Slovensko môže už v dohľadnom čase využiť jednu z garancií, ktoré dala Európska komisia Slovensku výmenou za podporu 18. sankčného balíka voči Rusku, ktorý bol po viacerých pokusoch napokon schválený uplynulý týždeň.
Ako je všeobecne známe, vláda, špeciálne premiér Robert Fico, žiadala eurokomisiu, aby zmiernila následky plánovaného ukončenia dodávok plynu z Ruska od roku 2028.
Fico dlhodobo tvrdil, že takýto krok prinesie Slovensku výrazné finančné straty, hospodársku neistotu, zníženie konkurencieschopnosti slovenských firiem a zvýšenie energetických výdavkov slovenských domácností.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková hovorí, že súčasťou garancií je aj možnosť využiť nevyčerpané peniaze z eurofondov na tzv. energopomoc, teda systém dotovania konečných cien energií pre domácnosti.
Presné nastavenie dotácií ešte nie je známe, ministerka zároveň s oznámením o využití eurofondov uviedla, že ešte počas leta sa na vládnej úrovni ustáli spôsob uhrádzania, resp. dotovania cien.
Známe sú aspoň hrubé parametre. Zohľadňovať sa bude príjem domácnosti, počet jej členov, obytná výmera nehnuteľnosti, predchádzajúca spotreba.
Možnosť využiť na dotovanie cien energií nevyčerpané zdroje z eurofondov je dobrou správou aj pre štátny rozpočet. Ak by 400 miliónov eur, s ktorými sa zatiaľ počíta, pochádzalo z iného zdroja, mohlo by to takisto zmierniť zásah, ktorý pre ľudí a firmy aj na budúci rok chystá ministerstvo financií v tzv. konsolidačnom balíčku.
Celá energopomoc je nadrezortnou záležitosťou a okrem ministerstva hospodárstva budú do jej konečnej podoby hovoriť aj rezorty financií a sociálnych vecí.
Faktom však je, že vláda sa chystá dotovať ceny energií vrátane plynu už teraz, pričom dodávkam ruského plynu na Slovensko zatiaľ žiadna legislatíva nebráni.
Podľa Sakovej je v hre zatiaľ niekoľko alternatív – 30-, 60- či 100-percentná kompenzácia nákladov na energie.
Faktom však je, že vláda sa chystá dotovať ceny energií vrátane plynu už teraz, pričom dodávkam ruského plynu na Slovensko zatiaľ žiadna legislatíva nebráni.
Možnosť využiť na túto operáciu eurofondy teda aktuálne nijako nesúvisí s legislatívnym návrhom, ktorý je ešte len v počiatočnom štádiu schvaľovania – eurokomisia zverejnila návrh, ktorý teraz posúdia zástupcovia členských štátov, následne poputuje do europarlamentu a potom bude na definitívne schválenie potrebná kvalifikovaná väčšina členských krajín.
Je teda otázkou, či súčasné dotácie spĺňajú to, čo Slovensko pôvodne žiadalo, teda pomoc s cenami energií v prípade zastavenia dodávok z Ruska.
Ďalšou z avizovaných záruk, ktorú ministerka Saková potvrdila, je tzv. fond solidarity. Teda že členské štáty by v prípade výpadku dodávok, resp. nedostatku plynu, poskytli časť svojich zásob. To sa však netýka len Slovenska – Európska komisia tento nástroj avizovala už v časoch energetickej krízy v roku 2022.
Otázkou na vyriešenie je presné nastavenie tohto nástroja. Či pôjde o zabezpečenie núdzových zásob tak, aby mohli fungovať základné verejné služby a boli zásobované domácnosti, alebo pôjde o mechanizmus, cez ktorý bude môcť zasiahnutá krajina nakúpiť plyn od iných členských krajín za „lepšie“ ceny. Takisto nie je jasné ani časové obdobie, v ktorom by konkrétna krajina mohla túto solidárnosť využívať.
Prvá možnosť je akýmsi „boostnutím“ existujúceho systému tvorby núdzových zásob a zasiahnutej krajine, v tomto prípade Slovensku, by poskytol iba o čosi dlhšie základné prežitie. V prípade druhej možnosti by už išlo o zásah do trhu s plynom, čo by mohlo vyústiť do špekulatívnych obchodov, v krajnom prípade umelo vyvolaných kríz.
Lepšou možnosťou by v tomto prípade bol – takisto pripravovaný – mechanizmus spoločných nákupov. Tie by v prípade obchodovania na spotovom trhu (pri potrebe rýchleho zabezpečenia dodávok) mohli priniesť pri väčších objemoch nižšie ceny.
Pragmatickou je zmienka o možnosti vyhlásiť krízovú situáciu pri extrémne vysokých cenách a nedostatku plynu, ktorá by mohla v krajnom prípade viesť až k prehodnoteniu zákazu dovozu ruského plynu, resp. k poskytnutiu ad hoc výnimky – napríklad pre Slovensko.
V liste, ktorý adresovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen Robertovi Ficovi, sa totiž výslovne uvádza, že „Komisia berie na vedomie žiadosť Slovenska o vydanie rozhodnutia Komisie o plánovanej núdzovej brzde na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov“.
A tiež „doložky o preskúmaní ku dňu 30. júna 2027 alebo bezprostredne po uzavretí spravodlivej a komplexnej mierovej zmluvy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou (...) s cieľom posúdiť, či sú opatrenia naďalej opodstatnené (...) a v súlade so strategickými záujmami Únie vrátane vplyvu na ceny plynu v EÚ“.
Slovensko si teda vymohlo, že v prípade konca vojny, ktorý nebude jednoznačne nevýhodný pre Ukrajinu, sa obchod s ruským plynom bude môcť postupne obnovovať.
Slovensko si vymohlo, že v prípade konca vojny, ktorý nebude jednoznačne nevýhodný pre Ukrajinu, sa obchod s ruským plynom bude môcť postupne obnovovať.
Takéto posúdenie však musí Slovensko riadne odôvodniť a predložiť podľa legislatívnych pravidiel.
To by znamenalo, že zmluva s Gazpromom, ktorú máme uzavretú do roku 2034, by teoreticky mohla bez prerušenia pokračovať.
To bola zároveň jedna z hlavných artikulovaných požiadaviek Roberta Fica ešte v čase vyjednávania o podpore 18. sankčného balíka.
Ak by totiž vplyvom schválenia ukončenia dodávok ruského plynu do EÚ od roku 2028 došlo aj k predčasnému ukončeniu zmluvy s Gazpromom, Slovensku by zo strany ruskej plynárenskej spoločnosti hrozilo podanie na arbitrážny súd s rizikom (v prípade prehry) nákladov na doplatenie zmluvných objemov neodobraného plynu a súdnych trov.
Aj táto téma sa napokon do písomných garancií od Ursuly von der Leyen dostala.
Píše, že Komisia „je pripravená rokovať so Slovenskom o právnych záležitostiach a v prípade potreby zasiahnuť počas prípadných rôznych súdnych sporov vyplývajúcich z implementácie nariadenia o postupnom ukončení dovozu ruského plynu“.
Stranou arbitrážneho sporu by sa tak teoreticky mohla stať aj Európska komisia.
V čase, keď sa debatovalo o 18. sankčnom balíku a keď ho Slovensko blokovalo, padali na európskej politickej scéne aj tvrdšie slová. Kritický a zároveň naliehajúci bol nemecký kancelár Friedrich Merz. Ten však mieril primárne na sankčný balík, ktorý nespájal s legislatívou ukončenia dodávok plynu z Ruska.
Slovenský premiér Fico však tieto témy spojil a podporu sankciám podmieňoval ústupkami.
Po tom, keď Slovensko pridalo svoj hlas a sankcie boli schválené, aj nemecký kancelár pripustil, že zastavenie dodávok plynu od roku 2028 je pre Slovensko objektívnym problémom. Potvrdil zároveň, že v ostatných dňoch minimálne dvakrát rokoval s Robertom Ficom, a dodal, že táto otázka bude predmetom aj najbližšieho summitu lídrov EÚ.
Fico už avizoval, že ak sa garancie dané v predchádzajúcich dňoch nepretavia do konkrétnych návrhov a krokov, Slovensko bude blokovať aj ďalší pripravovaný 19. balík sankcií proti Rusku.
Treba však pripomenúť, že garancie Európskej komisie – či už vo forme prísľubov, alebo neskôr v konkrétnom legislatívnom alebo zmluvnom vyjadrení – nemôžu byť jednostranné. Slovensko zároveň musí počas nasledujúceho obdobia preukázať nielen snahu, ale aj reálne kroky v postupnom znižovaní objemu plynu odoberaného z Ruska, resp. od Gazpromu.
Táto podmienka je obsiahnutá v pomerne diplomaticky formulovanej zmienke o tom, že Komisia zriadi spoločnú pracovnú skupinu a bude Slovensku nápomocná pri prechode k iným dodávateľom.
Zároveň treba povedať, že dodávky z Ruska už dnes nie sú jediným slovenským zdrojom zemného plynu.
Dodávky z Ruska už dnes nie sú jediným slovenským zdrojom zemného plynu.
SPP má podpísaných niekoľko tzv. diverzifikačných zmlúv – ide najmä o spoločnosti BP, ExxonMobil, Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE. Zmluvy sú zároveň nastavené flexibilne, čo umožňuje aktuálne dohodovať požadované objemy dodávok zároveň s možnosťou kontrakty predlžovať.
SPP zároveň nakupuje plyn na európskych trhoch a plní za Slovensko európsku legislatívu, ktorá určuje úroveň naplnenosti zásobníkov plynu, primárne na obdobie vykurovacej sezóny, keď k bežnej spotrebe domácností a priemyslu pribúda výrazná spotreba suroviny na výrobu tepla.
Ministerka Denisa Saková dokonca v júni tohto roka uviedla, že viac ako polovica súčasných dodávok plynu pochádza z neruských zdrojov. To súvisí aj so zmenou dodávateľských trás, keďže po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu od 1. januára tohto roka zostávajúca trasa pre ruský plyn cez plynovod Turkstream nemá dostatočnú kapacitu.
Aj v prípade úplného zastavenia dovozu z Ruska tak existujú iné trasy, ktorými na Slovensko naďalej môže prúdiť zemný plyn.
V tomto prípade je však ekonomickým problémom to, že Slovensko, ktoré bolo dlhodobo tranzitnou krajinou so zaujímavými príjmami z prepravy plynu, sa v ostatnom období stalo krajinou na konci dodávateľského reťazca.
To znamená nielen výpadok príjmov z tranzitu (ktorý klesal už pred zastavením tranzitu cez Ukrajinu k nám), ale aj samotné zvýšenie ceny plynu, ktoré spôsobujú poplatky za tranzit cez iné krajiny. Napríklad aj cena ruského plynu narástla tým, že pribudli tranzitné poplatky cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko (Turkstream).
Jednou z garancií je teda aj riešenie tranzitných poplatkov. Komisia navrhuje, že „vypracuje a zavedie (...) uspokojivé a právne kompatibilné riešenie cezhraničných poplatkov v sektore ropy a zemného plynu pre Slovensko alebo región, zamerané na zníženie nákladov a zohľadňujúce osobitnú situáciu Slovenska“.
Všetky garancie, ktoré obsahuje list Ursuly von der Leyen, sú nateraz prísľubom. Nie je to legislatívny akt, ale skôr politické uistenie, tzv. comfort letter. Ak sa majú garancie naplniť, musia dostať legislatívnu podobu. A to už v prípade Denisou Sakovou avizovaného využitia eurofondov na energopomoc.
V zásade však možno konštatovať, že ostatný sankčný balík proti Rusku bol pre EÚ natoľko dôležitý, že Robertovi Ficovi sľúbila viac, ako možno on sám dúfal.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.