Ocenenie EÚ pre Merkelovú aj Zelenského Bol to naozaj dobrý výber?

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová včera oznámila mená prvých laureátov novozriadeného Európskeho radu za zásluhy.

A nevybrala si na tento oznam celkom ideálny deň, povedzme to takto diplomaticky.

Ale najprv objasnime, že nápad udeľovať takúto cenu vznikol vlani pri príležitosti 75. výročia Schumanovej deklarácie, ktorá stála na začiatku zjednotenia Európy.

Ide o prvé európske vyznamenanie, ktoré udeľujú európske inštitúcie a má ukázať na žiarivé príklady ľudí, ktorí posilňovali Európu ako celok a ktorí obraňovali hodnoty zakotvené v zakladateľských zmluvách.

Výber ocenených robí komisia, ktorú menuje predsedníctvo Európskeho parlamentu, ale je v nej zastúpený aj predseda Európskeho parlamentu a dvaja jeho podpredsedovia.

Samozrejme, keď niečo robia európske inštitúcie, je to vždy také komplikované a nepekne byrokratické. Aj v tomto prípade.

Európsky rad má tri úrovne. Na tej najnižšej je držiteľ radu, o priečku vyššie je čestný držiteľ radu a na najvyššej je významný držiteľ radu.

No nie je to jazykovo nejako impozantné označenie. Navyše aj trochu mätúce.

Ale teraz sa strategická chyba Nemecka preniesla na európsku úroveň.

V tlačových správach sa zvyčajne všetky tie stupne pozlievali dokopy, a tak sa písalo, že cenu dostane okrem iných napríklad aj spevák Bono, moldavská prezidentka Maia Sanduová, bývalý prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet či kardinál Pietro Parolin, štátny tajomník Svätej stolice.

To je pravda, ale oni budú len držitelia či čestní držitelia radu. A akosi zanikli tí najviac ocenení.

Významní držitelia radu budú len traja. Bývalá nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, líder hnutia Solidarność a bývalý prezident Poľskej republiky Lech Wałęsa a Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny.

No a poďme konečne k pointe. Týka sa najmä Angely Merkelovej.

Tieto mená boli oznámené práve v deň, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová verejne a jasne vyhlásila, že odvrátenie sa Európy od civilného využitia jadrovej energie bola „strategická chyba“.

Zaujímavé je aj to, že to vyhlásila žena, ktorá bola v roku 2011, keď Merkelová ohlásila uzavretie všetkých 17 jadrových elektrární v Nemecku, členkou jej vlády.

V Nemecku sa už o tejto veci hovorí dlhšie. Aj v januári tohto roku súčasný nemecký kancelár Friedrich Merz pred nemeckými priemyselníkmi povedal: „Odklon od jadrovej energie bol vážnou strategickou chybou. Teraz realizujeme najdrahšiu energetickú transformáciu na svete. Neviem o žiadnej inej krajine, ktorá by si to tak komplikovala a predražovala ako Nemecko.“

Ale teraz sa strategická chyba Nemecka preniesla na európsku úroveň, a to priamo bývalou členkou Merkelovej vlády. 

Ursula von der Leyenová teda včera vyhlásila, že Európa urobila „strategickú chybu“ – no v skutočnosti tú strategickú chybu urobilo Nemecko, o Rakúsku taktne pomlčme. 

Také Francúzsko sa od jadra nikdy neodklonilo. Aj preto bol včerajší summit o jadrovej energii v Paríži a francúzsky prezident Emmanuel Macron ho otváral s vyhlásením, že „jadrová energia je kľúčová“ aj pre nezávislosť Európskej únie, ktorej by bez tohto druhu energie hrozila destabilizácia. 

Aj Robert Fico si tu vrele podával s Macronom ruku, lebo tiež patríme do klubu krajín, ktoré sa nedali poblázniť Merkelovej vizionárstvom a ostali pri jadre.

Udeliť Angele Merkelovej práve teraz vyznamenanie je možno taký danajský dar. 

Angela Merkelová v tomto svetle nevyzerá ako veľmi jasnozrivá politička a je už jasné, že svojím rozhodnutím prispela k oslabeniu postavenia EÚ, dokonca aj k jej úpadku. 

EÚ nedokáže byť teraz USA rovnocenným partnerom. Príliš sa zamotala do svojho greendealovského údelu.

Už keď Merkelovej pred tromi rokmi udeľovali najvyššie nemecké štátne vyznamenanie, ozvali sa silné kritické hlasy, dokonca z jej vlastnej strany CDU. 

Spomínali sa jej tri kľúčové chyby: ukončenie využívania jadrovej energie v roku 2011, rozhodnutie prijať státisíce utečencov zo Sýrie a z Iraku v roku 2015, ako aj jej politika voči ruskému prezidentovi Putinovi a fakt, že Nemecko zostalo dlhodobo závislé od ruskej energie.

Ako sa to hovorí? Nemci nezvyknú robiť malé chyby.

Áno, v pokojnejších rokoch, keď Merkelová vládla, sa jej ekologické cítenie, súcit s utečencami mohli zdať pekné. Ale dnes už aj jej kedysi blízki ľudia, a Ursula von der Leyenová bola významnou členkou jej vlád, hovoria o strategických chybách.

Udeliť preto Angele Merkelovej práve teraz najvyššie európske vyznamenanie je možno aj pre ňu samotnú danajský dar. Zaobišla by sa asi aj bez neho. Lebo o to viac sa zase budú pripomínať všetky jej chyby.

Možno je lepšie udeľovať ocenenia až po tom, čo má politik politickú kariéru za sebou. 

Ale aj ocenenie Volodymyra Zelenského je čudné. Práve teraz, keď má s Maďarskom aj so Slovenskom napäté vzťahy a urobil aj vážne politické chyby.

Ocenenie sa bude odovzdávať laureátom až v máji, a to sa môže udiať ešte všeličo. Aj v Zelenského politickej kariére.

Ukrajinský prezident je čoraz nervóznejší, aj preto, že Ukrajina má za sebou ťažkú zimu, krajina je vyčerpaná, nevyhráva, no a je tu ďalšia veľká vojna, na ktorú sa presunul záujem sveta. A silnie aj presvedčenie, že ani veľká podpora Európskej únie neprinesie Ukrajine jednoznačné víťazstvo.

Možno je lepšie udeľovať takéto ocenenia až po tom, čo má politik už svoju politickú kariéru za sebou. Vtedy sa už dá hovoriť o víťazstvách aj strategických prehrách.

U tretieho oceneného Lecha Wałęsu sa politická kariéra dá už posúdiť s odstupom. Aj on urobil veľa ťažkých politických chýb, ale nemožno mu uprieť, že bol dôležitou osobou pri páde železnej opony, ktorá rozdeľovala Európu.

Najvyššie európske ocenenie bude hneď v prvý rok svojej existencie vzbudzovať asi veľa rozpakov a kontroverzií.

Ale je možné aj to, že vyznamenania, ktoré bude v máji na svojom zasadaní udeľovať Európsky parlament, nevzbudia žiadny veľký záujem. 

Bude to len jeden bod v májovom programe, ktorý zopár europoslancov využije na zviditeľnenie, minimálne na svojich sociálnych sieťach.

Napríklad maďarskí europoslanci, a to aj tí od Orbána, aj tí od Magyara, asi nebudú pokorne sedieť vo svojich laviciach a povinne tlieskať, keď bude cenu preberať Volodymyr Zelenskyj. 

A ani pri oceňovaní Merkelovej nebude v sále asi znieť frenetický potlesk, možno len chladne zdvorilý, a možno bude nejaká partia aj hlasno protestovať. 

Asi aj niektorí slovenskí europoslanci príležitosť využijú, aby si do Mutti Merkel kopli.

Možno Európsky parlament ešte aj oľutuje, že vôbec takéto ceny vymyslel.