Pamiatka na obete komunizmu Odlúčení od rodín a väznení. Mapuje ich jediné múzeum na Slovensku, ktoré má práve päť rokov

Úradník Ján Štúrik sa narodil v Košeckom Rovnom v roku 1924. Vo veku 29 rokov ho v Košiciach odsúdili na 16 rokov väzenia za činnosť v antikomunistickej a kresťanskej Bielej légii.

Občianske práva mu odňali na päť rokov a zhabali mu majetok. Skončil v jáchymovských táboroch, kde prežil spolu 3323 dní. Prepustili ho v roku 1962 na základe prezidentskej amnestie.

Prípad odsúdeného úradníka je len jeden z mnohých, ktoré mapuje Múzeum obetí komunizmu v Košiciach na aktuálnej výstave Jáchymovskí väzni.

Výstava pripomína jednu z najtemnejších kapitol komunistických represálií v bývalom Československu.

Uránové bane v českom Jáchymove slúžili v 50. rokoch 20. storočia ako internačné a pracovné tábory pre politických väzňov, ktorých zatváral komunistický režim. V baniach ich zneužívali na nútenú prácu v neľudských podmienkach.

Obete komunistickej moci boli na dlhé roky odlúčené od svojich rodín a tie často znášali represie spolu s nimi. Títo ľudia zostali po desaťročia takmer neznámi a práve oni sú v centre záujmu košického múzea.

Múzeum sa systematickým výskumom usiluje vracať mená tým, na ktorých sa často zabúda a ktorí boli len číslom v štatistikách.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Nech sa na obete nezabudne

V Deň pamiatky obetí komunistického režimu 24. júna si košické Múzeum obetí komunizmu pripomenulo aj piate výročie svojho vzniku. 

Slovensko na rozdiel od Čiech, Poľska či Maďarska po svojom vzniku nemalo múzeum, ktoré by sa špecializovalo na mapovanie komunistických represií. Až po vyše 30 rokoch od pádu komunizmu sa podarilo vybudovať prvé multimediálne múzeum na Moyzesovej ulici v Košiciach.

Počas piatich rokov múzeum navštívilo viac ako 16-tisíc ľudí, z nich 12-tisíc študentov a žiakov, informoval riaditeľ a zakladateľ múzea Pavol Hric.

Od začiatku mal silnú osobnú motiváciu, aby takéto múzeum vzniklo. Poznal mnoho ľudí, ktorých prenasledoval komunistický režim vrátane jeho rodičov.

„Je škoda, že štát sa o tieto témy nezaujíma,“ komentuje Pavol Hric. Myslí si, že treba prebudiť aj samosprávu. „Samosprávy mali podiel na tom, že ľudia boli odvlečení do pracovných táborov. Keby sa našli ľudia, ktorí zdvihnú ruku a ospravedlnia sa im. To sú ich obyvatelia, deti alebo vnúčatá, ktoré tu žijú. Šušká sa, že to boli títo. Ale my sa zločincom nevenujeme. Nech sa na zločincov zabudne, ale nesmie sa zabudnúť na obete,“ hovorí Hric.

Pri príležitosti 5. výročia zorganizovalo múzeum spomienkové podujatie, ktorého súčasťou bola aj odborná konferencia. Historici či pamätníci hovorili o rôznych podobách komunistickej represie, odporu voči totalitnej moci aj význame historickej pamäti pre súčasnú spoločnosť.

Politik a kľúčová osobnosť novembra 1989 František Miloško počas svojho príhovoru uviedol, že práca malých spoločenstiev počas normalizácie pripomína aj prácu múzea – aj v ňom podľa neho pracujú ľudia, ktorí budujú pamäť národa.

Na rozdiel od okolitých krajín si Slovensko na svoje múzeum muselo počkať. Mikloško pre Postoj uviedol, že Mečiarova vláda o to záujem nemala, v neskoršej vláde Mikuláša Dzurindu bola strana SDĽ, ktorá sa o to takisto nezaujímala.

„Mám pocit, že na Slovensku ide všetko akosi pomalšie ako v okolitých krajinách. My akoby sme celé naše dejiny len dobiehali,“ komentoval Mikloško.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Hodiny do minulosti a súčasne presné

Odborné príspevky na konferencii predniesli aj historik Ján Šimulčík, predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš, historik Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe Tomáš Bursík, historik a predseda spolku Političtí vězni.cz Tomáš Bouška a riaditeľ GYMES-u Košice Ján Kocurko. 

Šimulčík múzeu v rámci narodenín venoval špeciálne nástenné hodiny, ktorých ručičky sa otáčajú smerom do minulosti, no pritom stále ukazujú presný čas. 

V príspevku poukázal aj na unikátne odsúdenie Komunistickej strany Slovenska za podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd v našej novodobej histórii: obvinení boli odsúdení na peňažný trest vo výške tisíc eur alebo náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Rozhodnutie vyniesol Špecializovaný trestný súd v Pezinku 26. mája tohto roku, týkalo sa červených bilbordov so žltým nápisom „Bez socializmu to nepôjde!“ vylepených v roku 2021 v rámci 100. výročia strany.

24. jún – Deň pamiatky obetí komunistického režimuŠpecializovaný trestný súd odsúdil Komunistickú stranu Slovenska

Ján Šimulčík

„Zostava len otázkou, či odsúdení zaplatia tisíc eur alebo si vyberú dvanásťmesačný skúsenostný pobyt, ktorý by im aspoň sčasti priblížil pobyt v komunistických väzeniach,“ zakončil Šimulčík. „Možno ich presvedčí, že to budú mať s plnou penziou. Dajme sa prekvapiť.“

Košické múzeum počas svojej päťročnej existencie pripravilo viacero výstav, prednášok, diskusií aj vzdelávacích programov.

Prostredníctvom stálej multimediálnej expozície, Knižnice Rudolfa Fibyho, Mapy obetí komunizmu na Slovensku a dokumentovania životných príbehov politicky prenasledovaných osôb systematicky uchováva pamäť na obdobie komunistickej totality.

Súčasťou expozície je aj bývalá krajská väznica ŠtB na Pribinovej ulici, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie represívne miesta komunistického režimu na východnom Slovensku. Práve tu boli zadržiavaní, vypočúvaní a psychicky i fyzicky týraní politickí väzni.