Ďalšie spochybnenie prezidentských volieb Dôjde 6. augusta k útoku na budovu poľského Sejmu?

Už sa zdalo, že otázka prezidentských volieb je uzavretá, takže Karol Nawrocki bude môcť zložiť ústavný sľub a v pokoji sa ujať úradu hlavy štátu. V každom prípade si to človek mohol myslieť po tom, čo predseda Sejmu Szymon Hołownia na 6. augusta zvolal slávnostnú schôdzu Národného zhromaždenia a parlamentná kancelária rozposlala pozvánky. Takáto nádej sa však ukázala ako predčasná.

Generálny prokurátor Adam Bodnar teraz informuje verejnosť, že predsedovi Sejmu práve poslal list, ktorého obsah je bizarný a jeho politický význam nejednoznačný. Prokurátor predsedovi Sejmu oznamuje, že neexistujú ústavné dôvody na zloženie prísahy prezidenta, pretože podľa neho nebola preukázaná platnosť prezidentských volieb.

To nás vracia k obohranej pesničke, že Najvyšší súd (ktorý výsledky potvrdil, ale Tuskova vláda spochybňuje jeho legitimitu, keďže časť sudcov nominovala strana PiS, pozn. red.) nie je súd, jeho rozsudky nie sú rozsudky a sudcovia nie sú sudcovia. Prezidentské voľby sa teda akoby neboli stali, keďže nie je jasné, či máme nejaké oficiálne výsledky.

Svojská perfídnosť Bodnarovho listu spočíva v tom, že sa ani slovom nezmieňuje, že by voľby mohli byť neplatné a Nawrockého prísaha nezákonná. Bodnar ide v stopách správania Donalda Tuska, ktorý od prvého momentu po oznámení výsledku 1. júna voľby spochybňoval, ale nikdy otvorene nepovedal, že sú neplatné.

Na toto nejednoznačné konanie Tusk využíval najmä internetové tvíty, ktoré mali vyvolať obavy, klásť bizarné otázky alebo jednoducho zosmiešňovať Nawrockého víťazstvo, pričom svojich najhorlivejších stúpencov podnecoval na vzburu proti výsledku volieb.

Ak by však k problémom došlo a vyvstala by otázka právnej zodpovednosti za takéto konanie, nikto by Tuskovi nedokázal ústavný delikt, ktorým pokus o zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta nepochybne je. Koniec koncov, čo je zlé na tom, keď na Twitteri napíše, že „čestní ľudia by sa nebáli prepočítania hlasov“?

A pritom po takomto tvíte už každý pochopí, že premiér „v skutočnosti“ vie, že voľby boli zmanipulované, ale z nejakého dôvodu to nechce/nemôže povedať priamo na verejnosti. Dáva teda signál spoliehania sa na to, že jeho priaznivci vezmú veci do vlastných rúk.

O platnosti poľských prezidentských voliebHry so zápalkami v muničnom sklade alebo Ako sa z liberálov stávajú plochozemci

Maciej Ruczaj

Je ťažké ubrániť sa dojmu, že Tusk sa umeniu podnecovania ľudí proti volebnému výsledku naučil od Donalda Trumpa, ktorý takisto nikdy nevyzýval na zvrhnutie Joea Bidena zvoleného v roku 2020. Rozzúrení Trumpovi podporovatelia však sami prečítali nevyslovené zámery svojho lídra a v deň Bidenovej inaugurácie vtrhli do Kapitolu.

Presne to teraz robí Bodnar, ktorý zámerne zverejňuje svoj list Hołowniovi. Pretože čo by mal predseda Sejmu s týmto listom urobiť? Zrušiť Národné zhromaždenie zvolané na 6. augusta? Prerušiť ho hneď, ako sa začne, ako to navrhol profesor Andrzej Zoll vo svojom pláne na pseudoústavné zvrhnutie Nawrockého prezidentského úradu? Alebo možno predsa len zložiť prezidentský sľub, ale celú ceremóniu zaobaliť do komentára, že všetko, čo sa teraz deje a čo Nawrocki robí, je možno predsa len nezákonné?

Na prvý pohľad je zrejmé, že absurdita tu stíha absurditu. A ani Tusk, ani Bodnar, ktorý napokon na príkaz premiéra posiela tento list Hołowniovi, v takýto výsledok asi nedúfajú.

O čo iné im teda môže ísť, keď vedia, že Nawrockému v nástupe do úradu nemajú šancu zabrániť? Pri takomto nejasnom politickom manévrovaní nie je ľahké racionálne určiť zámery politikov hrajúcich vlastnú temnú hru. Vidím však aspoň tri možné odpovede na túto otázku.

Možno však ide „len“ o delegitimizáciu čerstvo zloženého sľubu prezidenta, aby bolo neskôr možné podkopávať jeho rozhodnutia, spochybňovať jeho oficiálne akty a vojenské nominácie alebo nerešpektovať ciele štátnej politiky, ktoré bude formulovať.

Nevylučoval by som, že skutočne môžu počítať s „Trumpovým variantom“. To znamená, že plánujú podnietiť straníckych výtržníkov z Občianskej platformy do takej miery, že 6. augusta vyvolajú nepokoje pred Sejmom a počas slávnostnej prísahy rozzúrený dav Platformy možno do budovy Sejmu aj vtrhne. Mohlo by sa to ukázať ako ešte jednoduchšie, ak v atmosfére demokratickej ceremónie orgány Sejmu zabudnú zabezpečiť dvere a okná pre prípad útoku.

V každom prípade Tusk a jeho minister Bodnar, ktorí v politike poburovania pokračujú aj teraz, keď je Národné zhromaždenie zvolané, musia s touto možnosťou prinajmenšom počítať. Rovnako ako s ňou musel počítať Trump 6. januára 2021, hoci, koniec koncov, nikdy na nič výslovne nevyzýval ani nenabádal.

Takto môže vyzerať drastický dôsledok podnecovania. No možno ide „len“ o menej drastický zámer, ktorý by však mohol mať dlhodobý vplyv na poľskú politiku. Totiž o delegitimizáciu čerstvo zloženého sľubu prezidenta, aby bolo neskôr možné podkopávať jeho rozhodnutia, odopierať mu lietadlá na zahraničné návštevy, spochybňovať jeho oficiálne akty a vojenské nominácie alebo nerešpektovať ciele štátnej politiky, ktoré bude formulovať.

Je to celkom možné, najmä ak si uvedomíme, že Tusk má talent na účinnosť tohto druhu konania, ktoré kedysi viedol proti prezidentovi Lechovi Kaczyńskému. Všetky Tuskove tvíty a Bodnarove listy by sme potom museli chápať ako delostreleckú paľbu pred samotnou protiprezidentskou kampaňou, ktorá sa naplno rozbehne až po zložení Nawrockého prísahy.

Ak by Tuskovi a Bodnarovi nešlo ani o účinok nepokojov v Sejme 6. augusta, ani o budúcu delegitimizáciu prezidentského úradu, existovala by len tretia možná interpretácia ich súčasného konania.

Taká, že sú jednoducho nahnevaní, zatrpknutí a bezradní a navyše sa obávajú budúcej zodpovednosti za ústavný delikt. Konajú teda bez plánu, bez cieľa, len aby dali priechod vlastnému hnevu a uspokojili vášne výtržníkov z Občianskej platformy.

Pôvodný text: Czy 6 sierpnia będzie atak na Sejm? Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.