Čo sa mení v európskej migrácii Menej nových uchádzačov o azyl, Nemecko už nie je číslo jeden a Sýrčanov nahrádzajú Venezuelčania

Európska azylová agentúra (EUAA) v pondelok zverejnila polročnú správu, ktorá zaznamenala výrazný pokles počtu žiadostí o azyl. V prvých šiestich mesiacoch roku 2025 v krajinách EÚ+ (štáty Európskej únie, Švajčiarsko plus Nórsko) o azyl požiadalo 399-tisíc osôb, čo je o 23 percent menej než v prvom polroku 2024.

Počet uchádzačov po migračnej kríze v rokoch 2015 – 2016 výrazne poklesol a dosiahol dno v roku 2020, odvtedy znovu výrazne rástol a v roku 2023 presiahol jeden milión, čím sa znovu priblížil k číslam z čias migračnej krízy. Tieto čísla pritom nezahŕňajú viac než štyri milióny Ukrajincov, ktorým štáty EÚ udelili iný typ práva na pobyt.

Od roku 2023 počet uchádzačov o azyl znovu klesá, v roku 2024 európske úrady zaznamenali pokles o 13 percent. Tento ďalej pokračuje.

Obzvlášť veľký je pokles v Nemecku, kde sa čísla uchádzačov v prvých šiestich mesiacoch tohto roka znížili až o 43 percent.

V Nemecku tak v prvom polroku 2025 požiadalo o azyl asi 70-tisíc osôb, čím Nemecko prvýkrát po viac než desiatich rokoch medzi utečencami nie je najpopulárnejšou krajinou. Tou sa stáva Francúzsko a Španielsko so 78-tisíc a 77-tisíc uchádzačmi.

Taliansko sa so 64-tisíc uchádzačmi nachádza na štvrtom mieste. Aj tu bol pokles výrazný o 25 percent oproti rovnakému obdobiu v minulom roku.

Venezuela a Bangladéš

Do Nemecka tak prichádza menej uchádzačov než do Španielska. Líši sa však pôvod migrantov: zatiaľ čo v Nemecku väčšinu žiadateľov o azyl tvoria migranti z Blízkeho východu, v prvom rade Afganistanu, Sýrie a Turecka, do Španielska prichádzajú najmä Venezuelčania, Kolumbijčania a Peruánci.

Práve Venezuela sa v EÚ stala hlavnou krajinou pôvodu uchádzačov o azyl. Za prvých šesť mesiacov počet Venezuelčanov žiadajúcich azyl dosiahol 49-tisíc osôb, čo je nárast o 31 percent oproti rovnakému obdobiu v minulom roku.

Krajinu v dôsledku hospodárskej krízy alebo politickej perzekúcie Madurovým socialistickým režimom za posledných desať rokov opustilo takmer osem miliónov ľudí, pričom väčšina z nich žije v okolitých latinskoamerických štátoch, ako je Kolumbia, ale aj v Mexiku či USA.

Najpopulárnejšou európskou krajinou je pre nich podľa EUAA, málo prekvapivo, Španielsko. Ale aj vo Francúzsku, ktoré predbehlo Nemecko ako najatraktívnejšia krajina pre uchádzačov o azyl, tvoria Venezuelčania najväčšiu skupinu. Po nich nasledujú Afganci a občania Demokratickej republiky Kongo.

Kongo (9900 žiadostí v EÚ+) sa tak stáva jednou z významnejších krajín, odkiaľ do Európy prúdia migranti. Ďalším významným štátom je Bangladéš, ktorého občania migrujú najmä cez Stredozemné more do Talianska.

„Počas posledných troch rokov požiadal o azyl v krajinách EÚ+ značný počet Bangladéšanov, pričom niekedy podali viac ako štyritisíc žiadostí za jediný mesiac. Počas prvej polovice roka 2025 podali Bangladéšania 17-tisíc žiadostí – o niečo menej v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024, ale stále ich to radí na štvrté miesto spomedzi všetkých štátnych občianstiev,“ pripomína správa EUAA.

Sýrčanov prichádza menej, ale do vlasti sa nevracajú

Jedným z dôvodov poklesu je výrazne nižšia migrácia z krajín Blízkeho východu. Dôvodom je v prvom rade pád Baššára al-Asada v Sýrii. Po prvýkrát od roku 2013 Sýrčania už nie sú najväčšou skupinou žiadateľov o azyl.

Očakávanie, že by sa časť Sýrčanov s koncom vojny mohla vrátiť do vlasti, sa však doposiaľ nesplnilo. Podľa údajov nemeckého ministerstva vnútra sa pre takýto krok do konca augusta rozhodlo len 1867 osôb. V Nemecku koncom júla žilo 955-tisíc občanov Sýrie, čo je o 20-tisíc menej než pred rokom.

Tento pokles je však spôsobený najmä tým, že mnohí Sýrčania medzičasom spĺňajú požiadavky na nadobudnutie nemeckého občianstva, čím vypadávajú z kategórie evidovaných cudzincov. Len v minulom roku počet Sýrčanov, ktorí sa stali nemeckými občanmi, prekročil 83-tisíc osôb.

Zároveň však nemecké ministerstvo vnútra plánuje obnoviť deportácie odmietnutých Sýrčanov. Deportácie do Sýrie boli pre začínajúcu sa vojnu v roku 2012 zastavené.

Koniec tureckej vlny?

Aj počet príchodov migrantov z iných krajín Blízkeho východu v Nemecku poklesol, v prípade Afgancov o 30 percent a v prípade Turkov dokonca o 63 percent.

Počet žiadostí z Turecka prudko vystrelil v roku 2023, v rokoch 2023 a 2024 boli Turci po Sýrčanoch dokonca druhou najväčšou skupinou žiadateľov v Nemecku – s takmer 63-tisíc žiadosťami v roku 2023 a necelými 30-tisíc žiadosťami v roku 2024.

Ich počet medzi uchádzačmi odvtedy klesá, od januára do júla 2025 v Nemecku o azyl požiadalo takmer 8900 občanov Turecka.

Avšak podaná žiadosť o azyl ešte neznamená, že ju úrady schvália.

Podľa nemeckej mimovládnej organizácie Pro Asyl tvoria veľkú časť uchádzačov z Turecka Kurdi, v prvom polroku 2023 to bolo až 84 percent prípadov. Azyl alebo subsidiárnu ochranu v rovnakom období však získalo len 23 percent uchádzačov a medzi Kurdmi bol podiel pozitívnych rozhodnutí dokonca podpriemerný. Len v piatich percentách prípadov nemecké úrady považovali žiadosť o azyl za dôvodnú.

Tieto čísla kopírujú širší európsky trend. Turci v štátoch EÚ+ dostávajú azyl len v 12 percentách prípadov, čo je výrazne menej než ešte v roku 2019 (54 percent). Avšak vtedy bol počet uchádzačov z Turecka výrazne nižší, než je dnes.

A aj migranti z iných krajín majú momentálne nízky podiel úspešnosti. Podiel uchádzačov, ktorým je poskytnutý azyl (status utečenca alebo doplnková ochrana), je v súčasnosti podľa EUAA malý ako nikdy predtým. Len 25 percent z nich na svoju žiadosť dostalo kladnú odpoveď. Ešte v rokoch 2023 – 2024 to bolo až 42 percent.