Green Deal v Bruseli nekončí Posilnením emisných cieľov dráždi Komisia aj vlastných europoslancov. Ľudovci sľubovali opak

Revízia emisných cieľov, s ktorou v uplynulých dňoch prišla Európska komisia, vyvolala ostré reakcie. Má za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2040 o 90 percent v porovnaní s rokom 1990.

Ide o vloženie nového emisného cieľa medzi aktuálne platné už schválené – 55 percent do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Podľa Európskej komisie má zmena priniesť väčšiu flexibilitu, aby si členské krajiny samy vybrali mix rôznych opatrení, ktoré ich privedú k požadovanému cieľu.

Možnosťou bude aj zníženie emisií nákupom tzv. zelených kreditov, teda investícií do znižovania emisií v tretích krajinách. Od roku 2036 bude možné týmto spôsobom znížiť národné emisie len o tri percentuálne body (ak investícia zníži emisie vo vyššej miere, krajine sa do splnenia cieľa zaráta len táto obmedzená hodnota).

Eurokomisia zároveň pripraví mechanizmus, ktorý zadefinuje, ako možno nakúpené zelené kredity využiť, sľubuje jeden z predkladateľov návrhu, eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra.

Argumentuje aj tým, že cieľom má byť globálne zníženie emisií a je de facto jedno, v ktorej časti sveta sa to udeje. Zároveň to má byť podľa neho aj ústupok voči potrebe obnoviť konkurencieschopnosť Európskej únie na globálnom trhu.

Ak EÚ zostane v klimatickom úsilí osamotená, poškodí to jej ekonomiku a zníži životnú úroveň ľudí, čo zároveň zníži objem peňazí (napr. nižším výberom daní), ktoré bude možné využiť na investície do nových, „čistejších“ technológií.

Ďalším ústupkom členským krajinám je podľa eurokomisie to, že budú môcť svoje zníženie zahrnúť do trhu s uhlíkom, čo by uľahčilo život energeticky náročným odvetviam, a zároveň časť zníženia urobiť tzv. negatívnym zápočtom – teda opatreniami na absorbciu oxidu uhličitého – napríklad v poľnohospodárstve na ochranu pôdy či masívnou výsadbou stromov.

Teresa Ribera: Od Green Dealu neustúpime

Návrh sa stretol s kritikou sčasti preto, že podiel EÚ na globálnych emisiách sa už dlhodobo pohybuje pod desiatimi percentami a aj ich väčšie zníženie vnútri Únie bude z globálneho hľadiska zanedbateľné. Zároveň už členské štáty prešli fázou obmedzovania najznečisťujúcejších sektorov a každé ďalšie znižovanie si vyžaduje výrazne vyššie náklady.

Tie isté peniaze investované do obmedzenia a konverzie vysokoemisných odvetví v treťom svete by priniesli omnoho vyššiu úroveň zníženia emisií z globálneho pohľadu. Obmedzenie na tri percentuálne body zníženia týmto spôsobom však podľa kritikov môže byť limitujúce práve pri reálnej snahe globálne emisie znižovať.

Jadrom námietok voči návrhu však bolo najmä to, že má potenciál ďalej oslabovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Výkonná podpredsedníčka eurokomisie Teresa Ribera, ktorá návrh spolu s Hoekstrom predložila, tvrdí opak: „Nevyberáme si medzi ekonomikou a zelenou agendou, vyberáme si oboje. Európa opätovne potvrdzuje svoj záväzok spravodlivej, ambicióznej a konkurencieschopnej zelenej transformácie. Dohoda o klimatickom cieli na úrovni 90 percent nám poskytuje jasný maják na usmernenie našich budúcich krokov.“

V inom vyjadrení nezaprela presvedčenie o tom, že spoločnosť potrebuje sociálnych inžinierov, ktorí ju nasmerujú na správnu cestu: „Pre všetkých, ktorí spochybňujú vedu, skrývajú problémy, žiadajú o odklad, myslia si, že svet zostane taký, aký je, a že trh všetko vyrieši (...), je odpoveď prichádzajúca z Európy veľmi jasná,“ povedala na tlačovej konferencii pri predstavení návrhu. 

V návrhu sa spomína, že EÚ je na dobrej ceste k tomu, aby naplnila aktuálny cieľ zníženia emisií o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990 (podľa aktuálnych prepočtov sa hovorí o 54 percentách). Pričom cieľom je dosiahnuť v roku 2050 tzv. uhlíkovú neutralitu, teda aby nevznikali žiadne emisie, ktoré zároveň nebudú „pohlcované“ prírodným prostredím alebo technológiou.

Súčasťou celého balíka klimatickej legislatívy sú preto aj opatrenia na revitalizáciu prírodného prostredia, či už na súši, alebo v mori, spolu s opatreniami, ktoré znižujú emisie a zlepšujú kondíciu poľnohospodársky využívanej pôdy.

Prvý, kto vyzval na prehodnotenie, resp. odloženie návrhu eurokomisie, bol francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte počas večere lídrov EÚ na konci júna. Tam sa proti nemu postavila samotná predsedníčka komisie Ursula von der Leyen, faktom však je, že Macron len artikuloval stanovisko mnohých ďalších členských krajín.

Nemôže podľa neho ísť o čisto technickú normu, musí byť výsledkom riadnej diskusie všetkých členských krajín. Macron v kritike pokračoval, keď povedal, že v podstate ide o návrh, ktorým sa chce EÚ len prezentovať na najbližšej klimatickej konferencii v Brazílii. Súhra klimatických cieľov a ekonomickej výkonnosti podľa neho nemôže byť len marketingovou prezentáciou.

Macron v kritike pokračoval, keď povedal, že v podstate ide o návrh, ktorým sa chce EÚ len prezentovať na najbližšej klimatickej konferencii v Brazílii.

Okrem Macrona sa pridali ďalší, mnohé vlády už poslali Európskej komisii zoznamy viacerých požiadaviek na úpravu samotného návrhu, väčšinová podpora je preto neistá, zvlášť ak v čele „odporu“ stojí jedna z veľkých krajín.

Na to, aby mohol návrh postúpiť do ďalšieho legislatívneho kola – hlasovania v europarlamente –, ho budú musieť schváliť práve zástupcovia členských krajín na rokovaní Rady.

Ak by tu aj návrh prešiel, ani v parlamente to – na rozdiel od minulých rokov – nemá isté. Kritika prichádza nielen z radov populistických politických hnutí či od Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), nespokojná je aj časť Európskej ľudovej strany (EPP).

Návrh sa paradoxne stretol aj s kritikou zľava, keď mu niektorí socialisti a zelení vyčítajú „zmäknutie“ oproti pôvodným plánom. Tie totiž rátali s tým, že znižovanie emisií sa udeje výlučne v medziach Európskej únie. Kritika teda smeruje k tomu, že časť zníženia si krajiny (a EÚ dohromady) budú môcť „outsorceovať“ podporou „zelených“ projektov v tretích krajinách.

Európska ľavica tento prístup kritizuje aj preto, že môže ísť o formu politického greenwashingu. Investície v krajinách tretieho sveta nemusia byť ľahko overiteľné najmä z pohľadu toho, či skutočne znižujú globálnu mieru investícií, časť prostriedkov sa navyše môže stratiť v korupcii.

Nespokojnosť v EPP

Námietky prejavila aj najväčšia politická frakcia, Európska ľudová strana (EPP).

Český europoslanec (už známy aj u nás) Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) povedal: „Ak mám byť slušný, tak poviem, že to považujem za úplný nezmysel. Komisiu sme nevolili preto, aby nezmyselne stanovovala ďalšie ciele, ale aby revidovala tie existujúce. Ak toto prejde, odchádzam z politiky a zložím mandát.“

Spomedzi premiérov vyjadril nesúhlas český predseda vláda Petr Fiala (ODS), ktorý návrh označil za zbytočný. Podobný postoj mali podľa neho aj predsedovia vlád Poľska, Maďarska či Francúzska. Fiala poukázal na to, že k návrhu neexistujú socioekonomické dosahové štúdie.

Neexistuje oficiálny záznam vyjadrenia k tejto veci zo strany slovenského premiéra Roberta Fica a podľa našich informácií zo zákulisia sa tak nestalo ani neoficiálne.

Za slovenskú vládu je verejne k dispozícii len vyjadrenie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu na sociálnej sieti (!), ktorý oznámil, že Slovensko tento návrh nepodporí.

„Tieto ideologické návrhy sú skôr dôkazom, že bruselskí byrokrati už stratili základný kontakt s realitou. Nemajú buď ani potuchy, v akom ekonomickom ohrození sa nachádza európsky a, žiaľ, aj slovenský priemysel, alebo im je to úplne ukradnuté,“ napísal Taraba.

Zmeny v emisných cieľoch môžu podkopať pozíciu Ursuly von der Leyen

Celý návrh je podľa kritikov z „vládnej“ EPP navyše nešťastne načasovaný. Európska únia rieši problémy, ktoré bezprostredne ohrozujú jej bezpečnosť a stabilitu – infláciu, konkurencieschopnosť, zvyšovanie výdavkov na obranu.

Tento týždeň by sa malo v Európskom parlamente hlasovať o vyslovení nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen. Návrh pôvodne vzišiel z okrajových frakcií na pravej strane spektra – od Patriotov pre Európu, Európy suverénnych národov a nezaradených (medzi nimi aj europoslancov Smeru, Hlasu a Republiky), pridali sa aj niektorí členovia ECR. 

Prvotnou motiváciou návrhu je stále nedoriešený škandál s nákupom vakcín od firmy Pfizer, ktorý predsedníčka komisie dohadovala cez textové správy. Tie komisia následne odmietla zverejniť.

Súd EÚ o PfizergateKomisia nemala právo utajiť správy, ktoré si Ursula von der Leyenová vymieňala so šéfom Pfizeru

Erik Potocký

Pragmatickým pohľadom na europarlamentné počty tento návrh v zásade nemal šancu na úspech, hoci najmä v EPP vládne s Ursulou von der Leyen veľká nespokojnosť. Vyslovením nedôvery predsedníčke Komisie by však padla celá Komisia, ktorej minuloročné zostavovanie po eurovoľbách zabralo približne pol roka.

Explicitná nespokojnosť s predsedníčkou je však teraz ešte umocnená práve návrhom na ďalšie znižovanie emisií, ktorý je v rozpore so základným programom, s ktorým EPP vyhralo eurovoľby, teda s revíziou Green Dealu. Je preto možné, že pri hlasovaní sa k navrhovateľom pridajú aj ďalšie skupinky europoslancov.

Miriam Lexmann, s ktorou sme sa krátko o tomto hlasovaní rozprávali, hovorí, že nateraz nie je definitívne rozhodnutá.

Ursula von der Leyen nemala podporu KDH na pozíciu „spitzenkandidáta“ už na minuloročnom predvolebnom kongrese EPP v Bukurešti. A Miriam Lexmann si pred hlasovaním o zvolení Ursuly von der Leyen na pozíciu predsedníčky eurokomisie (už po voľbách) vyžiadala osobné stretnutie s ňou, kde uviedla základné podmienky podpory, ku ktorým patrila napríklad revízia zákazu spaľovacích motorov a podpora hospodárstva.

„Čo sa týka Pfizergate a vyšetrovania, či tam došlo ku korupcii, KDH má prístup padni komu padni. Ak tam naozaj boli nejaké korupčné praktiky, Ursula von der Leyen bude musieť odstúpiť, či sa tak rozhodne sama alebo bude odvolaná v parlamente,“ hovorí Miriam Lexmann.

Aktuálny návrh však považuje za nezodpovedné politické ťaženie. Ak dá niekto návrh na odvolanie predsedníčky Komisie a de facto Komisie ako celku, mal by mať pripravený aj krok 2.

„Aby nenastala ešte horšia situácia. Momentálne potrebujeme dorokovať colnú dohodu so Spojenými štátmi, potrebujeme sa brániť voči veľkému tlaku zo strany Číny na naše firmy, na automobilový priemysel cez kritické suroviny, čo môže mať aj dramatický dosah na Slovensko, kde v automobilovom priemysle pracuje 250-tisíc ľudí. Najprv treba rokovať, čo bude potom, kto bude novou tvárou, akým spôsobom sa uzavrú politické dohody, aby nenastalo polročné vákuum, ktoré teraz hrozí,“ vysvetľuje Lexmann.

Počas týždňa budú rokovať aj jednotlivé frakcie a pred svojím hlasovaním sa chcú riadiť aj straníckym odporúčaním na úrovni KDH.

Samotný návrh na vyslovenie nedôvery vyvolal podľa našich informácií aj pnutie vnútri frakcie ECR. Pád komisie zasiahol aj ťažko vyrokovanú pozíciu pre talianskeho eurokomisára Raffaele Fitta, voči ktorému panoval veľký odpor najmä od európskych socialistov. Bolo treba spraviť kompromisy a jedným z nich je aj veľmi vplyvná pozícia pre španielsku socialistku Teresu Ribera (spoluautorku klimatického návrhu).

Pri opätovnom skladaní Komisie by mohol byť voči nominantovi talianskej premiérky Giorgie Meloni odpor ešte tuhší a socialisti by si mohli vypýtať ďalšie ústupky, čím by sa ďalej rozriedil víťazný volebný program EPP.