Týždenný výber šéfredaktora Ale čo ak má Fico v jadre pravdu?

Článok seriózneho britského investigatívneho portálu o tom, že britská vláda tajne platí v zahraničí vrátane Slovenska influencerov na šírenie propagandy pred voľbami, zaváňal najskôr veľkým škandálom.

Keď v priebehu ďalších hodín priniesol Postoj informáciu, že v skutočnosti išla väčšia časť peňazí (okolo 50-tisíc eur) na projekt volebnej kalkulačky a menšia časť (35-tisíc eur) na mobilizačnú kampaň Chcem tu zostať, už to nebol megaškandál, ale určite veľký problém.

Skúsme si predstaviť, že by z nejakého fondu slovenskej vlády putovali tesne pred maďarskými voľbami desiatky tisíc eur na mobilizačnú kampaň mladých, v ktorej by vystupovali influenceri či osobnosti názorovo späté s Orbánovým Fideszom.

Tunajší mediálny mainstream by to určite označil za neprípustné zasahovanie do volieb v cudzom štáte a niekoľko dní by tomu – oprávnene – venoval titulkovú pozornosť.

V tomto prípade naše médiá buď popreli akýkoľvek problém, alebo dokonca britské peniaze v slovenskej kampani 2023 ocenili ako príspevok k demokracii. A zamerali sa len na to, aby vyvracali propagandu, s akou sa témy veľmi vďačne chytil Robert Fico.

Naše médiá takisto predstierali, že britský autor pôvodného článku Martin Williams im vlastne dáva za pravdu. Ten síce poprel, že by boli bývali do kampane zapojení novinári, ako to tvrdil Fico.

No z jeho následných slov predsa jasne vyplynulo, že cieľom kampane nebola len neutrálna mobilizácia mladých smerom k vyššej volebnej účasti, ale ovplyvnenie volieb straníckym spôsobom.

Teda v neprospech Smeru – a napríklad v prospech PS.

Každý, kto si pozrie tie mobilizačné videá, to vidí. Len slovenskí novinári akoby to nevideli.

Samozrejme, na jedno oko slepý je aj ten druhý, antiprogresívny mediálny tábor, ktorý 35-tisíc eur z Británie na mobilizačnú kampaň vykresľuje ako temer vesmírnu kauzu.

No predtým mu – v mene boja proti „kandidátovi vojny“ Ivanovi Korčokovi – neprekážalo, keď maďarská štátna televízia odvysielala propagandistický rozhovor s Petrom Pellegrinim tesne pred začiatkom volebného moratória a potom ho pre státisíce slovenských Maďarov vysielala niekoľkokrát priamo počas moratória.

Aj to stálo nejaké maďarské peniaze a iste, bol to oveľa väčší – hoci v tomto prípade nie skrytý, ale otvorený – zásah cudzej moci do našich volieb.

Robertovi Ficovi takáto jednorozmerná polarizácia vo svete, ktorý sa neriadi nejakými štandardmi, ale propagandistickým krikom toho-ktorého tábora, vyhovuje.

Nielen preto, že je v tejto disciplíne jednoducho lepší.

Najmä z dôvodu, že ak v nejakej oblasti sleduje nielen populárnu, ale v princípe aj rozumnú politiku, no opozícia koná len podľa schémy „kto bude viac proti“, Fico sa poľahky prezentuje ako ochranca slovenských záujmov nielen pred vernými voličmi.

V nedávnom spore s EÚ o plyn Fico napokon uspel a vyrokoval isté garancie, pričom vychádzal z objektívneho problému Slovenska, ktorý na rozdiel od našej opozície uznal aj nemecký kancelár Friedrich Merz.

Fico, Američania a jadro

V skutočnosti najvážnejšou udalosťou sezóny je zákulisná dohoda o výstavbe nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.

Ficova vláda mieri k americkej firme Westinghouse, z opozície aj médií zaznieva ostrá kritika, prečo sa nejde cestou tendra a prečo z nejasných dôvodov vypadli dvaja možní záujemcovia, juhokórejská KHNP a francúzska EDF.

Najďalej zašli mimoparlamentní Demokrati, vraj zachytili informáciu, že na výstavbe novej elektrárne by sa mali zúčastniť aj Rusi.

Vzhľadom na známe fakty to tentoraz nevyzerá ani na ruskú stopu, ani na svojvôľu Ficovej vlády.

V prvom rade, Slovensko nový reaktor potrebuje. Po roku 2040 sa končí životnosť jadrových blokov elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach, teda ide len o náhradu nášho aktuálne najstaršieho fungujúceho reaktora.

Pred dvadsiatimi rokmi panovali pochybnosti, či sa má pokračovať v dokončení tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, či sa to pri obrovských nákladoch (vyše 6 miliárd eur) vlastne oplatí.

Po tragédii v japonskej Fukušime v roku 2011 a po rozhodnutí Nemecka opustiť jadro dokonca aj vtedajšia slovenská premiérka Iveta Radičová spochybnila výhodnosť jadrovej energie.

Expremiérka na to našťastie nemala vplyv a dnes je jasné, že slovenská stávka na jadro ako stabilný zdroj energie sa vyplatila.

Jadrová energetika zažíva renesanciu, ako investíciu do bezuhlíkovej budúcnosti aj do sveta bez ruského plynu si ju vo veľkom osvojujú aj Poliaci.

Vzhľadom na geopolitickú situáciu aj očakávaný nárast energetickej spotreby bolo preto správne, že Ficova vláda sa vlani rozhodla pre stavbu novej elektrárne. Napokon, aj Richard Sulík ako minister hospodárstva hovoril, že po roku budeme potrebovať novú jadrovú elektráreň, len už z pekných slov nič nebolo.

Fico sa teda rozhodol konať, po minuloročnej návšteve Soulu sa mu najskôr zapáčil juhokórejský projekt.

Tamojšia firma KHNP má dobrú povesť, vie stavať bez prekročenia termínov a za nízke ceny, čo potvrdila aj pri prvej elektrárni v Spojených arabských emirátoch.

Lenže potom nastal problém. KHNP používala technológiu svojich reaktorov na základe licencie od amerického Westinghousu, ktorý Juhokórejčanov pred pár rokmi zažaloval.

Spor o duševné vlastníctvo sa naťahoval, až ho obe firmy začiatkom tohto roka urovnali. Podrobnosti ich dohody nie sú známe, ale je pravdepodobné, že jej súčasťou bola požiadavka Westinghousu, aby Juhokórejčania z projektov v iných štátoch vycúvali. Na jar sa tak KHNP stiahla z tendrov v Holandsku, vo Švédsku a v Slovinsku.

Zo spätného pohľadu sa zdá, že súčasťou ich dohody bolo aj to, že Juhokórejčania vycúvajú aj zo Slovenska a ich miesto vyplní Westinghouse.

Ak by teda vláda vyhlásila tender, potenciálni záujemcovia mohli byť po vypadnutí Juhokórejčanov už len dvaja – spomínaný Westinghouse a francúzska štátna spoločnosť EDF.

Samozrejme, tender by mal jasnú výhodu, tlačil by oboch záujemcov do lepších zmluvných podmienok. Nevýhodou by bol časový posun a riziko súdneho naťahovania ako v Česku, kde neúspešná EDF žalovala priebeh tendra.

No slovenská strana nechce vyhlásiť tender aj pre ďalšie komplikácie, ktoré sú spojené s EDF.

Francúzska spoločnosť má jednak problém so včasným dokončením reaktorov. Napríklad nový blok jadrovej elektrárne vo Flamanville, ktorá sa spustila pred pár mesiacmi, meškal 12 rokov a niekoľkonásobne prevýšil pôvodný rozpočet.

Je tu ešte iný problém.

Ak ministerka hospodárstva Denisa Saková dnes proti tendru argumentuje, že Francúzi nemajú kapacity na výstavbu jadrovej megaelektrárne na Slovensku, treba dodať, že si to nevycucala z prsta. Tieto pochybnosti majú aj znalci z energetickej brandže.

Prezident Emmanuel Macron totiž vyhlásil veľkú jadrovú revolúciu, vo Francúzsku má EDF postaviť 14 jadrových reaktorov, to všetko za polovicu doterajšieho času výstavby. Už to samo vyvoláva pochybnosti, či ide o realistický plán.

V prípade Slovenska navyše platí, že EDF by nám v súčasnosti mohla ponúknuť reaktor s maximálnym výkonom zhruba do 1700 MW – k nemu by však musela byť dobudovaná paroplynová elektráreň (kvôli zaisteniu elektrickej siete pre prípad, že by reaktor vypadol).

Od Francúzov by sme tak mohli žiadať reaktor s inštalovaným výkonom okolo 1200 MW, ten však Francúzi ešte neuviedli nikde do prevádzky, majú ho len naprojektovaný na papieri.

Aj preto dáva logiku, že vláda chce ušetriť čas, vyhnúť sa tendru medzi Američanmi a Francúzmi a ísť priamou zákazkou pre Westinghouse.

Ani Poliaci nešli cestou tendra. Na druhej strane dali si predložiť ponuky v rámci trhového prieskumu, najskôr od Juhokórejčanov, neskôr od Francúzov. V zákulisí sa však dohodli s Američanmi, napokon, len mesiac po tom, čo im predložil ponuku Westinghouse, vybrala vláda práve túto firmu. Stalo sa tak pol roka po ruskej invázii na Ukrajinu, čo americkej opcii v očiach Poliakov asi tiež pomohlo.

Iste, bolo by naivné myslieť si, že vo zvolenom postupe slovenskej vlády nehrá rolu aj politika. Robert Fico a jeho vláda chcú byť pri výkope, teda podpise zmluvy, pretože cestou tendra by bol víťaz známy zrejme až v ďalšom volebnom období.

Ide o obrovskú zákazku, s prehľadom najväčšiu v histórii Slovenska, preto je potrebné, aby médiá aj opozícia pozorne sledovali, za akých podmienok sa Westinghouse zaviaže vybudovať elektráreň.

Westinghouse na rozdiel od EDF nestavia elektrárne na kľúč, ale s partnermi, preto je možné, že francúzska spoločnosť sa ocitne v nejakom štádiu dodávateľského reťazca. 

Zatiaľ však pri všetkej opatrnosti platí, že postup Ficovej vlády v tejto oblasti nie je škandálom, ale skôr dobrou správou – energeticky aj geopoliticky.

Mark GaleottiOkupované územia na Ukrajine sú stratené, treba zachrániť zvyšných 80 percent

Juraj Kríž

Šéf MEMO 98 o britskej podpore pred voľbamiNeurobili sme nič nelegálne. Ak by bolo Rusko demokraciou, mohli by prispieť na mobilizáciu voličov aj oni

Lukáš Kekelák

Vraj obchodná dohodaTakto vyzerá kapitulácia pred Trumpom

Martin Hanus

Pozdrav z BieloruskaVčera som bol na najhroznejšom hraničnom priechode Európy

Martin Leidenfrost

O filme DuchoňSmutný príbeh, ťažká dráma, a zároveň príjemný film, ktorý sa presne hodí k letu

Eva Čobejová

Zvraty arcibiskupa BezákaNovelu ústavy prirovnal k rasovým zákonom, zavádzal o postoji cirkvi k náhradnému materstvu a vystúpil na dúhovom pride

Juraj BrezániPavol Hudák