Слава Європі Brusel je odrazu na koni, ale badateľnú sebareflexiu, žiaľ, neprejavil

Na uliciach Budapešti počas volebnej noci vykrikovali ľudia láskyplnú prezývku utvorenú z krstného mena predsedníčky EK, na priečelie maďarského parlamentu sa vráti popri maďarskej a sikulskej zástave aj vlajka Európskej únie.

Za oceánom vtipkujú po novom Kanaďania o svojom možnom vstupe do Európskej únie, no a Islanďania – znervóznení z toho, že Donald Trump vo svojom prejave o anexii Grónska dva-trikrát omylom rozprával o nutnosti anexie susedného ostrova „Island“ – hlasujú v auguste o obnovení prístupového procesu.

Včerajší tvít európskej ministerky zahraničných vecí Kaje Kallasovej celkom opísal realitu: „Deadlock over. The EU just cleared the way for the €90-billion-loan for Ukraine and the 20th sanctions package.“ 

(Patová situácia je za nami. EÚ práve schválila úver pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a 20. balík sankcií.)

S pádom Viktora Orbána, ktorý sa na cyperskom summite EÚ už ani nezúčastnil, môže Európa podporovať Ukrajinu oveľa jasnejšie, jednotnejšie a efektívnejšie.

Ak chceme pokračovanie bratovražedného zabitia považovať za dobrú správu, tak z Ukrajiny teraz prichádza nejedna povzbudzujúca zvesť: z dôvodov, ktoré už ozrejmil Christian Heitmann, ruské vojsko vo februári a v marci po prvýkrát nedobylo žiadne ukrajinské územie. A pozoruhodný pokrok v domácej výrobe zbraní umožňuje Ukrajincom ochromiť infraštruktúru agresora určenú na export svojej krvavej ropy.

Zvláštny vývoj na ukrajinskom fronteRuský postup sa takmer zastavil, boje sa odohrávajú v sivej zóne, ktorú nikto skutočne nekontroluje

Christian Heitmann

Aký to rozdiel! Tejto zimy sme sa ešte báli, že Trump Ukrajincom, ktorí nezomreli v chladomore, vnúti mierovú zmluvu pripomínajúcu kapituláciu – alebo že sa ukrajinský front jedného dňa rozsype a je koniec.

Ale aj pre Ukrajinu pozitívny vývoj potvrdzuje to, čo tušíme už približne od leta 2023: táto nezmyselná vojna ani čisto vojensky nikam nevedie.

Je z toho morbídna remíza v rastúcom sivom pásme územia, v ktorom tisícka dronov deň čo deň zabíja všetko živé.

Deadlock v kill zone.

Je pravdepodobné, že zločinecký kremeľský režim zaberie ešte nejaké okresné mestečko, ale víťaz z toho nevzíde žiaden.

Slovenský komentátor sa vyjadril, že Bruselu sa podarilo „rozšíriť ligu poslušných, ktorá s uchom na telefóne plní zadania Bruselu a Londýna“, no a niekto zas zhrnul dianie do ironického zvolania „Слава Європі“.

Ja to nemyslím ironicky, keď opakujem tento výkrik po slovensky:

Sláva Európe!

Ak budeme mať šťastie, bude to v dohľadnej budúcnosti ešte slávnejšie.

Aj Vučić sa vnútorne pripravuje na odstúpenie od moci.

Na Slovensku, kde som bol v pondelok, sa rysuje čoraz jasnejšie, že proruská vláda pod vedením Roberta Fica má svoje dni spočítané.

V pondelok som na Gemeri stretol celoživotnú národniarku a bol som príjemne prekvapený, že ani táto lokálna politička SNS už nijako nechcela obhajovať výkon svojich ľudí vo vláde.

V sociálno-zdravotníckom kontexte padol výrok, že je to „na hanbu sveta“.

V Bulharsku, kde som bol zase v utorok, získal síce proruský exprezident Rumen Radev absolútnu väčšinu, ale neočakávam, že tento skúsený 62-ročný harcovník začne na staré kolená vyskakovať. Radevovi pravdepodobne postačí, ak chudobné Bulharsko nemusí platiť za pomoc Ukrajine, a oznámil, že „nebudeme zasahovať ani nebudeme vetovať“.

V Srbsku, kde som bol zase v stredu, autokrat „na všetky svetové strany“ Aleksandar Vučić zvolil veľmi pesimistický tón.

Gratuloval svojmu budúcemu protikandidátovi, univerzitnému rektorovi Vladanovi Đokićovi, že ho prijali v Bruseli ako budúcu hlavu štátu a že si očividne získal podporu Komisie.

Vučić s pátosom jemu vlastným povedal, že jeho „podpora od cudzích kabinetov“ nezaujíma a že by ani nebol „niečoho takého schopný“.

Ďalej citujem srbský originál: „Imam slobodarsku dušu, duh i srce i uvek ću se boriti za svoju zemlju.“

Aj Vučić sa vnútorne pripravuje na odstúpenie od moci.

Kým z národnokonzervatívneho, antiglobalistického, euroskeptického a suverenistického tábora cítiť, že si plne uvedomuje úder, ktorý utrpel porážkou svojho najschopnejšieho a medzinárodne najviac uznávaného matadora, v tábore víťazov nebadám relevantné stopy sebareflexie.

„Revolúcia konzervatívcov“ – ako ju kedysi nazval ruský televízny štváč Vladimír Solovjov – je síce po zbláznení Trumpa taká porazená, že ju možno prežije iba istá Giorgia Meloniová. Práve ju ten istý Solovjov preklial „za zradu Trumpa“, a to slovníkom piatej cenovej, ale napriek všetkému, to hnutie sem nepadlo z neba.

V poriadku, nech si eurokrati chvíľu užijú svoje víťazstvo.

Významnú časť zodpovednosti za hnev, frustráciu a odcudzenosť európskych národov nesie Brusel.

Samozrejme, zvykom je, že sebakritike sa podrobí porazený, a nie víťaz.

Urobilo sa však toľko chýb, že tie potom nutne vyvolali vznik protihnutia a aj v našom hlavnom meste by si mali spytovať svedomie.

Chyby asi nemusím vymenovávať: hazard s európskym priemyslom nazvaný European Green Deal, príliš pomalá a príliš ťažkopádna otočka v otázke masovej migrácie a dvojaké štandardy, ktoré Brusel bežne aplikuje na „dobrých“ a „zlých“ Európanov.

V strednej a východnej Európe irituje to všetko aj inak proeurópskych ľudí, ale európske inštitúcie neustúpili od nátlaku, ktorý má prinútiť tradičnejšie krajiny na prijatie progresívnejšej politiky v sociálno-etických otázkach.

Vnímali sme to na rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ, ktorý – mohla to naozaj byť náhoda? – deväť dní po porážke Viktora Orbána odsúdil maďarský „zákon na ochranu detí“.

Zákon z roku 2021, ktorý zakazoval propagáciu homosexuality a transgenderizmu pred maloletými, podľa Európskeho súdu porušuje viaceré európske právne nariadenia vrátane Charty základných práv EÚ.

V poriadku, nech si eurokrati chvíľu užijú svoje víťazstvo.

Nech si predsedníčka, ktorú mnohí aj na Slovensku pre ťažkú vysloviteľnosť jej priezviska nazývajú iba „Uršula“, užije nevídané výkriky svojej maďarskej prezývky „Orši!“ v Budapešti.

Ak sa však v Komisii nepodrobia sebareflexii, čoskoro si opäť poštvú Európanov proti sebe.