Prorastový balíček Vláda by mala s podnikateľmi spolupracovať, nie s nimi bojovať

Nadpis tohto článku je zrkadlovým obrátením slov Roberta Fica, ako ich prerozprávala utorková tlačová správa TASR zo stretnutia premiéra so zástupcami Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK): „Podnikatelia by mali s vládou spolupracovať, nie s ňou bojovať.“

Ten nadpis sme ako kontrast k slovám premiéra zvolili preto, že viaceré kroky vlády po roku 2023 vo vzťahu k biznisovému prostrediu mohli podnikatelia vnímať ako nepriateľské vládne ťaženie namierené proti nim.

Začalo sa to už veľkou trestnoprávnou novelou z roku 2024. Mala zrejme pomôcť prominentom z obežnej dráhy koaličných strán, ktorí sa ocitli pred súdom. K jej nezamýšľaným dôsledkom však patrilo, že v mnohých predajniach sa rozmnožili drobné krádeže.

Pokračovalo to niekoľkými kolami konsolidácie verejných financií, ktorá z veľkej časti spočívala v rozsiahlom zvyšovaní daní. Transakčná daň bola len špičkou ľadovca.

Premiér síce kritizuje podnikateľov, že neplatiť dane či fungovať „bez bločka“ je na Slovensku národným športom, no tento stav predsa nezmenia morálne apely. Najúčinnejším riešením je jednak represia (táto vláda ide pri finančných deliktoch opačným smerom), jednak zjednodušenie daňového systému (nie jeho komplikovanie – napríklad v podobe viacerých sadzieb DPH).

No vráťme sa ešte k transakčnej dani. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) včera vyzvala koaličné strany, aby na aktuálnej schôdzi parlamentu jej poslanci podporili zrušenie transakčnej dane.

Ak tento návrh v Národnej rade neprejde teraz, najbližšie bude môcť byť predložený až o šesť mesiacov. A ďalšieho pol roka s touto guľou na nohe si podľa RÚZ slovenská ekonomika dovoliť nemôže.

„Transakčná daň zásadne poškodzuje ekonomiku, znižuje konkurencieschopnosť podnikov a zároveň ani neprináša očakávaný prínos pre verejné financie,“ píšu zamestnávatelia. „Slovensko dnes potrebuje opatrenia podporujúce rast a konkurencieschopnosť, nie ďalšie zaťažovanie ekonomiky neúspešnými experimentmi.“

Robert Fico tvrdí, že sa zrušeniu transakčnej dane nebráni, no treba vraj nájsť 400 miliónov eur, ktoré nahradia v takom prípade výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu. Pripomeňme, že minulý rok v auguste došlo k historickému kroku, keď zamestnávatelia a odborári predložili spoločný návrh konsolidačných opatrení za dve miliardy eur, ktorý bol vyskladaný tak, aby ani neohrozil sociálny štandard obyvateľstva, ani nezhoršil podnikateľské prostredie.

Zamestnávatelia a odborári videli napríklad možné úspory vo výške 250 miliónov eur pri nákupoch tovarov a služieb verejnej správy. No je otázne, či by potom boli prostriedky na rekonštrukciu „Kukurice“ a podobné vládne priority...

Od 160 do 400 miliónov eur sa malo podľa odborárov a zamestnávateľov ušetriť vďaka adresnému poskytovaniu energodotácií pre domácnosti. Tu sa dostávame k ďalšiemu stretu s perspektívou premiéra. Pred týždňom Robert Fico vyhlásil, že „vyrovnaný rozpočet je science fiction“ a je to „definitívny rozklad sociálneho štátu“.

Vyrovnať rozpočet sa síce nedá z roka na rok, no predsa len by to malo byť ambíciou vlády. Ak totiž niečo skutočne so sebou prinesie rozklad sociálneho štátu, tak bankrot.

Mimochodom, aj krajina ako Slovensko je dosť bohatá, aby si mohla dovoliť sociálny systém, ktorý pomôže skutočne odkázaným. Rozhodne však nie sme dosť bohatí na to, aby sme mohli platiť plošné transfery pre väčšinu obyvateľstva vrátane spoločenských vrstiev, ktoré na to odkázané ani nie sú.

No aby sme len nekritizovali, vzájomné odkazy zamestnávateľov a premiéra môžu svedčiť o tom, že k nejakému dialógu tu predsa len dochádza a balíček na podporu hospodárskeho rastu možno prinesie aspoň pár zmysluplných opatrení. Aj keď s chybičkou krásy, že podpora ekonomiky sa témou stáva rok a pol pred ďalšími voľbami.

Logika triedneho boja je slepou uličkou. Bolo by naozaj fajn, keby podnikatelia s vládou nemuseli bojovať (ani vláda s podnikateľmi). A keby sme tu dokázali rozvinúť nejaký konsenzuálny model (aj za účasti zástupcov zamestnancov), kde by sa ťahalo za jeden povraz smerom k zvyšovaniu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Samozrejme, s tým, aby sa táto preklápala aj do životnej úrovne občanov a ich rodín.

Na tom však treba pracovať každý deň. Celé volebné obdobie.