Slová majú dôsledky Trampoty poľských liberálov

Poľské mesto Pabianice. Masové stretnutie priaznivcov liberálnoľavicovej koalície s premiérom Donaldom Tuskom. Napätá atmosféra, vzduchom lietajú výzvy, aby vláda nedovolila vymenovanie nového prezidenta, ktorým sa stal kandidát konzervatívcov Karol Nawrocki.

Premiér, viditeľne v defenzíve, vysvetľuje, že nie je možné znovu prepočítať všetky hlasy z volieb 1. júna. „Kto by ich mal počítať? No kto?“ pýta sa nakoniec zúfalý. „Polícia!“ ozýva sa z davu. „Naozaj chcete žiť v štáte, kde víťaza volieb vyhlasuje polícia?“ pýta sa Tusk. V prvej chvíli je reakciou zväčša ticho.

„Premiér sa stretol s hnevom vlastných voličov,“ napísal o tomto stretnutí šéfredaktor denníka Rzeczpospolita Michał Szułdrzyński. „Na vlastnú žiadosť,“ dodáva, pretože práve politici Tuskovho Občianskeho fóra predtým mnoho týždňov šírili podozrenie, že výsledok prezidentských volieb bol zmanipulovaný.

Robili to natoľko úspešne (viac v tomto komentári), až sa veľká časť ich voličov angažovala v celom príbehu o volebnom podvode tak intenzívne, že je teraz pripravená aj samotného Tuska – keď chce alebo nechce víťazstvo Nawrockého akceptovať – obviňovať zo „zrady“.

Ako komentoval politológ Michał Kuź, liberáli si vypestovali časť voličov, ktorí sa zápalom a nenávisťou k druhej strane „viac hodia na budovanie autoritarizmu než na vyhrávanie volieb“, a teraz musia s ich emóciami naďalej počítať.

V spomínanom komentári Szułdrzyński poukazuje na niekoľkopercentný pokles podpory Občianskej koalície v posledných prieskumoch, ale predovšetkým na rozkol, ktorý vznikol priamo vo vládnej koalícii pre vyhrotenú rétoriku liberálov na tému „ukradnutých volieb“.

Ostrá rétorika poľskej debaty

„Verejná mienka bola zámerne dezinformovaná niektorými našimi partnermi,“ vyhlásila ministerka pre regionálny rozvoj a stranícka „dvojka“ v koaličnom Poľsku 2050 Katarzyna Pełczyńska. „Bolo to nezodpovedné podkopávanie základov spoločenskej dôvery v demokratický proces.“ 

Jej stranícky šéf a predseda Sejmu Szymon Hołownia zašiel ešte ďalej. V televíznom rozhovore povedal, že „mnohokrát za mnou prišli rôzni ľudia a presviedčali ma, aby som urobil niečo, čo by som asi nazval štátnym prevratom“.

Narážal tak na opakované výzvy, ktoré sa objavovali aj vo verejnom priestore – či už zo strany vládnych politikov, alebo právnikov spriaznených s vládou –, aby Hołownia využil svoje právomoci a nezvolal Národné zhromaždenie, pred ktorým musí nový prezident podľa ústavy zložiť prísahu, aby mohol nastúpiť do funkcie. 

Keďže „úsilie o štátny prevrat“ je kategória trestného zákonníka, prokuratúra sa o Hołowniove slová musela začať zaujímať. Predseda Sejmu síce sám zdôraznil, že mu išlo skôr „o vlastné vnímanie situácie“ ako o trestnoprávnu definíciu činu, ale keďže toto slovné spojenie použil niekoľkokrát, urobil to vedome.

Ďalšie spochybnenie prezidentských voliebDôjde 6. augusta k útoku na budovu poľského Sejmu?

Jan Rokita

V dôsledku toho sa tento bývalý televízny moderátor a v roku 2023 oslavovaný spasiteľ „demokratického tábora“ (bez dobrého výsledku jeho strany by Donald Tusk nebol zostavil vládu) ocitol pod neustálou paľbou radikálnej časti liberálneho elektorátu, dokonca bol označený za „agenta Kaczyńského“, ktorý od začiatku mal za úlohu „zničiť koalíciu“.

No už aj prokuratúra podriadená vláde potvrdila v týchto dňoch, že jej vyšetrovanie výsledkov hlasovania v „problematických“ volebných okrskoch odhalilo zanedbateľnú úroveň chýb pri sčítaní hlasov. Navyše „stratené hlasy“ boli v podstate rovnomerne rozložené medzi oboch kandidátov.

Napriek tomu boli emócie v časti verejnosti už natoľko „rozbúrené“, že lídri liberálov môžu nakoniec horko ľutovať, že ich vyvolali.

Poľská politická debata je známa veľmi ostrou rétorikou. K jej tradičnému repertoáru patria obvinenia z „vlastizrady“ alebo periodicky sa opakujúce volania po „obrane ohrozenej demokracie“. Nepochopenie tohto sklonu k vypätým tvrdeniam je častým neduhom zahraničných spravodajcov z Poľska.

To však nemení nič na skutočnosti, že prekročenie určitej hranice emotívneho slovníka začína byť nakoniec nebezpečné nielen pre kvalitu verejnej diskusie, ale aj pre fungovanie štátu ako takého.

Vypnúť elektrinu, neposielať platy

Karol Nawrocki síce podľa všetkého 6. augusta prevezme prezidentský úrad, ale krajina má pred sebou pochmúrne vyhliadky.

Pokúsi sa súčasná koalícia o „konštruktívny nový začiatok“, keď stavila všetko na víťazstvo v prezidentských voľbách a (podľa slov časopisu Kultura Liberalna) „nemá v ponuke nič iné ako strach z návratu PiS“?

Alebo nastane ďalšie kolo „totálnej vojny“ medzi vládou a opozíciou, posilnenou novým prezidentom? Tým druhým smerom to tlačí „tvrdé jadro“ priaznivcov liberálov, ktoré nielenže neuznáva legitimitu Nawrockého, ale problém inštitúcií, ktoré sú ešte stále obsadené nominantmi predchádzajúcej vlády, chce riešiť „silovo“. Slovami prominentného provládneho sudcu: „Vypnúť elektrinu, odrezať od počítačovej siete, neposielať platy.“

Zatiaľ čo Tuskova zdržanlivosť na stretnutí opísanom na začiatku článku môže svedčiť o reflexii nebezpečenstva takéhoto smerovania, iné rozhodnutia, ako napríklad výmena ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora, svedčia o tom, že aj druhá možnosť zostáva stále otvorená.

Kedysi váženého profesora práva a bývalého ombudsmana Adama Bodnara, ktorý nesplnil očakávania týkajúce sa dostatočne „tvrdého postupu“ voči baštám opozície, nahradil vyhlásený „bitkár“ z prostredia napojeného na liberálov sudcovských profesijných združení Waldemar Żurek.

Żurek na svojej prvej tlačovej konferencii vyhlásil, že až teraz sa začne zrýchlené „vyrovnanie sa s predchádzajúcou vládou“. Vo svojom prvom rozhodnutí nariadil prepustiť 46 súčasných predsedov a podpredsedov súdov na rôznych úrovniach justičného systému. Ich „prehreškom“ bolo, že sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na výberových konaniach organizovaných Krajskou sudcovskou radou, teda orgánom, ktorý súčasná vláda v aktuálnom zložení považuje za „neexistujúci“.

Vymenil aj 44 sudcov, ktorí v koordinácii so štátnou volebnou komisiou majú dohliadať na volebný proces. Mimochodom, vďaka týmto rozhodnutiam počet personálnych zmien vo vedení súdov za rok a pol vlády liberálov prekročil počet podobných zmien, ktoré sa udiali počas ôsmich rokov vlády konzervatívcov... 

O platnosti poľských prezidentských voliebHry so zápalkami v muničnom sklade alebo Ako sa z liberálov stávajú plochozemci

Maciej Ruczaj

Poľská diplomacia v absurdnom režime

Poškodzuje sa tak nielen funkčnosť štátu, ale aj medzinárodná pozícia krajiny. V posledných mesiacoch európska justícia opakovane poukázala pri rôznych príležitostiach, že nesúhlasí s extrémnym prístupom vlády, ktorá všetkých sudcov vymenovaných na základe nových pravidiel zavedených predchádzajúcou konzervatívnou vládou považuje za „nesudcov“.

Poľská diplomacia už rok funguje v absurdnom režime, keď pre neochotu vlády nájsť kompromis s prezidentom nemá vo väčšine krajín svojich veľvyslancov. Nedávno skončené predsedníctvo v Rade EÚ médiá oprávnene nazvali „bezpríznakovým“: počas šiestich mesiacov sa Varšava vôbec nepokúsila získať iniciatívu v európskej politike.

Tuskove snahy posunúť sa do „prvej ligy“ európskych veľmocí dostávajú ďalšie rany – posledné týždne naznačujú, že do popredia európskych udalostí sa dostáva nové neformálne trojčlenné zoskupenie Merz, Macron a Starmer, ktoré (ako si všimla napríklad fínska analytička Minna Ålander) prestalo počítať s potenciálnym štvrtým členom, poľským premiérom.

Poľsko stále ťaží zo svojej pozície vybudovanej v posledných rokoch vďaka bezprecedentnému ekonomickému rastu a cieľavedomému aj akčnému politickému prístupu v oblasti bezpečnosti a energetiky.

Je však dobré myslieť na to, že slová majú svoje dôsledky. A prestíž sa buduje dlho a zložito, no stráca sa veľmi rýchlo.