Hovorí, že sme čím ďalej, tým viac exponovaní mikroplastmi a škodlivé látky v nich – endokrinné disruptory môžu na naše telo pôsobiť ako hormóny.
U detí, hlavne u dievčat, môžu vyvolať predčasnú pubertu a u dospelých spustiť závažné ochorenia, ale aj poruchu plodnosti.
„Do nášho tela sa dostanú hlavne z jedla a vody, ale aj inhalačne – zo vzduchu,“ upozorňuje lekárka Zora Lazúrová.
Rozprávali sme sa o tom, prečo môže byť škodlivé kupovať si pravidelne kávu v papierovom pohári, aj o tom, prečo to netreba preháňať s kozmetikou.
Pýtali sme sa na to, ako môžeme minimalizovať tieto škodlivé látky v každodennom živote.
Zora Lazúrová pôsobí na IV. internej klinike Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach ako lekárka. Učí a venuje sa aj vedecko-výskumnej činnosti.
Zameriava sa na pôsobenie endokrinných disruptorov a na rôzne ochorenia, ktoré spôsobujú.
Endokrinné disruptory sú chemické látky, ktoré majú štruktúru molekuly podobnú našim vlastným hormónom, predovšetkým ženským pohlavným hormónom – estrogénom. Čiastočne môžu interferovať aj s mužskými androgénmi, ale aj s hormónmi štítnej žľazy.
Keďže majú podobnú molekulovú štruktúru, dokážu sa viazať na receptory pre estrogény a ovplyvňovať rôzne funkcie v našom tele.
Tým, že narúšajú hormonálnu reguláciu, môžu viesť k viacerým ochoreniam – predovšetkým ide o endokrinné ochorenia, ako napríklad poruchy plodnosti u žien aj mužov, ale aj rakovinu, prsníkov, maternice a u mužov karcinóm prostaty.
Okrem toho môžu mať aj priame toxické účinky na bunky. Zohrávajú úlohu aj pri vzniku kardiovaskulárnych, autoimunitných a onkologických ochorení.
Expozícia je svetovo extrémne veľká, našli by sme skôr geografické alebo sociokultúrne rozdiely. Disruptorom sme vystavení už pred narodením až po vysoký vek.
Negatívne nás ovplyvňujú v každom veku, avšak najviac citlivé sú deti a mladí ľudia, u ktorých môžu byť dôsledky vážnejšie. Disruptory môžu poškodzovať vývoj pohlavných orgánov, ale aj nervového systému.
.jpg)
Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Ide o veľkú skupinu – desiatok až stoviek chemických látok, ktoré sa používajú predovšetkým pri výrobe plastov, papiera, kozmetiky a podobne.
Medzi najrozšírenejšie patria bisfenoly, ftaláty, parabény, dioxíny, polychlórované bifenyly a podobne. Hlavným zdrojom sú plastové nádoby na jedlo, plastové fľaše s vodou. Do nášho tela sa dostávajú vo veľkej miere perorálne, čiže ich zjeme alebo vypijeme.
Výstelky potrubí sú plastové, takže aj vo vode z vodovodu nájdeme určité množstvá bisfenolov (syntetické chemické látky používané na výrobu polymérov, pozn. red.).
Nájdeme ich aj v konzervách, ktoré sú síce plechové, ale vo vnútri majú plastovú výstelku.
Viac disruptorov sa z plastových nádob uvoľňuje, keď je obsah teplý, či už z jedla, alebo aj z vody, ak fľašu necháme napríklad v rozhorúčenom aute alebo na slnku.
Uvoľňujú sa aj vtedy, keď je plast mechanicky poškodený častým umývaním či poškrabaním.
V súčasnosti je to veľmi obľúbené, pretože nám to významne ušetrí čas, nemusíme variť ani chodiť do reštaurácie.
Plastové obaly, v ktorých je jedlo doručované, obsahujú množstvo endokrinných disruptorov, ako aj iné plasty, ale tým, že jedlo sa do nádoby dáva horúce, uvoľňuje sa z obalov veľa chemikálií.
Plasty, ktoré sú termostabilné, teda odolné voči teplu (ako napríklad obaly na teplé jedlo), obsahujú ešte viac napríklad bisfenolov.
Ak zjeme takúto „dávku“ bisfenolov príležitostne, nestane sa určite nič, avšak pravidelná konzumácia môže byť z dlhodobého hľadiska nebezpečná. Ide o veľké množstvá, ak si to niekto objednáva každý deň.
Ak je to možné, je vhodnejšie použiť alternatívu, napríklad keramické či sklenené boxy.
Určite áno. Ide o to, ako vieme množstvo uvoľnených bisfenolov minimalizovať. Takže určite odporúčam nenechávať fľašu v rozhorúčenom aute, nenechávať ju stáť na slnku alebo do plastových fliaš nedávať horúce nápoje, vtedy sa bisfenolov uvoľňuje viac.
.jpg)
Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Kozmetika je takisto významným zdrojom, keďže disruptory sa dokážu ľahko vstrebávať cez pokožku. Takmer všetky druhy kozmetiky obsahujú nejaké látky, ktoré majú účinok endokrinných disruptorov.
Do kozmetiky sa pridávajú tieto látky, aby bola viac hydratačná, antibakteriálna, aby sa nepokazila, ale mnohé z týchto chemických látok, ktoré to umožňujú, sú pre naše telo škodlivé.
Samozrejme, nestane sa to v malých množstvách, ale veľká expozícia disruptormi spolu s genetickou predispozíciou plus iné faktory z prostredia naozaj môžu viesť k nejakému ochoreniu.
Asi tak. Nie vždy všetko naraz. Niečo si kúpiť aj prírodné, vedieť to namixovať a nepreháňať to. Úplne sa tomu vyhnúť v súčasnosti nevieme, ale dokážeme to eliminovať aspoň v rámci možností.
Existujú rôzne aplikácie, v ktorých sa dá skontrolovať zloženie kozmetiky a zastúpenie rôznych toxických alebo hormónom podobných látok.
„Skin care“ je momentálne veľmi populárna už u tínedžerov, dokonca aj mladších detí.
Čím je organizmus mladší, tým je náchylnejší na hormonálnu dysreguláciu, v tomto veku telo dospieva, a preto je veľmi náchylné na akékoľvek disruptory, ktoré zasahujú do prirodzeného vývoja.
Preto je potrebné k tomu pristupovať racionálne – radšej menej prípravkov, skôr na prírodnej báze a zredukovať kvantitu.
Je dôležité, aby sa o tejto problematike hovorilo už medzi deťmi a aby im to niekto vysvetlil, neuvedomujú si tú stránku škodlivosti.

Je to citlivý vek, v ktorom by im malo byť rozumne vysvetlené a vydiskutované, aby sa zamysleli, či im to stojí za to. Úplne zakazovať asi taktiež nie je správna cesta, ale aspoň ako alternatívnu im ponúknuť prírodnú kozmetiku.
Tento vek je náchylný na vývoj reprodukčného zdravia, čiže na poruchy plodnosti, poruchy cyklu, viaceré druhy disruptorov sa dávajú do súvislosti s takzvaným syndrómom vaječníkov, ktorý u dievčat môže spôsobiť akné v dôsledku vyšších hladín testosterónu.
U mužov, naopak, estrogénne pôsobiace disruptory môžu viesť k zníženiu testosterónu.
Mladé dievčatá nemajú žiadne vrásky, nepotrebujú tie najsilnejšie krémy. Treba ich trošku viesť k ekológii, ale aj zdravému životnému štýlu, o ktorom sa v súčasnosti veľa hovorí, ale endokrinné disruptory sa v rámci zdravého lifestylu veľmi nespomínajú.
Dokážu navodiť stav väčšieho množstva estrogénu a tým spustiť začiatok puberty skôr.
V niektorých tkanivách majú účinky ešte silnejšie ako estrogén, v iných tkanivách, naopak, sú ako keby slabším estrogénom, tým navodia stav hormonálnej dysbalancie a pomýliť náš vlastný regulátor alebo biologické hodiny a navodiť včasnejšiu pubertu.
Hlavne dievčatá sú na to náchylnejšie. Majú zrazu akoby viac estrogénov, aj keď nie prirodzených vlastných.
Sme čím ďalej, tým viac exponovaní mikroplastmi.
Do nášho tela sa dostanú hlavne z jedla a vody, ale aj inhalačne – zo vzduchu.
Keď doslova tú kreditnú kartu zjeme, mikroplasty a ešte menšie, takzvané nanoplasty, sa z nášho čreva vstrebú do krvi, lebo sú maličké.
Krvou sa potom dostávajú do orgánov, napríklad boli nájdené v cievnej stene, ale aj v placente.
Samy osebe môžu časom „dráždiť“ cievnu stenu, sú toxické a vyvolávajú zápalovú reakciu, čím urýchľujú proces kôrnatenia tepien, teda aterosklerózu.
Navyše sa z mikroplastov postupne uvoľňujú mnohé endokrinné disruptory – teda chemikálie ako také. Nesieme si tak svoj vnútorný rezervoár disruptorov.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Ak nejde o prírodne žijúci kmeň niekde v Afrike, tak to platí.
Sme nimi exponovaní už od vnútromaternicového vývoja a postupne v priebehu života si neustále zvyšujeme zásoby mikroplastov.
Je to plasticizér, ktorý sa využíva pri výrobe rôznych plastov, na úpravu ich vlastností – aby boli pevnejšie, odolnejšie napríklad voči teplu, takže sa vo veľkej miere nachádza v potravinových obaloch, ale aj v hračkách a v akýchkoľvek plastových predmetoch.
Mnoho oblečenia sa prezentuje ako ekologické s tým, že sú vyrobené z vláken z recyklovaných obalov a fliaš, aj veľa oblečenia v súčasnosti obsahuje veľa plastov. Vhodnejšia je 100-percentná bavlna, ľan, vlna.
Síce ten plast nebude pohodený niekde v prírode, ale budete ho nosiť na sebe.
Keď sa v umelých tričkách spotíte a tie sa trú o kožu, do tela sa pri tom dostávajú bisfenoly a iné disruptory.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Závisí od konkrétnych firiem, čo všetko priznajú, pretože napríklad bisfenoly sú v niektorých krajinách už zakázané pri výrobe hračiek či detských fliaš do troch rokov.
Na druhej strane, zakáže sa bisfenol A, ale vytvorí sa iný bisfenol, ktorý ešte nie je zakázaný, napríklad bisfenol S alebo AF, o ktorých sa hovorí, že môžu byť ešte toxickejšie ako ten pôvodný bisfenol.
Takže často sa napíše BPA free, čiže bez obsahu bisfenolu A, alebo napríklad bez obsahu ftalátov, ale na výrobu plastu väčšinou potrebujete nejaký plasticizér a tieto výrobky potom obsahujú iné náhradné látky, ktoré takisto môžu byť toxické.
Niektoré výrobky môžu byť čisté, ale niektoré plasty môžu byť len nahradené iným disruptorom.
Je dokázané, že endokrinné disruptory vedú k neplodnosti, avšak skôr ide dlhodobú expozíciu, často aj v kombinácii s inými faktormi.
Ak niekto nevie otehotnieť vo veku 30 rokov, je málo pravdepodobné, že pomôže, ak zrazu prestane používať nejakú kozmetiku alebo prestane používať plastové nádoby. Ale skúsiť to treba určite, nikdy nie je neskoro.
Niektoré disruptory môžu viesť k ochoreniam ako syndróm polycystických vaječníkov, kedysi to zasiahlo možno 1 – 2 percentá ženskej populácie, dnes sa odhaduje 10 – 15 percent. Je to najčastejšie hormonálne ochorenie žien vo fertilnom veku.
Posledné roky sa o vplyve plastov na naše zdravie viac hovorí, ale chemikálie sú tu reálne už desiatky rokov. Slovensko je obzvlášť špecifické kvôli polychlórovaným bifenylom, ktoré boli vyrábané na východe Slovenska v závode v Strážskom.
Ešte nedávno, asi 40 rokov po ukončení výroby, boli zaznamenané vysoké hodnoty PC v materskom mlieku žien žijúcich v tomto regióne.

Úplne sa im vyhnúť nevieme, každý z nás denne prijme taký „kokteil“ endokrinných disruptorov. Našou snahou by malo byť aspoň v rámci možnosti obmedziť expozíciu.
Z toho, čo vieme ovplyvniť, je asi hlavne strava a kozmetika. Redukovať objednávanie teplých jedál v plastových obaloch, nekupovať si kávu so sebou z kaviarne alebo z automatu v papierovom poháriku, ktorý v skutočnosti obsahuje plast.
Neohrievať v mikrovlnnej rúre jedlo v plastovej mise. Keď to urobíte párkrát, nič sa nestane. Ale z dlhodobých návykov sa môže stať naozaj významná expozícia, ktorá naozaj môže viesť k viacerým chorobám.
Keď máme malé deti, snažiť sa obmedziť plastové nádobky, fľaštičky a ísť radšej do keramiky alebo skla a iných bezpečnejších materiálov.
Vieme sa taktiež pozrieť na kozmetiku. Nie je cieľom nepoužívať nič, ale pozrieť si, čo kozmetika obsahuje. Existujú rôzne aplikácie, dá sa pozrieť zloženie, niektoré nám ukážu dokonca aj stupeň zdravotnej záťaže pre organizmus.
Stále však existujú náhrady bisfenolu a alternatívy, ktoré nie sú sledované ani regulované.
Kozmetiku preferovať balenú v skle, napríklad krémy na tvár, nie v plaste, snažiť sa nájsť sprchovacie gély a telové mlieka bez parabénov či fenoxyetanolu.
Bisfenol sa našiel takisto aj v káve z plastových kapsúl. Tomu odporúčam takisto sa vyhnúť.
Tým, že zredukujeme používanie plastov, pomôžeme nielen životnému prostrediu, ale najmä sebe.
Sklenené, keramické, prípadne nerezové. Termoskám aj termopohárom vyrobeným z plastu by som sa určite radšej vyhla.
Pri opakovane plniteľných fľašiach z plastu hrozí, že ak ich umývate, môžete poškodiť povrch, ktorý sa naruší a do vody sa môžu uvoľňovať mikroplasty alebo bisfenoly a ftaláty. Sú vhodnejšie sklené varianty.
Na základe množstva štúdií sa jednoznačne potvrdila škodlivosť endokrinných disruptorov na naše zdravie. Preto v rámci Európskej únie sú viaceré iniciatívy a bežia rôzne projekty, v ktorých má zastúpenie aj Slovenská endokrinologická spoločnosť, s cieľom vytvorenia regulácii a limitov pri používaní disruptorov.
Nedávno bolo vydané nariadenie, že maximálny povolený príjem bisfenolu na deň sa výrazne znížil. Na druhej strane je veľmi ťažko kontrolovateľné a merateľné, koľko bisfenolu naozaj človek prijme.
Sú nariadenia obmedzujúce používanie niektorých disruptorov pri výrobe detských fliaš a hračiek, sú limitované povolené množstvá napríklad parabénov v kozmetike a je aj nariadená eliminácia PCB na východe Slovenska.
Napríklad Francúzsko má úplný zákaz bisfenolu hlavne u detí. Stále však existujú náhrady bisfenolu a alternatívy, ktoré nie sú sledované ani regulované.