Trend „mandľových matiek“ V ére nárastu detskej obezity sa zrodil nový extrém, matky deťom komentujú výzor a nastavujú prísne diéty

Mala to byť paródia na matky, ktorých mantrou je štíhla postava, nároky na vzhľad a počítanie prijatých kalórií a ktoré sa o to isté snažia aj u svojich detí. Na TikToku vlani vznikla výzva určená tínedžerom, aby opísali svoje skúsenosti, ak žijú pod jednou strechou s „mandľovou matkou“. 

Z pôvodného vtipu sa však zrodil fenomén, pri ktorom spozorneli odborníci na duševné zdravie i zdravú výživu. 

Do výzvy sa totiž každý deň zapájali stovky a stovky mladých ľudí, ktorí opisovali tie najabsurdnejšie scény. Hlavnú úlohu zohrali najmä matky pod rúškom zdravého životného štýlu. A stovky miliónov mladých tieto príbehy sledovali. 

Odborníci priznávajú, že vôbec nečakali, že tento rodičovský štýl je až takto „deprimujúco rozšírený“.

Prečo názov „mandľová matka“?

Pred šiestimi rokmi sa stala virálnou scéna z americkej reality šou The Real Housewives of Beverly Hills, v ktorej hlavnú úlohu zohrala bývalá supermodelka Yolanda Hadid. Tá pred kamerami zdvihla telefón svojej vtedy tínedžerskej dcére Gigi, ktorej takisto vytýčila budúcnosť v modelingu. 

Gigi práve prechádzala očistnou šťavovou kúrou, ktorú jej naordinovala matka, a sťažovala sa, že sa cíti slabá a zjedla pol mandle. Bez matkinho dovolenia sa neodvážila dať viac do úst. 

Matkina rada bola zarážajúca: „Zjedz ešte dve mandle, ale poriadne ich požuj.“ Tým si mala jej vtedy pätnásťročná dcéra zahnať do večera hlad.

Táto scéna spolu s ďalšími momentmi v šou, kde Yolanda opakovane komentovala stravovanie a vzhľad svojich dcér, viedla k tomu, že ju verejnosť začala označovať za prototyp „mandľovej mamy“, čím sa stala symbolom tohto rodičovského fenoménu.

Vtedy sa ešte všeobecne myslelo, že sa to týka najmä slávnych matiek zo šoubiznisu. Sociálne siete však ukázali, že tento trend je pomerne častý aj v bežných rodinách a že u mnohých tínedžerov siahajú korene poruchy príjmu potravy práve tam, kde by mali byť bezpodmienečne prijímaní.

Výzor a diéty nadovšetko

Pre takzvanú „mandľovú matku“ je prioritou fyzický vzhľad, pričom nadmernú pozornosť venuje nielen svojmu výzoru, ale aj výzoru svojho dieťaťa. Je posadnutá zdravím a štíhlou postavou a je až hyperkontrolujúca, pokiaľ ide o jej vlastnú stravu i stravu jej detí. 

Má tendenciu uprednostňovať prírodné potraviny a vyhýbať sa akýmkoľvek potravinám, ktoré sú – často mylne – považované za nezdravé, ako napríklad sacharidy, cukry alebo tuky. 

Podľa odborníkov na výživu však problém nie je len v tom, čo takéto matky dávajú jesť svojim deťom, ale aj v tom, ako im tieto myšlienky vštepujú, čo u nich často vytvára nezdravý vzťah k jedlu a k ich vlastnému telu.

Používajú pred deťmi frázy ako „potrebuješ schudnúť“ alebo „dávaj si pozor na váhu“. Neúmyselne tak v nich vytvárajú obavy zo svojho výzoru už od útleho veku. Tam kdesi sú korene pocitu menejcennosti u detí a ich nezdravého sebavnímania.

Komunikácia „mandľových matiek“ s dieťaťom sa spravidla vždy skončí pri váhe či spoločenských štandardoch krásy. Odborníci upozorňujú, že často ide o ženy, ktoré boli samy v čase detstva či dospievania traumatizované a neoceňované. 

Svoj vlastný strach a obavy z nedostatočnosti projektujú do svojich detí, čím ich učia, že ak nebudú vyzerať podľa istých štandardov, nebudú akceptované.

Problémom sú extrémne prísne diéty

Aj keď názov „mandľová mama“ je známy najmä ako označenie rodičovského životného štýlu amerických matiek strednej triedy, tento fenomén už prenikol aj do Európy. Všímajú si ho napríklad talianski odborníci, ktorí si myslia, že k jeho rozšíreniu negatívne prispeli aj informácie o narastajúcej detskej obezite.

Deti a stúpajúca obezitaMôžu mať problémy ako seniori, zápasiť s vyšším tlakom aj s cukrovkou. Kilá im zostanú aj v dospelosti

Jana Holubčíková

„Hoci nikto nechce mať dieťa, ktoré bojuje s obezitou a so zdravotnými problémami z nej vyplývajúcimi, matka, ktorá neustále zasahuje do stravy svojho dieťaťa, môže spôsobiť neuveriteľné škody,“ varuje nutričná poradkyňa Valentina Pallazo, ktorá vykonáva prax v LabQuarantadue v Miláne.

Podľa odborníčky problém „mandľových matiek“ spočíva najmä v ich extrémnej prísnosti, pokiaľ ide o diéty, a v tom, že kontrolu stravy často rozširujú aj na svoje deti, najmä ak sú to dcéry.

„Už u detí v predpubertálnom veku sa obávajú o ich váhu, komentujú, čo jedia, sledujú veľkosti porcií aj ich fyzický vzhľad. Niektoré už v detskom veku zavádzajú prísne diéty, bránia deťom jesť pochutiny a učia ich, že pocit nafúknutia alebo hladu je zlyhaním sebakontroly,“ vysvetľuje Valentina Pallazo.

Odborníčka si všíma aj ďalšiu črtu v správaní týchto matiek, ktorá môže u detí vyústiť do duševných porúch. Posadnuté estetikou niekedy nútia svoje deti športovať nie pre potešenie alebo pre zdravie, ale aby sa znova „dostali do formy“. 

„Tento prístup sa môže javiť ako pozornosť venovaná zdraviu, ale v skutočnosti vysiela veľmi jasné posolstvo – fyzický vzhľad je pred psychickou pohodou,“ dodáva talianska odborníčka.

Britská hlavná dietologička a aj odborníčka na duševné zdravie detí v National Health Service Sarah Fuller, ktorá sa špecializuje na poruchy príjmu potravy u dospievajúcich, dosvedčuje, že sa jej mladí ľudia často zdôverujú s tým, ako neuveriteľne ťažko sa vyrovnávajú s komentármi rodičov o svojich stravovacích návykoch alebo hmotnosti.

„Komentáre rodičov a správanie ,mandľových matiek‘ môžu jednoznačne zohrávať úlohu pri vzniku porúch príjmu potravy, najmä ak sú zosilnené sociálnymi médiami,“ tvrdí Sarah Fuller.

Odborníci sa výslovne vyjadrili, že presadzovanie myšlienky, že štíhlosť je morálna hodnota a že jedlo by sa malo kontrolovať a hlad ignorovať, môže u dospievajúcich viesť k poruchám príjmu potravy, úzkosti z výkonu, nízkemu sebavedomiu a nezdravému postoju k vlastnému telu.

Zdroj: printscreen časopisu Vogue

Nutriční špecialisti, dietológovia, ale aj mnohí psychológovia varujú pred novým rodičovským trendom, ktorý deťom vnucuje nerealistické estetické štandardy alebo prehnanú pozornosť venovanú strave. 

„Výchova v oblasti výživy je dôležitá, ale musí byť zameraná na pohodu a nie na posudzovanie. V čase, keď sociálne médiá znásobujú tlak na fyzický vzhľad, je úlohou rodičov ponúkať výchovu založenú na akceptácii a počúvaní, nie na kontrole,“ dodáva britská dietologička.

Ako môže extrémne lipnutie na kulte štíhlosti v rodine dopadnúť, ukazuje aj prípad samotnej priekopníčky trendu „mandľových matiek“ Yolandy Hadid. Aj keď sa z jej staršej dcéry Gigi i mladšej Belly stali úspešné supermodelky, Bella v roku 2022 v rozhovore pre časopis Vogue otvorene priznala, že v minulosti bojovala s anorexiou. 

Uviedla, že užívala lieky, ktoré potláčali chuť do jedla, a spomínala, ako si balila „malý obed s tromi malinami a so zelerovou tyčinkou“. V tom čase sa snažila získať pocit kontroly nad sebou, keďže sa cítila „mimo kontroly vo všetkom ostatnom“. 

Ako tvrdí, tieto skúsenosti v nej zanechali pretrvávajúce pocity, že jej telo je plné nedostatkov, pre ktoré sa dodnes „sotva pozrie do zrkadla“.