na globálnej úrovni ovládať Čína. A to aj v prípade, že by tieto suroviny európske firmy získavali z recyklácie zastaraných solárnych článkov. Ak má totiž ich množstvo v Európe rásť, len recyklované suroviny tento dopyt nepokryjú.

Zaznelo to už niekoľkokrát, no i na tomto mieste treba zopakovať, že vymeniť energetickú závislosť od Ruska za energetickú závislosť od Číny nie je najšťastnejší krok.

Vymeniť energetickú závislosť od Ruska za energetickú závislosť od Číny nie je najšťastnejší krok. Zdieľať

Návrh tiež obsahuje záväzok pre členské štáty, aby prispôsobili svoje prenosové siete tomuto plánovanému masívnemu pripojeniu nových, no zo svojej podstaty nestabilných zdrojov.

V tejto veci sa chopilo iniciatívy Nemecko, ktoré má dlhodobo problémy so štruktúrou svojej prenosovej siete a najmä so slabým prepojením severu krajiny, ktorá produkuje veľa veternej a slnečnej energie, s vysokým dopytom po energii na juhu krajiny.

A práve jednoduchšie povoľovanie pre energetickú sústavu si Nemecko presadilo výmenou za súhlas so spomínaným stropom na ceny plynu.

V článku 6 prijatého nariadenia sa píše, že členské štáty „môžu vyňať projekty obnoviteľnej energie, ako aj projekty skladovania energie a projekty elektrizačnej sústavy, ktoré sú potrebné na integráciu obnoviteľnej energie do elektrizačnej sústavy, z hodnotenia vplyvov na životné prostredie“.

V praxi to znamená napríklad jednoduchšie vyvlastňovanie pozemkov na budovanie rozvodných sietí ako zón mimoriadneho významu. Berlín mal totiž problém presvedčiť najmä farmárov na juhu krajiny, aby súhlasili s budovaním prenosovej siete cez svoje pozemky.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.