Ekonomický program PS Veľký tresk alebo pokazená treska? Ako chcú progresívci naštartovať Slovensko

Kým verejnosť s napätím čaká, na akých konsolidačných opatreniach sa vládna koalícia zhodne tento rok, najsilnejšia opozičná strana predstavila 85-stranový programový dokument s názvom Tresk! (dá sa stiahnuť tu).

Dramatický názov má byť skratkou pre „Totálny reštart ekonomiky Slovenska“. Hoci z textu cítiť najmä rukopis Ľudovíta Ódora a Štefana Kišša, jeho prezentácia bola spojená s diskusiou, na ktorej sa tiež zúčastnili na jednej strane Ivan Mikloš a na druhej strane Monika Uhlerová. Kontrast niekdajšieho pravicového ministra financií a súčasnej prezidentky odborov mal zrejme signalizovať šírku prostredia, ktoré chce PS osloviť.

Tresk! má byť podľa Michala Šimečku rovnako východiskom pre rokovania o programe budúcej vlády s najbližšími partnermi, za ktorých PS pokladá SaS, KDH a Demokratov. Líder progresívcov naznačil, že jednotlivé opatrenia nepokladá za „vytesané do kameňa“ a sú prístupní odbornej i politickej diskusii o nich.

A skutočne, Tresk! nie je dokument, ktorý by si zaslúžil odbaviť rýchlym hejtom. Má svoje klady, no obsahuje aj niektoré dlhodobo známe klišé či veci, pri ktorých môžu pravicovému čitateľovi začať blikať okolo hlavy červené kontrolky.

Pomenovanie východiska

Silný je najmä v pomenovaní ekonomického stavu, v ktorom sa naša krajina po štrnástich rokoch vlád Smeru nachádza. Hospodársky model z nultých rokov, založený na zapojení sa Slovenska do európskej ekonomiky a na lákaní zahraničných investícií na lacnú i zručnú pracovnú silu, sa vyčerpal.

Mali by sme sa snažiť posunúť k vyššej pridanej hodnote. Zmeniť „montovňu na mozgovňu“, ako s obľubou hovorí Ľudovít Ódor. Smer však so žiadnym iným ekonomickým modelom za celé tie roky pri moci neprišiel.

K tomu sa na obzore črtajú nové výzvy: starnutie obyvateľstva a s ním spojené otázniky ohľadne udržateľnosti sociálnych (najmä dôchodkových) systémov; relatívne voľný globálny obchod, od ktorého sú otvorené ekonomiky (ako tá slovenská) závislé, sa nachádza pod tlakom protekcionizmu; zhoršuje sa vojensko-bezpečnostné prostredie v Európe a svet práce môže bezprecedentne zmeniť umelá inteligencia.

Slovensko sa chystá týmto výzvam čeliť s notoricky deficitnými verejnými financiami.

Za tri hlavné chyby Ficových vlád Tresk! označuje, že sa sústredili výlučne na prerozdeľovanie existujúcich zdrojov, nie na tvorbu nového bohatstva; že absolútne zlyhali v čerpaní európskych peňazí určených na dobiehanie a že svojou politikou prispievajú k úniku slovenského talentu do zahraničia.

Najmä prvý bod treba podčiarknuť: slovenská politika sa skutočne už roky vyčerpáva v prerozdeľovacích bojoch. Hádame sa donekonečna, ako koláč „spravodlivejšie“ rozrezať, namiesto toho, aby sme si vytýčili za úlohu piecť proste „väčší koláč“.

Tresk! obsahuje aj zaujímavý kontrafaktuál. Predstavte si, že by po roku 2006 malo Slovensko namiesto vlád Smeru vlády, vďaka ktorým by naša ekonomika rástla podobným tempom ako ekonomiky Pobaltia. Priemerná slovenská rodina s dvomi deťmi by vraj v takom prípade mala mesačne k dispozícii o tisíc eur viac, než čím dnes reálne disponuje.

A to nie je všetko. Pokiaľ by sme napríklad mali zdravotníctvo ako v susednom Česku, ročne by zomrelo o 5400 ľudí menej na odvrátiteľné úmrtia...

No v poriadku. Mnohým ľuďom je zrejmé, že Slovensko prešľapuje na mieste, kým krajiny, na ktoré sme boli navyknutí hľadieť s blahosklonnosťou, nás postupne predbiehajú. Čo s tým však chce robiť najsilnejšia opozičná strana?

Pozitíva

Ku kladom ekonomického programu PS patrí určite záväzok pristúpiť po zmene vlády k zrušeniu transakčnej dane. Ňou okrem iného súčasná národnosocialistická koalícia paradoxne znevýhodňuje slovenské firmy vo vzťahu k zahraničnej konkurencii...

Progresívci sú tiež otvorení decentralizácii Slovenska a posilneniu samospráv, ktoré majú byť lepšie vybavené kompetenčne i finančne. Ide tu zrejme trochu aj o žmurknutie smerom ku KDH.

V zákulisí sa totiž povráva, že decentralizácia by sa mohla stať pred budúcimi voľbami vlajkovou loďou ekonomického programu kresťanských demokratov. Majú na to zapáleného mladého lobistu v osobe Daniela Kojnoka, sú v tom dôveryhodní, keďže predseda je župan a majú veľa starostov či primátorov, subsidiarita je kľúčovou súčasťou katolíckej sociálnej náuky, a v prospech decentralizácie hovorí aj lepšie hospodárenie samospráv či väčšia flexibilita v porovnaní s ústrednou vládou.

Pre Slovensko by bolo veľkým prínosom, keby sa PS a KDH dokázali zhodnúť na serióznej decentralizácii ako priorite budúcej vlády.

Tresk! tiež obsahuje nenápadnú vetu, ktorá naznačuje, že PS prehodnotilo svoju zdržanlivosť voči atómovej energetike: „Jadrová energia totiž umožní dosahovať vyšší rast aj bez výrazného nárastu škodlivých emisií.“

Dobrá je tiež úvaha, že impulz pre automobilový priemysel u nás by mohla priniesť aj súčasná obroda zbrojárstva na európskom kontinente či podpora diverzifikácie dodávateľských reťazcov s ohľadom na bezpečnostné riziká...

Popri tom však péeskársky Tresk! obsahuje aj množstvo vecí, ktoré sme si mohli prečítať v iných stratégiách či programových dokumentoch. Niektoré už vyznievajú ako klišé či povinné floskuly.

Digitalizácia? Jasné! Znižovanie byrokracie? V poriadku. Otázne je, či na to treba novú inštitúciu s názvom „byroKat“.

Veci ako „sunset clause“ (teda klauzula o tom, že prijímaná regulácia v konkrétnom termíne stratí účinnosť), princíp „one-in-one-out“ (teda že zavedenie jednej novej regulácie musí sprevádzať zrušenie aspoň jednej existujúcej) alebo obmedzenie „gold-platingu“ (teda „pozlacovania“ európskych regulácií dodatočnými slovenskými) už človek čítal v programe SaS... Teda, asi vo všetkých doterajších programoch SaS.

Vlastne je záhada, prečo to doteraz nefunguje. No sú aj body v ekonomickom programe PS, ktoré vzbudzujú pochybnosti alebo si zaslúžia dokonca kritiku.

Otázniky

Kontroverzným nápadom je nová univerzita. Na jednej strane je tu argument, že takáto šťuka by mohla ako konkurencia rozhýbať stojaté vody zabehnutých slovenských univerzít. Druhá vec je, že vytvorenie novej univerzity by stálo štát peniaze, z fyzického umiestnenia by sa stalo politikum a rozbehnutie takej školy by presiahlo horizont jedného volebného obdobia.

Lepšou alternatívou by mohol byť pokus o prilákanie pobočky nejakej svetovej univerzity na Slovensko. Tu by sa však dalo namietnuť, že Slovensko nie je Čína ani Spojené arabské emiráty a my by sme asi pobočku Sorbony alebo Technionu nezískali.

Do úvahy by tiež pripadalo založenie súkromnej univerzity spojením peňazí súkromných donorov z radov bohatých Slovákov a pritiahnutím slovenských akademikov pôsobiacich na svetových univerzitách. Na toto však netreba politikov.

Na mnohých miestach Tresk! vzýva tiež ako takmer všeliek lepšie čerpanie európskych prostriedkov. Zvýšiť schopnosť Slovenska čerpať európske peniaze, na ktoré máme nárok, je v poriadku. PS chce tieto zdroje využiť nielen na obnovu „padajúcich mostov“ či „omietok v nemocniciach“.

No má to tiež svoje limity spojené s rastom nevôle starých členov Únie alimentovať nové členské štáty. Vstup Ukrajiny do EÚ takisto zrejme povedie k presmerovaniu väčšiny rozvojových zdrojov. A existuje aj tlak na to, aby si EÚ požičiavala peniaze na dlh, čo je len ďalší spôsob, ako zadlžiť občanov a ich deti, tentoraz z nadnárodnej úrovne.

Natíska sa otázka, či pri tom dôraze na európske zdroje bude vláda SR pod vedením PS na úrovni EÚ podporovať iniciatívy, ktoré povedú k vytváraniu európskych dlhových nástrojov.

Tresk miestami vyvoláva dojem, že popri eurofondoch autori pokladajú za samospasiteľné vytváranie analytických jednotiek na ministerstvách. Čo je pochopiteľné, vzhľadom na to, že Ludovít Ódor a Štefan Kišš roky pôsobili fakticky ako „štátni technokrati“. No nie všetky tieto inštitúty pri ministerstvách splnili nádeje do nich vkladané.

Mínusy

Sklamaním pre čitateľa je kapitola o konsolidácii verejných financií. Dozvieme sa, že PS chce zmeniť manažment príjmov i výdavkov štátneho rozpočtu. No formulácie v texte sú vágne. Nedozvieme sa priamo, či budúca vláda pod vedením progresívcov zruší alebo zmení 13. dôchodok. A asi je to aj politicky pochopiteľné. No opozícia by predsa len mala byť adresnejšia pri predstavení alternatív ku konsolidačným opatreniam Smeru.

Problém je tiež niečo, čomu program PS hovorí „prorastový daňový mix“, čo vzápätí spresňuje ako „zníženie priamych daní a zvýšenie nepriamych a majetkových daní“. Tými majetkovými daňami sa konkrétne myslia dane z nehnuteľností. Je to taká dlhodobá obsesia našich štátnych technokratov.

Z medzinárodného porovnania im vyšlo, že dane z nehnuteľností sú u nás nízke. A to je podľa nich argument na ich zvýšenie (hoci rovnako by sa dalo argumentovať, že inde sú, naopak, tieto dane príliš vysoké). Hovorí sa o tom už roky, no doteraz chýbali cenové mapy, ktoré by umožnili adresné vymeranie tejto dane.

V každom prípade, PS by malo zrozumiteľne komunikovať, že chce ľuďom zvýšiť dane z nehnuteľností.

A tým sa to zrejme neskončí. Ďalšou všadeprítomnou témou v programe Tresk! je zelená transformácia. PS sa hlási k cieľu „bezemisnej ekonomiky“. Dokument vníma akoby automaticky zelenú transformáciu ako „ekonomickú príležitosť“ či prínos. Pritom v západoeurópskych krajinách sa už v posledných rokoch viac diskutuje o nákladoch a záťaži pre domácu priemyselnú výrobu.

Ani tu sa to zrejme nezaobíde bez nových alebo vyšších daní. Takéto formulácie v dokumente Tresk! pravicového čitateľa ľahko znervóznia: „Slovensko potrebuje nemalé investície aj v oblasti prípravy na negatívne následky klimatickej zmeny. Domácnosti, firmy, ale aj štát budú musieť prispieť.“

PS v programe Tresk! takisto píše, že „je potrebné posilniť slobodu škôl a učiteľov pri výučbe a riadení“. Bolo by fajn, keby sa teda najsilnejšia opozičná strana viac postavila na obranu súkromných a cirkevných škôl v ich prebiehajúcom spore s ministrom Tomášom Druckerom.

PS v dokumente avizuje tiež reguláciu prejavu v mene boja proti hoaxom a nenávisti: „Aj sloboda slova má svoje hranice, ak porušuje práva iných občanov alebo je v rozpore s ústavou a demokratickým zriadením krajiny.“

Je neuveriteľné, že progresívci svoju notorickú snahu nasadzovať občanom náhubok zaradili ešte aj do dokumentu, ktorého cieľom má byť naštartovanie slovenskej ekonomiky.

No papier znesie mnoho. Čo z dokumentu Tresk! budúca vláda zrealizuje, sa ešte len uvidí.

Ivan Mikloš v už spomenutej diskusii s Monikou Uhlerovou, Michalom Šimečkom a so Štefanom Kiššom predákov PS upozornil, že nech je program akýkoľvek, nepresadí sa sám bez politických zručností jeho nositeľov. Následne medzi Kiššom a Šimečkom prebehla akási čudná výmena – akoby im vlastne ani nebolo jasné, kto z nich má tú politickú podporu zabezpečiť.

Divák si v tej chvíli mohol položiť otázku: Naozaj títo chalani poznajú pravidlá hry, na ktorej ihrisku sa pohybujú?!