Gynekologička, ktorá lieči neplodnosť Nechcem ženy stresovať, ale skutočne pozor na vek, plodnosť klesá už od 25. roku

Nechcem ženy stresovať, ale skutočne pozor na vek, plodnosť klesá už od 25. roku
Gynekologička Magdaléna Gerová. Foto: POSTOJ/Andrej Lojan
Rozhovor s lekárkou Magdalénou Gerovou o neplodnosti, rizikových faktoroch, ako aj o liečbe, ktorá nie je taká známa ako asistovaná reprodukcia, ale jej úspešnosť je porovnateľná.
21 minút čítania 21 min
Vypočuť článok
Gynekologička, ktorá lieči neplodnosť / Nechcem ženy stresovať, ale skutočne pozor na vek, plodnosť klesá už od 25. roku
0:00
0:00
0:00 0:00
Alena Potocká
Alena Potocká
Vyštudovala politické vedy. Pracovala ako analytička odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, neskôr pracovala ako online redaktorka spravodajského portálu Pravda.sk. V Postoji pôsobí od roku 2019.
Ďalšie autorkine články:

Základné školy nechcú pustiť nadané deti Z ôsmeho ročníka už nemôžu ísť na bilingválne gymnáziá, ich absolventi budú maturovať po dvadsiatke

Sexuálna výchova v Európe Po šokujúcich kauzách si školy radšej pýtajú súhlas rodičov, aj keď nemusia

Sexuálna výchova na školách Odporcovia novely šíria hoaxy, že vinou ústavy sa zneužívané deti nedočkajú pomoci

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Podľa gynekologičky a odborníčky na liečbu neplodnosti Magdalény Gerovej je vyšší vek a odkladanie materstva jeden z najrizikovejších faktorov, prečo majú ženy problém otehotnieť.

„Aj voči deťom je lepšie byť mladým rodičom ako starým rodičom, a preto sa treba zamerať na prirodzenú plodnosť od mladšieho veku,“ povedala v rozhovore pre Postoj.

Magdaléna Gerová sa vo svojej ambulantnej praxi venuje restoratívnej reprodukčnej medicíne, ktorá sa okrem hormonálnej liečby zameriava aj na úpravu životného štýlu párov, ktorým sa dlhodobejšie nedarí splodiť dieťa. Túto metódu liečby neplodnosti vyhľadávajú páry, ktoré hľadajú pomoc s otehotnením a nechcú podstúpiť asistovanú reprodukciu.

Rozprávali sme sa, aká je úspešnosť tejto liečebnej metódy, čo čaká pár, ktorý za ňou príde s tým, že sa mu dlhšie nedarí otehotnieť, ale aj o tom, prečo neodporúča zisťovať možné problémy s plodnosťou ešte predtým, ako sa pár začne o dieťa snažiť.


Aké sú dnes najčastejšie rizikové faktory pre ženskú plodnosť?

Neplodnosť nevnímam ako nejaké ochorenie, ale ako prejav iných problémov, iných ochorení, ako symptóm, a preto sa snažím hľadať príčinu.

Najväčším dôvodom dnešnej zníženej plodnosti je to, že ženy sa pokúšajú o prvé bábätko v neskoršom veku. Treba sa zamýšľať nad touto témou skôr a zariadiť si podľa toho život. Z môjho pohľadu je teda najrizikovejší faktor pre ženskú plodnosť vysoký vek.

Aké sú ešte ďalšie faktory?

Je to väčšia prítomnosť chemických látok. Nazývame ich endokrinné disruptory, pochádzajú z pesticídov, z rôznych plastov, s ktorými sa denne stretávame, z chemických produktov, ktoré používame aj na osobnú hygienu, ale napríklad aj z hormonálnej antikoncepcie, ktorá sa v odpadových vodách rozpadá pomalšie ako bežné hormóny. 

Čo sa týka gynekologických diagnóz, ide najmä o dve ochorenia, ktoré vedú k znižovaniu plodnosti, a to je syndróm polycystických vaječníkov a endometrióza.

To, že hormóny v odpadových vodách majú vplyv na plodnosť, je aj vedecky podložené?

Je dokázané, že endokrinné disruptory majú všeobecne negatívny vplyv na reprodukčný systém žien aj mužov, pretože ovplyvňujú hormonálne receptory.

Sú aj iné ochorenia, ktoré síce nesúvisia s reprodukčným systémom, ale znižujú u žien plodnosť?

Bohužiaľ, aj akékoľvek chronické ochorenia môžu plodnosť znižovať. Tam patrí cukrovka, obezita, ochorenia štítnej žľazy, zápalové ochorenia čriev, ako je Crohnova choroba, chronické neurologické diagnózy, celiakia a ďalšie iné.

Odborníci upozorňujú, že obezita výrazne znižuje plodnosť ako u mužov, tak u žien. Čo sa deje v organizme ženy s nadváhou alebo obezitou, že to má vplyv aj na jej schopnosť otehotnieť?

Môžeme povedať, že obezita je chronický zápalový stav. Obézni ľudia akoby mali neustálu prítomnosť slabého zápalu v tele a ten spôsobuje rôzne problémy, ktoré často vyústia do civilizačných ochorení, ako je cukrovka druhého typu, poruchy kardiovaskulárneho systému a podobne.

Čo sa týka plodnosti, tento zápalový stav znižuje kvalitu ovulácie a vedie aj u žien, ktoré nemajú vrodenú formu polycystických vaječníkov, cez zvýšenú inzulínovú rezistenciu k polycystickým vaječníkom.

Foto: POSTOJ/Andrej Lojan

Hovorí sa, že alergické ochorenia sú novodobá pandémia, komplikujú ženám otehotnenie?

Keď je niekto veľmi silný alergik, tak áno, to súvisí potom aj so stravou. Tie bežné alergie nevnímam ako veľký problém, nestretávam sa s tým veľmi často.

Spomínali ste negatívny vplyv hormonálnej antikoncepcie, ktorá sa dostáva do životného prostredia, na plodnosť. Ako je to s jej užívaním, dokazujú štúdie, že jej užívanie v minulosti spôsobuje ženám problémy s neskoršou snahou otehotnieť?

Skôr sú štúdie na to, že ženy, ktoré majú problém otehotnieť pre konkrétnu príčinu, a to pre nízku výstelku maternice, tak z týchto žien je asi 60 percent bývalých dlhodobých užívateliek hormonálnej antikoncepcie.

Ďalší vplyv hormonálnej antikoncepcie je napríklad na hlien krčka maternice. Tento je nutným predpokladom na prirodzené otehotnenie. Sú staršie štúdie, ktoré zistili, že ženám, ktoré dlhodobo užívali antikoncepciu, sa znižovala kvalita hlienu krčka oproti ženám, ktoré antikoncepciu neužívali.

Nezlepšilo sa to ani vtedy, keď ženy prestali užívať antikoncepciu už dávnejšie, napríklad pred niekoľkými rokmi?

Závery týchto štúdií zneli, že už ide o chronický stav. Štúdiu, ktorú poznám, bola od profesora Odegarda, ten porovnával nepoužívateľky hormonálnej antikoncepcie s viacerými pôrodmi a ženy, ktoré dlhodobo užívali antikoncepciu. Zistil, že rôzne druhy žliazok, najmä tie, ktoré vedia produkovať ten najkvalitnejší hlien, u užívateliek antikoncepcie akoby zanikli. 

Spomínali ste vek ako najrizikovejší faktor. Kedy je pre ženu najvhodnejšie mať prvé dieťa?

Najvhodnejší vek je medzi 20. a 25. rokom. Reprodukčný systém je dozretý, žena je už dospelá a je tam ten najlepší predpoklad na otehotnenie. Postupne po 25. roku veku pomaličky, ale predsa plodnosť klesá, po 35. roku je ten pokles už signifikantný a po 42. roku veku ide už o veľký prepad v schopnosti otehotnieť.

Najvhodnejší vek je medzi 20. a 25. rokom. Reprodukčný systém je dozretý, žena je už dospelá a je tam ten najlepší predpoklad na otehotnenie.

Mnohé ženy pred tridsiatkou ešte nemajú v úmysle zakladať si rodinu, ale aj tie, ktoré by chceli, si nedokážu nájsť vhodného partnera. Ťažko sa dnes hľadá mladý muž pred tridsiatkou, ktorého hlavným cieľom je založenie rodiny. Aj preto je zrejme pre ženy veľmi stresujúce počúvať o veku ako o najrizikovejšom faktore.

Nechcem nikoho stresovať, na druhej strane je potrebné otvorene hovoriť o tom, že si skutočne treba dávať pozor na vek. V tom zmysle, aby sme zbytočne neodkladali rodičovstvo. Samozrejme, že keď človek nenájde vhodného partnera, nič sa nedá robiť.

Podľa štatistík si dnes ľudia zakladajú rodiny často aj po tridsiatke. Kedy by takýto pár mal vyhľadať lekára? Mal by vzhľadom na vek zistiť čo najviac o svojej plodnosti ešte predtým, ako sa o dieťa začne snažiť?

Štandardne sa odporúča, aby pár vyhľadal lekára po roku pravidelného pohlavného styku a po tridsiatom piatom roku veku pre ušetrenie času po polroku. Ak si žena už nejakým spôsobom značí svoj cyklus a sleduje svoju plodnosť kvalitnou metódou a cieli pohlavný styk na plodné obdobie, je vhodné vyhľadať lekára po polroku neúspechu aj pred tridsiatym piatym rokom. Ak sa totiž cieli pohlavný styk, tak zdravý pár by mal do polroka otehotnieť.

Teda neodporúčate dopredu očakávať nejaké možné problémy?

Presne tak. Človek sa do toho začne zamotávať, začne byť na to fixovaný, zameria sa na to jeho psychika a to je úplne kontraproduktívne.

Médiá dnes rozbiehajú spoločenskú diskusiu o tom, že pre ženu po tridsiatke je riešením mrazenie vajíčok. Svoj osobný príbeh zverejnila televízna moderátorka, podobne tak spravili aj niektoré influencerky. Neobávate sa, že aj vďaka tomuto trendu zostane liečba neplodnosti výlučne na centrách asistovanej reprodukcie?

Myslím si, že už dnes je mainstream tak naladený, že jediná možnosť liečenia porúch neplodnosti je umelé oplodnenie. Bežní gynekológovia v ambulanciách sa veľmi nepokúšajú dlhodobo liečiť neplodnosť a, samozrejme, nie sú na to ani školení, ani systémom vedení.

Mrazenie vajíčok je návrh centier, ktoré sa venujú umelému oplodneniu, ako vyriešiť problém s vekom. Aj v týchto centrách sa stretávajú s tým, že k nim chodia staršie ženy a potom majú problém s úspešnosťou. Je to ich spôsob, ako pracovať s vyšším vekom žien, ktoré sa snažia o dieťa.

Ja skôr odporúčam myslieť na toto riziko, ešte kým je čas. Aj voči deťom je lepšie byť mladým rodičom ako starým rodičom, a preto sa treba skôr zamerať na prirodzenú plodnosť od mladšieho veku.

Foto: POSTOJ/Andrej Lojan

Venujete sa liečbe porúch neplodnosti inou cestou, akou idú centrá asistovanej reprodukcie, o čo konkrétne ide?

Naša liečba sa nazýva restoratívna reprodukčná medicína, predtým známa ako NaProTechnology, aj keď ide už o istú nadstavbu pôvodnej liečby. NaProTechnology vznikla v 90. rokoch v USA a postupne tým, že sa pridávali ďalší a ďalší lekári, vyvíjali a objavovali staré zabudnuté metódy, ktoré prevalcovalo rozmach IVF, vznikol Medzinárodný inštitút restoratívnej reprodukčnej medicíny, ktorý tento spôsob liečby rozvíja.

Zameriavate sa len na ženy alebo pracujete s pármi?

Snažíme sa pracovať s pármi, aby aspoň na tých prvých konzultáciách bol aj manžel, pretože v celom tomto procese je podpora manžela bytostná a je dobré, aby bol do toho zahrnutý a rozumel tomu, čo sa bude diať. Takže veľmi párom odporúčame, aby prišli spolu, ak sa to dá.

Keď k nám prídu na prvú konzultáciu, tak sa oboznámime s tým, čo majú za sebou. Často totiž už majú za sebou nejakú liečbu alebo aspoň vyšetrenia. Následne im vysvetlíme, čo ich čaká.

Čo teda pár čaká, v čom spočíva základný princíp tejto liečby?

Čakajú ich pravidelné konzultácie, ideálne každé štyri mesiace, medzitým absolvujú rôzne vyšetrenia. Ale už na prvej konzultácii ich veľmi povzbudzujeme k úprave životného štýlu. To znamená, že nielenže ich oboznámime s tým, aké vyšetrenia ich čakajú, ale upozorníme ich, že životný štýl má v dnešnej dobe veľký vplyv na zlepšenie zdravia, a teda aj plodnosti. To znamená, že ide o úpravu stravy, pohybového režimu i spánkového režimu.

Ako by mal teda vyzerať denný režim ľudí, ktorí sa snažia o dieťa?

Môžeme začať spánkom, lebo v dnešnej dobe s ním má veľa ľudí veľký problém aj vzhľadom na to, že pracujeme, sme stále online, takže veľa vecí si riešime možno večer do neskorých hodín. Keď už mám v ruke mobil, tak si prepnem niečo zábavnejšie na úkor spánku.

Odporúčame pravidelný spánok aspoň sedem hodín v dobre zatmenej spálni a vypnúť obrazovku – mobil, televízor, počítač – aspoň hodinu pred spaním.

Odporúčame pravidelný spánok aspoň sedem hodín v dobre zatmenej spálni a vypnúť obrazovku – mobil, televízor, počítač – aspoň hodinu pred spaním. To je minimum, ktoré našim pacientom odporúčame.

Pokiaľ ide o odporúčania v strave, to je už skôr individuálne podľa toho, ako sa mi zdá, s čím má pár problém i podľa veku. Navrhujem tiež, aby sa venovali pohybu, aspoň pravidelným dlhším prechádzkam, keď už nič iné, ale zas aby to neprehnali, lebo niekedy aj veľmi intenzívny pohyb je už na úkor a telo to stresuje.

Čo sa týka stravy, ide o základné odporúčania zdravého stravovania alebo nastavujete aj nejaké diéty?

Páru vysvetlím nejaké princípy. Zvlášť keď je žena už vo vyššom veku, teda sa blíži k štyridsiatke alebo má nad štyridsať, tak má strava ešte väčší vplyv na jej plodnosť. To sú prípady, keď odporúčam aspoň na nejaký čas držať takzvanú protizápalovú diétu. Ideálne je, keď sa vyhne lepku, mliečnym výrobkom a cukru.

Je to veľmi prísne, a ak to má pár stresovať, tak nech to nerobí alebo nech aspoň obmedzia množstvo. Musím zdôrazniť, že nie je dobré držať túto diétu dlhodobo. Pretože keď napríklad niekto nemá celiakiu a bol by dlhodobo bez lepku, tak si môže poškodiť. Ale na nejaké obdobie, dajme tomu štyri mesiace až pol roka, sa dá držať aj takáto prísna diéta a niektorým ľuďom to veľmi pomôže.

Čo nasleduje ďalej?

Ďalším dôležitým krokom je, že im odporučíme viesť si tabuľku značenia plodnosti. To znamená, že si budú veľmi kvalitným spôsobom sledovať cyklus v spolupráci s našimi lektorkami z občianskeho združenia PloDar, ktoré ich to naučia. To je veľmi dôležitá súčasť liečby, pretože vďaka tomu vieme časovať hormonálne odbery, ultrazvukové vyšetrenia a následne liečbu.

Z tohto záznamu sa dozvieme, ako cyklus vyzerá, vyskočia nám nejaké nepravidelnosti, špinenia, krvácanie a nepravidelný výskyt hlienu. Úplne inak vyzerá cyklus zdravej ženy a úplne inak vyzerá priemerný cyklus žien, ktoré k nám prídu s tým, že sa im nedarí otehotnieť. Lektorky sú počas liečby zároveň veľkou oporou a poradnou silou pre páry. 

Pred druhou konzultáciou absolvujú ženy odbery a na základe odberov nastavujeme liečbu.

Foto: POSTOJ/Andrej Lojan

Ako vyzerá samotná liečba?

Často je hormonálna, ale snažíme sa používať hormóny, ktoré sú čo najviac bioidentické, čo znamená, že sú rovnaké ako molekuly v tele ženy. Používame aj iné liečby ako hormóny, ale to sú individuálne stavy. Časť žien podstúpi operačnú liečbu.

Kým takýmto spôsobom nastavujete liečbu ženy, prechádza aj muž nejakými vyšetreniami?

Na prvej konzultácii sa snažíme aj muža podporiť v tom, aby začal riešiť svoju životosprávu, pretože napríklad obezita u mužov je závažný rizikový faktor, ďalej fajčenie, zvýšená konzumácia alkoholu. Tiež im veľmi pomáha pohyb. Snažíme sa ich v tomto podporiť, prípadne navrhneme obom aj vitamínovú liečbu.

Na prvej konzultácii sa snažíme aj muža podporiť v tom, aby začal riešiť svoju životosprávu, pretože napríklad obezita u mužov je závažný rizikový faktor, ďalej fajčenie, zvýšená konzumácia alkoholu.

Tiež navrhujeme vyšetrenie spermiogramu, pretože keď je základný spermiogram i jeho nadstavbové časti úplne v poriadku, tak vyšetrenie u urológa nie je nutné. Vtedy muža povzbudzujeme, aby podporoval celý liečebný proces a aby stále dbal o svoju životosprávu. Ale ak tam je problém, tak ho odosielame k urológovi.

Aká je úspešnosť vašej liečby oproti štatistikám asistovanej reprodukcie?

V prvom rade treba povedať, že tá úspešnosť sa ťažko porovnáva. My počítame našu úspešnosť na ženu, ktorá príde do ambulancie a odchádza s bábätkom v rukách.

Centrá IVF udávajú svoju úspešnosť rôzne, najčastejšie ju udávajú ako klinické tehotenstvo na embryotransfer. V roku 2019 European Society of Human Reproduction and Embryology (ESHRE), organizácia, ktorá združuje IVF centrá v Európe, udávala priemernú úspešnosť okolo 35 percent. 

Avšak nie každá žena sa k embryotransferu dopracuje, no niektoré ich stihnú aj niekoľko za jeden rok. Zároveň nie každé klinické tehotenstvo sa úspešne končí pôrodom. Preto je náročné tieto čísla porovnať. 

Čo sa týka našich čísel, u žien, ktoré začali liečbu v roku 2021, sa 29 percent dopracovalo k bábätku. Aj ambulancie v Žiline a Poprade majú podobnú úspešnosť okolo tridsať percent. 

Najväčšie centrum restoratívnej reprodukčnej medicíny je v Írsku. Tam udávajú celkový úspech na začatú liečbu 40,4 percenta všeobecne, ale u žien vo veku do 35 rokov majú úspešnosť 59 percent. Toto je náš vzor, tam sa snažíme dopracovať, ale bohužiaľ, nie všetky metódy, ktoré používajú, sú u nás dostupné.

Mohli by ste konkretizovať, o aké metódy ide a prečo nie sú u nás dostupné?

Niektoré imunologické vyšetrovacie metódy a niektoré lieky, ktoré sa používajú v Írsku, nie sú u nás dostupné a je tam aj vyššia kvalita operačnej liečby. Ale pracujeme na tom.

Aká zvykne byť dĺžka liečby?

Najviac párov zvykne otehotnieť do ôsmich až dvanástich mesiacov liečby, ale neodporúčam liečbu príliš preťahovať na viac ako dva roky, pretože je to veľmi psychicky náročné a potom už aj kontraproduktívne. 

Ako to myslíte?

Niekedy je spôsob, ako otehotnieť, prestať sa liečiť. Efekt liečby ešte niekoľko mesiacov potom pretrváva a občas sa nám stane, že nám zatelefonujú, že my sme už prestali, a predsa sme otehotneli.

Keď párom, ktorým sa nepodarilo otehotnieť po dvoch rokov, ukončíte liečbu, nezvažujú po čase návrat k liečbe?

S touto otázkou sa nestretávam často, bolo by to na individuálne posúdenie.

Foto: POSTOJ/Andrej Lojan

Neodrádza páry aj to, že vaša liečba je predsa len časovo náročnejšia, ako je to u IVF?

My im to aj na začiatku povieme, že je to na dlhšie trate, že je to minimálne na niekoľko mesiacov a musia s tým počítať. Máme len malé percento párov, ktoré prídu, zistia, ako to je, a už sa nevrátia. Väčšina ľudí je s tým uzrozumených.

Spomínali ste, že u žien, čo sa týka diagnóz z gynekologického hľadiska, sa stretávate najčastejšie so syndrómom polycystických vaječníkov a s endometriózou. Viete im pomôcť prirodzene otehotnieť?

Samozrejme, máme veľa žien s týmito diagnózami, ktoré úspešne otehotneli a donosili bábätko alebo niektoré už bábätká. Vždy to závisí od individuálnej pacientky a páru.

Niekedy je liečba zložitejšia, napríklad keď je endometrióza závažná, je to oveľa zložitejšie a niekedy, bohužiaľ, neúspešné, ale vieme s tým pracovať.

Ako je to s hodnotami Anti-Müllerovho hormónu? Ženám, ktoré majú jeho hodnoty na kritickej hranici, lekári často odporúčajú centrá asistovanej reprodukcie. Vie im vaša metóda dať nádej na prirodzené otehotnenie?

Anti-Müllerov hormón je hormón, ktorý je známy ako takzvaná ovariálna rezerva. Predstavuje počet momentálne aktívnych folikulov, ktorý s vekom prirodzene klesá. Nie je to však tak, že neustále klesá, môže to mať rôzne variácie v čase. Výrazne pritom naň vplýva aj stres.

Stres je v dnešnej dobe tiež veľmi silný faktor vplývajúci na plodnosť. Ženy, ktoré veľa pracujú a chýba im spánok, majú nízke AMH pod vplyvom stresu. Preto radšej ženám hovorím, najskôr si založte rodinu a kariéru spravíte potom.

Pre centrá, ktoré pracujú s IVF, keďže je pre nich výhodné získať v jednom cykle viac vajíčok, sú niektoré hodnoty AMH kritické. My s tým pracujeme a snažíme sa zvýšiť hodnotu tohto hormónu, na otehotnenie s jedným bábätkom nám stačí jedna dobrá ovulácia a jedno kvalitné vajíčko. My máme v tomto prípade oveľa nižšiu hladinu kritickosti.

Dnes vidíme trend návratu k prírodným, menej invazívnym metódam. Badať to aj na tom, že hormonálnu antikoncepciu užíva čoraz menej žien, tento trend potvrdzujú aj dáta z NCZI. Istú skepsu cítiť už aj v postoji k IVF, ktoré si vyžaduje veľké hormonálne zásahy. Rastie počet párov, ktoré si volia ekologickejšie metódy liečby neplodnosti? 

Skutočne nás už vyhľadávajú páry z rôznych prostredí a máme pacientov rôznych svetonázorov. Nejde len o ľudí z kresťanského prostredia. Mnohí ľudia preferujú prirodzený spôsob otehotnenia.

Môžete vašou metódou pomôcť aj žene, ktorá síce nemá problém otehotnieť, ale má problém plod udržať a má za sebou viacero potratov?

Volá sa to habituálne potrácanie a s neplodnosťou sú to dve prepojené nádoby. Často to ide ruka v ruke a, bohužiaľ, u niektorých pacientok, ktoré sa liečia na neplodnosť a podarí sa im otehotnieť, sa to nakoniec skončí zle. Deje sa to častejšie ako v bežnej populácii, to je veľmi smutné.

Ale máme u nás veľa pacientiek, ktoré sa liečia na habituálne potrácanie, a systém práce s nimi je veľmi podobný práve preto, že ten problém je podobný. Zlepšenie celkového zdravia a zistenie aj možno drobných porúch vedie k zlepšeniu aj tejto situácie.

Kde hľadať príčinu, keď žena často potráca?

Na to, aby žena otehotnela, nielenže musí ovulovať, ale musí kvalitne ovulovať. Niekedy aj vplyv kvality spermií môžu vplývať na potraty, dôjde k oplodneniu a to oplodnenie nebolo dobré, nemalo plnú kvalitu. 

Kvalitná ovulácia vedie ku kvalitným hormonálnym hladinám, ktoré majú vplyv na výstelku maternice nielen z tej histologickej stránky, ale aj imunologickej stránky. Toto všetko potom vedie k dobrej implantácii a vývoju tehotenstva.

Ženy však majú často drobné poruchy štítnej žľazy, poruchy zrážania krvi, imunologické poruchy, ktoré vedú k potrácaniu, môžu mať aj potravinové intolerancie. Tiež sa hovorí, že 75 percent žien, ktoré habituálne potrácajú, má nejakú formy endometriózy, to je tiež veľký faktor.

Ovplyvňuje vek ženy vaše liečebné postupy?

Neodporúčam ženám po 43. roku začať s touto liečbou. Zatiaľ sme to nikde nemali publikované, a preto keď takéto pacientky prišli, neposlali sme ich preč. Ale treba začať najneskôr do 43. narodenín, potom je už efektívnosť veľmi nízka, pretože je to dlhodobá liečba.

Nedáva u žien potom predsa len zmysel spraviť si základné vyšetrenia súvisiace s plodnosťou ešte skôr, ako sa to vo všeobecnosti odporúča?

Rozumiem tejto otázke, ale naozaj veľa ľudí otehotnie medzi šiestym až dvanástym mesiacom snaženia, aj keď sa veľmi nesledujú. Sú na to štatistiky. Keby sa tieto vyšetrenia robili na samom začiatku snahy o dieťa, bola by to veľká záťaž pre zdravotnícky systém. 

Situácia s plodnosťou sa síce vo všeobecnosti zhoršuje, ale nebuďme až takí pesimisti, ešte stále je väčšina ľudí plodných. 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Diéta Rozhovory Neplodnosť
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť