Hlasovanie o nedôvere Ursule von der Leyen Spokojný je s ňou málokto, podporu jej zabezpečili skôr obavy z chaosu po jej možnom páde

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zvládla hlasovanie o vyslovení nedôvery, zostáva tak vo funkcii a s ňou aj celý zbor komisárov.

Návrh (bod číslo 1.1) podporilo 175 europoslancov, proti bolo 360, 18 sa zdržali, ostatní sa neprezentovali alebo neboli prítomní.

Na vyslovenie nedôvery je potrebných minimálne 360 hlasov europoslancov, teda nadpolovičnú väčšinu zo všetkých 719 súčasných členov Európskeho parlamentu. Okrem toho je podmienkou aj to, že na úspešné vyslovenie nedôvery musia byť „za“ dve tretiny prítomných hlasujúcich. Pri „plnej sále“ tak na úspech nestačí ani nadpolovičná väčšina.

Zo slovenských poslancov v europarlamente nedôveru vyslovili všetci zástupcovia Smeru, Hlasu a Republiky, ktorí boli zároveň podpísaní aj pod návrhom na zaradenie tohto bodu do rokovania. Menovite Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth-Neveďalová (Smer-SD), Branislav Ondruš (Hlas-SD), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika).

Proti boli Miriam Lexmann (KDH), Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (PS).

Zoznam hlasujúcich ukazuje aj pomerne jednoznačné politické rozdelenie medzi frakciami.

Za vyslovenie nedôvery bola veľká časť Európskych konzervatívcov a reformistov, Európy suverénnych národov, Patriotov za Európu, Ľavice (čo je zoskupenie marxistických strán) a nezaradených.

Naopak, Európska ľudová strana (EPP), socialisti (S&D), liberáli (Renew) a Zelení Ursulu von der Leyen podržali.

Zaujímavé je delenie vnútri ECR, keď za nedôveru hlasovali najmä zástupcovia z poľského PiS-u a rumunského ARU. Talianski členovia tejto frakcie z premiérskeho hnutia Fratteli d´Italia sa na hlasovaní nezúčastnili.

Socialista Slovinec Matjaž Nemec a liberál Ciaran Mullooly z Írska hlasovali za vyslovenie nedôvery. A dohromady desiati europoslanci z frakcií ľudovcov, socialistov a liberálov sa v hlasovaní zdržali.

Z ľudovcov bolo 167 proti, dvaja sa zdržali, 19 chýbali. Viac chýbajúcich mali socialisti, ktorých je v europarlamente spolu 136. Na tomto hlasovaní bolo 98 z nich proti nedôvere, jeden za a traja sa zdržali.

To do veľkej miery ilustruje aj mieru nespokojnosti s Ursulou von der Leyen vo „vládnych“ frakciách, ktorá sa prejavila už v pondelkovej rozprave. Počas týždňa dokonca socialisti aj liberáli hrozili, že sa pri hlasovaní zdržia, čím by nespokojnosť prejavili aj formálnym spôsobom.

Socialistická podpredsedníčka europarlamentu Katarina Barley po hlasovaní vyhlásila, že toto bude pre von der Leyen absolútne posledná šanca.

Socialistická podpredsedníčka europarlamentu Katarina Barley po hlasovaní vyhlásila, že toto bude pre von der Leyen absolútne posledná šanca.

Sama predsedníčka Komisie však počas týždňa takisto nelenila a po tom, čo liberáli z Renew prehodnotili úmysel zdržať sa, aby nepodporili „hru extrémistov“, von der Leyen sa zamerala na socialistov.

Tým za podporu ponúkla pre nich priaznivé znenie dlhodobého rozpočtu EÚ na najbližšie roky, ktorý by Komisia mala predstaviť na budúci týždeň. Sľúbila im zachovanie Európskeho sociálneho fondu, hoci sa viackrát vyjadrila, že dôjde k jeho zrušeniu.

Podľa europarlamentných počtov aj podľa kuloárnych a oficiálnych vyjadrení sa neočakávalo, že by návrh na vyslovenie nedôvery uspel.

Rozprava však aj tak bola plná kritiky nielen voči samotnej predsedníčke Komisie, ale zo strane ľavice aj liberálov, aj voči jej materskej eurofrakcii – Európskej ľudovej strane (EPP).

Rozprava k vysloveniu nedôvery von der Leyen, a teda aj celej Európskej komisii prebehla ešte v pondelok podvečer. Keďže však procedurálne pravidlá vyžadujú, aby medzi rozpravou a hlasovaním prešlo minimálne 48 hodín a, hlasovania bývajú v europarlamente zvyčajne krátko po poludní, tento bod prišiel na rad až vo štvrtok.

Von der Leyen: Ste klamári, antivaxeri a Putinove bábky

Ursula von der Leyen v debate k samotnému návrhu označila jeho predkladateľov za konšpirátorov, dokonca antivaxerov či „Putinových apologétov“.

Konšpirácia má podľa nej spočívať v tom, že sa odvolávajú na textové správy, ktorými údajne dohodli biznis s Pfizerom o vakcínach proti covidu. Pritom existuje už minimálne jedno rozhodnutie súdu, podľa ktorého Komisia nemala právo nesprístupniť novinárom (a verejnosti) obsah týchto textových správ.

Samotný súd sa v rozhodovaní oprel o zverejnené vyjadrenia v denníku New York Times nielen Ursuly von der Leyen, ale aj šéfa Pfizeru Alberta Bourlu. Obaja vzájomnú komunikáciu o vakcínach na záznam potvrdili.

Súd EÚ o PfizergateKomisia nemala právo utajiť správy, ktoré si Ursula von der Leyenová vymieňala so šéfom Pfizeru

Erik Potocký

Rovnako pochybné je aj jej označenie navrhovateľov za antivaxerov. Hoci niektorí z nich odmietajú očkovanie z iracionálnych, nie vedeckých a zdravotníckych dôvodov, otázka nákupu vakcín od Pfizeru nie je otázkou ich účinnosti alebo škodlivosti. Je o podozrení z korupcie a netransparentného konania najvyššej výkonnej predstaviteľky Európskej únie v krízovej situácii.

Navyše, Komisia ani na požiadanie europoslancov, od ktorých vychádza jej legitimita, zmluvu nezverejnila ani v obmedzenom režime. Teda neukázala jej obsah, napríklad aj proti podpisu mlčanlivosti o citlivých záležitostiach. Europoslanci si len v zvláštnej miestnosti mohli pozrieť cenzurovanú verziu zmluvy, kde boli viditeľné nanajvýš mená a poštové adresy zmluvných strán.

Podobný problém mala aj v časoch, keď v jednej z vlád kancelárky Merkelovej viedla spolkové ministerstvo obrany. Takisto išlo o netransparentne dohodnutý obchod, po ktorom musela z nemeckej politiky odísť.

Podobný problém mala von der Leyen aj v časoch, keď v jednej z vlád kancelárky Merkelovej viedla spolkové ministerstvo obrany. Takisto išlo o netransparentne dohodnutý obchod, po ktorom musela z nemeckej politiky odísť. „Odídená“ však bola na miesto predsedníčky Európskej komisie.

Samotná Ursula von der Leyen bola už počas svojho prvého obdobia vo funkcii terčom kritiky od opozičných politických síl aj zvnútra Komisie. Mnohí úradníci a podriadení pod podmienkou anonymity hovorili s bruselskými médiami o tom, že predsedníčka Komisie rozhoduje uzavreto – buď sama, alebo vo veľmi úzkom kruhu.

O mnohých jej krokoch neexistujú priebežné informácie, len definitívne rozhodnutia a správa sa skôr ako neobmedzený monarcha a nie ako europarlamentom zvolená dočasná predsedníčka jednej z európskych inštitúcií.

Ľavica a liberáli mierili viac na EPP než na von der Leyen

S&D, Renew aj Zelení sa v rozprave zamerali viac na kritiku EPP ako na kritiku predsedníčky Komisie. Na ňu mierili najmä v kontexte vyhlásení o tom, že treba spomaliť v zelenej agende a viac sa zamerať na globálnu konkurencieschopnosť, obnovu priemyslu a posilnenie obrany.

V tejto súvislosti teda kritizovali predovšetkým ľudovcov, ktorí vo viacerých otázkach v tomto volebnom období hlasovali za kroky, ktoré znižujú mieru regulácií, robia flexibilnými jednotlivé klimatické opatrenia či prehodnocujú niektoré doteraz „nedotknuteľné“ politiky, ako napríklad zákaz predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

Podľa zdrojov z prostredia EPP sa však ľudovci rozhodli vo všeobecnosti zmeniť prístup k hlasovaniam.

V ostatných obdobiach napriek tomu, že je EPP konštantne najsilnejšou frakciou v Európskom parlamente, sa viac darilo agende socialistov (S&D), liberálov (Renew) a Zelených. Aj medzi samotnými ľudovcami panoval pocit, že EPP je „nesvojprávna“, napriek svojej politickej sile so sebou nechá „zametať“ a rezignovala na jasné presadzovanie svojej agendy. Respektíve vlastnú agendu prispôsobila ľavici a liberálom.

V mnohom to pripomína príbeh nemeckej CDU z Merkelovej éry, keď sa nemeckí kresťanskí demokrati v mene udržania pri moci prispôsobili programu sociálnych demokratov a prijali aj veľkú časť agendy Zelených, následkom čoho im potom sprava vyrástla konkurencia v podobe AfD.

Aj črtajúca sa zmena kurzu v EPP akoby kopírovala zmenu v CDU, ktorá je najväčšou a najvplyvnejšou stranou eurofrakcie.

Európski ľudovci nasledujú CDU a pri hlasovaniach sa viac riadia obsahom návrhu ako osobou predkladateľa.

Zmena je v zásade jednoduchá – nehľadieť na navrhovateľa či podporovateľa konkrétnej legislatívy, ale na jej obsah. Aj preto CDU prelomila v Bundestagu cordon sanitaire voči AfD a hlasovala spolu s nimi pri návrhu migračnej legislatívy. A aj EPP v europarlamente už nemá taký problém podporiť alebo hlasovať s frakciami Patriotov či Európy suverénnych národov. Primárnym kritériom sa stáva obsah, nie osoba predkladateľa.

Netýka sa to personálnych vecí, na presadzovanie obsahových návrhov totiž potrebujú aj politickú stabilitu, ktorá by po páde Komisie zmizla.

A hoci najmä socialisti a Zelení vyčítajú EPP spoluprácu s týmito subjektmi, predseda EPP Manfred Weber v rozprave o vyslovení nedôvery eurokomisii zdôraznil, že za ostatný rok, teda od začiatku tohto volebného obdobia, hlasovala EPP spolu so socialistami a liberálmi (teda v de facto vládnej koalícii) v 90 percentách prípadov.

Kritika zľava však prichádza aj kvôli spolupráci s Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR). Tu je však treba poznamenať, že rovnako ako v prípade Zelených aj ECR je v pozícii viac-menej tichého podporovateľa europarlamentnej väčšiny. A to najmä jej talianska časť europoslancov z hnutia Fratteli d'Italia talianskej premiérky Giorgie Meloni.

Tá ako vládnuca politička mala nárok na nomináciu eurokomisára za Taliansko (rovnako ako česká vládna ODS – taktiež súčasť ECR). Stal sa ním Raffaele Fitto a kvôli tomu, aby v hlasovaní v príslušných výboroch prešiel, urobila EPP viacero kompromisov práve s S&D – napríklad vysoká funkcia pre španielsku socialistku Teresu Ribera, ktorá aktuálne presadzuje prehlbovanie Green Dealu.

Green Deal v Bruseli nekončíPosilnením emisných cieľov dráždi Komisia aj vlastných europoslancov. Ľudovci sľubovali opak

Erik Potocký

Fitto – bývalý dlhoročný člen EPP – sa stal pre socialistov problémovou osobou až potom, keď ho na komisára navrhla Giorgia Meloni.

Aj preto vzniklo pnutie vo vnútri ECR. Čo bolo po podaní návrhu kuloárnou informáciou, v rozprave jasne pomenoval spolupredseda frakcie Nicola Procaccini, keď vyčítal najmä kolegom z poľskej PiS, že sa pod návrh podpísali. Pád predsedníčky by znamenal aj pád celej Komisie vrátane talianskeho eurokomisára, ktorý sa do funkcie dostal vďaka veľkým kompromisom. Pri skladaní novej Komisie by už ECR nemusela uspieť alebo by si socialisti za podporu vypýtali ešte viac.

Kritikou voči PiS nešetril ani Manfred Weber, ktorý podobne ako Ursula von der Leyen naznačil, že prípadný úspech návrhu by destabilizoval Európsku úniu a bol len na prospech Putinovmu Rusku. 

„Viem, že nemecká AfD a rumunská AUR sú Putinove bábky. Prečo sa však PiS teraz pripája k tejto proruskej aliancii? Tento návrh na vyslovenie nedôvery je proti bezpečnosti európskeho ľudu,“ dodal. Poľsko pritom za vlády PiS patrilo k najsilnejším zástancom čo najostrejšieho postupu proti Rusku po napadnutí Ukrajiny.

Na obavy z možného chaosu poukázala pre Postoj aj Miriam Lexmann (KDH), ktorá zdôraznila, že odvolávať Komisiu v čase veľkých globálnych výziev je veľmi nešťastné.

„Momentálne potrebujeme dorokovať colnú dohodu so Spojenými štátmi, potrebujeme sa brániť voči veľkému tlaku zo strany Číny na naše firmy, na automobilový priemysel cez kritické suroviny, čo môže mať aj dramatický dosah na Slovensko, kde v automobilovom priemysle pracuje 250-tisíc ľudí. Najprv treba rokovať, čo bude potom, kto bude novou tvárou a akým spôsobom sa uzavrú politické dohody, aby nenastalo polročné vákuum, ktoré teraz hrozí,“ uviedla Lexmann.

Ak by mala Ursula von der Leyen prísť pre kauzu Pfizergate o funkciu, musí to byť podľa Lexmann po riadnom vyšetrovaní a s jasnou víziou, kto bude eurokomisiu viesť po jej odchode. „Ďalšie polročné vyjednávania si teraz nemôžeme dovoliť,“ dodala.