Zelený progresívny Tresk Trvanie na zákaze spaľovacích motorov, pre domácnosti a firmy „zelené dane“

Hoci hlavnou ekonomickou a aj politickou témou tohto týždňa na Slovensku bol dlhoočakávaný konsolidačný balík Ficovej vlády, na okraji tejto udalosti zverejnila svoj ekonomický program aj momentálne najsilnejšia opozičná politická strana – Progresívne Slovensko.

A keďže existuje istá miera pravdepodobnosti, že táto strana môže byť po ďalších parlamentných voľbách stranou premiérskou s veľkým vplyvom na budúcu vládnu politiku, je dobré poznať aj jej ekonomický program, ktorý môže formovať budúcu vládnu politiku.

Obšírne sa tomuto programu tento týždeň venoval kolega Lukáš Krivošík.

Ekonomický program PSVeľký tresk alebo pokazená treska? Ako chcú progresívci naštartovať Slovensko

Lukáš Krivošík

My sa teraz detailnejšie pozrieme na pasáže, ktoré sa týkajú tzv. zelenej transformácie, resp. návrhov súvisiacich s agendou, ktorú na úrovni Európskej únie zhŕňa program Green Deal.

Ten na jednej strane obsahuje mnoho užitočných vecí, ktoré smerujú k ochrane a obnove prírody a krajiny, na druhej strane je však plný regulácií a obmedzení, ktoré reálne spôsobujú Európskej únii ekonomické zaostávanie v globálnej konkurencii. A tie spomínané užitočné veci sú zas sprevádzané masívnym prerozdeľovaním a dotačnými schémami, ktoré logicky znižujú rentabilitu vynaložených zdrojov.

Poďme však ku konkrétnym zmienkam o tejto agende v ekonomickom programe PS, ktoré si zaslúžia zopár poznámok.

Hoci sú do veľkej miery naformulované vágne a príliš všeobecne, dané do kontextu s legislatívou, ktorú už uplatňuje alebo už schválila Európska únia, vytvárajú konkrétnu predstavu o tom, čo v tejto agende mienia slovenskí progresívci.

Automobilky

V súvislosti s automobilovým priemyslom ako jednou z najdôležitejších zložiek slovenskej ekonomiky a exportu progresívci píšu, že potrebujeme „jasný plán prechodu na zelenú ekonomiku. Európske automobilky si uvedomujú, že budúcnosť je zelená. Potrebujú pevný bod pre svoje investície a nie ustavičné spochybňovanie cieľov. Globálna konkurencia nespí a najhoršie by bolo brániť technológie dvadsiateho storočia“.

Hoci to nehovoria explicitne, znamená to, že trvajú na zákaze predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035. To je totiž aktuálny legislatívny stav.

A to aj napriek tomu, že samotná táto európska legislatíva obsahuje možnosť prehodnotenia už v rokoch 2026 a 2027. A aj napriek tomu, že európska debata ohľadom spaľovacích motorov je dnes úplne inde a úplne otvorene sa o prehodnotení zákazu spaľovákov diskutuje.

PS v tejto súvislosti parafrázuje Henryho Forda, ktorý vraj povedal „nechcime rýchlejšie kone, ak môžeme mať automobily“.

Henry Ford tým však iste nemyslel to, že ak máme automobily, môžeme zabiť všetky kone. Alebo to, že napríklad po roku 1920 by si už nikto koňa kúpiť nemohol.

Henry Ford presadzovaním áut nenavrhoval, že ak máme automobily, môžeme zabiť všetky kone. Alebo to, že po roku 1920 by si už nikto koňa kúpiť nemohol.

A rovnako by sa malo pristupovať k existujúcim technológiám. Pokiaľ ako Európa máme komparatívnu výhodu v technológii spaľovacích motorov, prečo chceme všetko know-how zahodiť? Napríklad účinnosť motorov či množstvo emisií sú dnes v prípade spaľovacích motorov dramaticky iné než v minulosti, už len keď to porovnáme s 80. či 90. rokmi 20. storočia.

Vývojom aj politickým tlakom sa množstvo emisií podarilo výrazne skresať. Nižšia spotreba za rovnaký výkon, teda vyššia účinnosť motora má v prvom rade ekonomický benefit pre spotrebiteľa, to ho v prvom rade motivuje, aby si kúpil modernejšie auto.

Úspech technológie závisí od záujmu spotrebiteľov – ak sa ukáže, že ľudia nechcú spaľováky, tie z trhu zmiznú samy aj bez politických zásahov.

„Domácnosti, firmy, ale aj štát budú musieť prispieť“

Ďalšie nie priamo explicitne vyslovené, no jednoznačne naznačené v programe PS je to, že by sa spotrebiteľom mali zvyšovať životné náklady, ak budú uprednostňovať fosílne technológie. „Znečisťovanie musí mať adekvátnu cenovku,“ píšu. Na európskej úrovni je už stanovená cesta k spoplatňovaniu osobných emisií (nie priamym poplatkom, ale prenosom do konečnej ceny napríklad v doprave a bývaní).

Ďalšie náklady sa dajú čítať z formulácie o „férových“ cenách priemyselných emisných povoleniek, o uhlíkových daniach či uhlíkových clách.

Ak nechceme suroviny a tovary dovážať z environmentálne nezodpovedných krajín, musíme si úprimne povedať, že ich teda budeme ťažiť a spracúvať v Európe. So všetkými environmentálnymi následkami, ktoré ťažba a ťažký chemický priemysel prinášajú.

Na jednej strane ide o legitímny nástroj obchodných bariér, na druhej strane to však európsky priemysel znevýhodňuje v globálnej konkurencii. Dovoz surovín či predspracovaných polotovarov z krajín, ktoré majú miernejšie (alebo žiadne) emisné kritériá, môžeme týmto obmedziť. Na druhej strane si však musíme povedať, že tieto suroviny budeme ťažiť a spracúvať v Európe. A to so všetkými environmentálnymi následkami, ktoré ťažba a ťažký chemický priemysel prinášajú.

V opačnom prípade je len logické, že nielen veľké korporácie, ale aj menšie spoločnosti prenášajú svoju výrobu do krajín s menej prísnymi enviroreguláciami, čo znamená nielen stratu pracovných miest v európskych krajinách a tým rastúce sociálne náklady, ale aj postupný presun výskumnej a vývojovej bázy. 

Dekarbonizácia priemyslu

Na to, aby čo najväčšia časť činností v priemysle, službách, doprave či domácnostiach mohla fungovať na elektrinu, potrebujeme nielen dostatočné kapacity na jej výrobu, ale aj bezpečnú a stabilnú elektrizačnú prenosovú sústavu.

Je preto pozitívne, že PS takpovediac „omilostilo“ jadrovú energetiku a označilo ju za dôležitú a kľúčovú súčasť energetického mixu krajiny, stále však existuje veľká časť progresívneho spektra, ktorá jadro vníma ako nepriateľa.

Jadrové elektrárne sú stabilným zdrojom, ktorý v prípade Slovenska dodáva väčšinu spotrebovanej elektriny.

Na druhej strane, ak to v energetickom mixe prepálime s obnoviteľnými zdrojmi, ktoré môžu byť zdrojom nestability prenosovej sústavy už len zo svojej samotnej povahy závislosti od poveternostných podmienok, v konečnom dôsledku znížime energetickú bezpečnosť.

Medzi týmito dvoma zdrojmi potrebujeme tretí pilier – zdroje, ktoré sú flexibilné, vedia vykryť zvýšenú spotrebu a súčasne aj takpovediac sťahovať z obehu prebytočnú elektrinu. Sem patria paroplynové cykly, batériové úložiská či prečerpávacie vodné elektrárne.

To, že si súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba vybral na stavbu prečerpávačky lokalitu Málinec na Ipli, ktorá vyvoláva mnoho otáznikov z hľadiska vyvlastňovania ľudí, možného ohrozenia zdroja pitnej vody a možných geologických rizík, neznamená, že máme prečerpávačky ako také zavrhnúť. V nedávnom texte na Postoji sme ukázali, že na Slovensku na tento typ vodnej stavby máme aj vhodnejšie lokality, napríklad Zemplínsku šíravu.

Prečerpávacia elektráreň MálinecVodohospodári analyzujú výkonnejšiu „megabaterku“, než sľúbil Taraba. Lepším miestom by bola Zemplínska šírava

Erik Potocký

S dekarbonizáciou propagovanou v PS súvisia aj masívne investície do technológií – napríklad v prípade železiarní, ktoré by mali prejsť od výroby ocele používaním uhlia k vysokým peciam využívajúcim na tavenie rudy elektrický oblúk. Aj v tomto prípade však bude technologický postup vyžadovať dodávanie uhlíka.

V „zelenej“ časti ekonomického programu PS môžeme oceniť dve veci. Prvou je podpora technológie tepelných čerpadiel, ktorej pôvodcom je slovenský velikán Aurel Stodola. Ak by zároveň vznikla na Slovensku spoločnosť, ktorá bude tepelné čerpadlá vyrábať, môže ísť aj o podporu domáceho priemyslu.

Tepelné čerpadláMôžu pokryť potreby vykurovania, narážajú však na limity výroby

Erik Potocký

Bolo by však vhodné, aby to nešlo štýlom, ktorý pretláčali nemeckí Zelení – teda povinnou likvidáciou plynových kotlov a povinnou inštaláciou tepelných čerpadiel. Nech si ľudia spočítajú, či sa im to oplatí.

Druhou pozitívnou zmienkou je zdôraznenie potenciálu Slovenska v geotermálnej energii. Tu môžeme okrem energetického benefitu vybudovať aj vedecko-výskumnú bázu, spočiatku napríklad s Islandom, ktorý má s týmto zdrojom asi najväčšie skúsenosti na svete.

Geotermálna energiaHorúce zlato pod našimi nohami

Erik Potocký

Ak sa PS po najbližších voľbách stane súčasťou vlády a vytvorí koalíciu s dnes predpokladanými „spojencami“ – SaS a KDH –, mali by tieto dve strany v koaličných rokovaniach skorigovať najuletenejšie nápady progresívcov. 

Postfosílne technológie sú jednoznačnou príležitosťou, nesmú sa však pretláčať ideologicky, ale presadzovať na základe rozumnej diskusie. Slovensko je v dezolátnom stave a rozvoj nevyhnutne potrebuje.