Inklúzia v praxi | Školy deti s autizmom odmietajú, rodičia sú často donútení vzdelávať ich sami doma

Rodičia detí s poruchou autistického spektra majú veľký problém nájsť školu, ktorá ich dieťa prijme. Častokrát ich neochota štátnych škôl prinúti dieťa zapísať na súkromné školy, čím sa vzhľadom na finančnú náročnosť dostávajú niekedy až do existenčných problémov. Alebo sú týmito okolnosťami dotlačení vzdelávať dieťa sami doma.

Svoju skúsenosť na fóre, ktoré založili rodičia detí s poruchou autistického spektra, zverejňuje aktuálne aj otec šesťročného autistického chlapca, ktorého odmietla spádová škola v bratislavskom Ružinove, ale aj ďalšie základné školy v rôznych mestských častiach. Na rozhodnutie ďalších škôl ešte čakajú, predpokladajú však rovnako zamietavé stanovisko. Obrátili sa aj na ďalšie orgány školskej správy, ale bezúspešne.

„Reálne hrozí, že náš syn napriek povinnej školskej dochádzke nenastúpi v septembri do žiadnej základnej školy a ostane doma,“ píše nešťastný otec. Po zverejnení jeho skúsenosti sa mu začali ozývať ďalší rodičia z Ružinova s rovnakou skúsenosťou, spádová škola ich dieťa s diagnózou neprijala pre nedostatok miesta.

„Psychicky sme z tejto situácie zúfalí. Asi ako všetci rodičia, ktorí si prechádzajú tým, čím my. Stali sme sa občanmi druhej kategórie a niektorí úradníci nám to dávajú pocítiť. Napríklad vám odporučia niečo, čo vôbec nevyrieši problém, ale môžu sa vás takýmto spôsobom zbaviť a nebude to ich problém,“ dodáva.

Zažívali odmietnutie a poníženieMatky hovoria, aké to je dostať dieťa s aspergerom do školy

Zuzana Hanusová

Podobný príbeh zarezonoval v médiách minulý týždeň. Matka sa úspešne súdila so školou, ktorá odmietla prijať jej syna s Aspergerovým syndrómom a ADHD. Išlo pritom o spádovú školu. Škola tvrdila, že nemá voľné miesto a nemôže zabezpečiť potrebnú podporu ani asistenta učiteľa. Predtým jej syna pre diagnózu vylúčili zo súkromnej školy.

Rodina kontaktovala tridsať škôl v bližšom i vzdialenejšom okolí, no všade zažili len odmietnutie. Nakoniec chlapca prijali v škole, ktorá je vzdialená od ich domova vyše 50 kilometrov, a denne s dieťaťom dochádzajú.

Rodina sa obrátila na viaceré školské úrady a odbory, nikto im však v ich situácii nepomohol. Rodičia sa preto rozhodli podať žalobu proti rozhodnutiu spádovej školy.

Rodičia, vidiac skúsenosti a trápenie iných, diagnózu radšej nepriznávajú alebo diagnostiku ani nepodstupujú.

Až súd sa postavil na stranu dieťaťa. Rozhodol, že škola nedostatočne preukázala nedostatok miesta a ani sa nepokúsila vytvoriť potrebné podmienky na vzdelávanie chlapca. Jej jediným krokom bolo odmietnutie. Škola tak podľa rozhodnutia súdu konala v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má prednosť pred slovenskými zákonmi.

Tento systém neprijímania detí s diagnózou na bežnú školu alebo vylúčenia už prijatého žiaka spôsobuje ďalší závažný problém. Aby sa rodičia vyhli takýmto komplikáciám, svoje deti radšej ani nedávajú diagnostikovať.

„Na školách sú nediagnostikované deti s autizmom úplne bežné,“ povedala pre Postoj učiteľka s pätnásťročnou praxou, ktorá chcela zostať v anonymite.

„Rodičia, vidiac skúsenosti a trápenie iných, diagnózu radšej nepriznávajú alebo diagnostiku ani nepodstupujú. Školy týmto postupom trestajú zodpovedných rodičov, ktorí podstupujú drahé diagnostiky a vyhľadávajú drahých odborníkov. Keď to takto pôjde ďalej, čoraz viac rodičov prestane diagnózy priznávať a učitelia už vôbec nebudú vedieť, ako s týmito deťmi pracovať,“ dodáva.

Nútený homeschooling

Snahu niektorých škôl zbaviť sa „problémového“ dieťaťa odsunutím ho na domáce vzdelávanie si všíma aj Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Rodičia sa tak ocitajú v situácii, že musia bez špeciálneho vzdelania zvládnuť to, čo nezvládla škola.

Napriek tomu, že tento školský rok klesol celkový počet domškolákov, podľa údajov zverejnených na stránke domacevzdelavanie.sk sa doma učí až 849 detí so zdravotným znevýhodnením. Je to o takmer dvesto detí viac ako vlani a zároveň je to suverénne najvyšší počet za posledných štrnásť rokov.

Zdroj: www.domacevzdelavanie.sk

„Domáce vzdelávanie“ vo forme individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov je rodičom detí so zdravotným znevýhodnením často podsúvané ako jediná možná voľba s vysvetlením, že škola nedokáže zabezpečiť ich dieťaťu potrebné podmienky na vzdelávanie,“ povedala pre Postoj Zuzana Suchová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Určiť, v koľkých prípadoch o to žiada rodič z vlastného presvedčenia a v koľkých prípadoch je do tejto situácie vmanévrovaný, lebo škola nie je schopná zabezpečiť podmienky na vzdelávanie, však nie je možné. V oboch prípadoch o túto formu vzdelávania formálne žiada rodič. „Táto prax sa deje v bežných, ale aj v špeciálnych školách,“ dodala Zuzana Suchová.

Podľa Zuzany Suchovej má inštitút individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov svoje opodstatnenie, nesmie však slúžiť ako nástroj na vylučovanie zo vzdelávania na takzvaný nútený homeschooling.

Rodičia však čelia mnohým problémom aj v prípade, že škola ich dieťa prijala. Počet podnetov, s ktorými sa obracajú na Platformu rodín detí so zdravotným znevýhodnením, vôbec neklesá napriek tomu, že na školách sa hlásime k inkluzívnemu vzdelávaniu.

„Od začiatku roka 2025 evidujeme 156 rodičovských podnetov vo vzťahu k vzdelávaniu na základných školách, materských a stredných školách,“ spresnila Zuzana Suchová. Najčastejšie sa tak deje pre problémy s uplatňovaním podporných opatrení a vmanévrovanie žiaka so zdravotným znevýhodnením do špeciálnej školy či do domáceho vzdelávania. „Podnety od rodičov detí na autistickom spektre tvoria najväčší podiel – 38 percent.“

Systémové vzdelávanie učiteľov neexistuje

Školy však reálne čelia veľkému nedostatku asistentov v triedach, podľa údajov z roku 2023 takmer polovica škôl nemala ani jedného. Navyše učitelia nie sú vôbec systematicky vzdelávaní v práci s neurodivergentnými deťmi, teda s deťmi s poruchou autistického spektra, ADHD, dyslexiou, dyskalkúliou či ďalšími poruchami.

Na túto tému sme sa rozprávali s viacerými učiteľmi, ktorí nám anonymne potvrdili, že o nejakom systémovom vzdelávaní v tejto oblasti nemôže byť ani reč a je to skôr o ich vlastnej iniciatíve a samoštúdiu, prípadne sú krátko zaškolení podporným tímom, ktorý na škole pôsobí.

Rodičia tak zažívajú aj situácie, že síce ich dieťa má vypracované podporné opatrenia, tie sú však len na papieri a učiteľ ich nijako v triede neuplatňuje, pričom iný učiteľ na rovnakej škole s týmito deťmi vie pracovať a vie ich plnohodnotne zapojiť do vyučovania.

Život dospelého autistuZažil šikanovanie aj úspech. Deti na bežnej škole ho neprijali, pretože bol iný

Jana Holubčíková

Školy množstvo detí so špeciálnymi potrebami nezvládajú, pričom je potrebné pripraviť sa na ich ďalší nárast v triedach. Najnovšie svetové dáta hovoria doslova o epidémii autizmu. Alarmujúce čísla prichádzajú zo Spojených štátov, ktoré sú špičkou v diagnostikovaní tohto ochorenia.

Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnilo tamojšie Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) na jar tohto roku, každé tridsiate osemročné dieťa bolo diagnostikované s poruchou autistického spektra (PAS), pričom pred piatimi rokmi to bolo jedno z 36 detí. Čísla ukazujú neustály nárast počtu diagnostikovaných detí. Podobný vývoj zaznamenali aj výskumné dáta z Veľkej Británie.

Na Slovensku zatiaľ takéto analýzy nemáme, ale podľa informácií denníka Postoj momentálne prebieha mapovanie autizmu aj na Slovensku, pričom prvé dáta budú známe v najbližších týždňoch.

Zatiaľ najkonkrétnejší údaj pochádza z Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2023, ktoré identifikovalo vyše 19 600 pacientov s poruchou autistického spektra, ide však o dáta preplatenej zdravotnej starostlivosti. Údaj teda nezachytáva pacientov, ktorí sú v starostlivosti odborníkov zo súkromnej sféry, ktorých je väčšina.

Ak by sme však vychádzali zo svetových údajov a prepočítali ich na našu populáciu, odhady hovoria, že na Slovensku môže žiť 55- až 60-tisíc ľudí s poruchou autistického spektra. Za takejto skutočnosti je zo strany rezortu školstva absencia systémového vzdelávania učiteľov v ich práci s autistickými deťmi obrovským hazardom.