Lekársky odborár Baláž Vždy tu budú lekári, ktorí budú brať úplatky. Ak to pacienti tolerujú, darmo sa sťažujú

„Vyjadrenia o zlej lekárskej gerontokracii vyvolali obrovskú reakciu, podobne ako tie, že Zem je plochá. Tieto tvrdenia majú jedno spoločné – môžu byť platné zhruba na štyroch štvorcových metroch. Univerzálne neplatia. Nedá sa povedať, že starí lekári tu kazia systém,“ hovorí lekár Jozef Baláž, ktorý pôsobí vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.

V rozhovore reaguje na úplatkársku kauzu na nemocničnej ortopédii. „Ak niektorí podmieňujú svoju prácu benefitom navyše, robia hanbu všetkým lekárom,“ tvrdí. Od pacientov by však čakal viac odvahy nahlasovať skorumpovaných lekárov vedeniu nemocníc či polícii. Prečo úplatných doktorov anonymne nenahlasujú ani kolegovia, ktorí o ich praktikách počuli?

Baláž sa vracia aj k akcii hromadných výpovedí. Súhlasí s návrhom analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze prehodnotiť platový automat a odmeňovať viac výkonnejších lekárov? Ako môžu niektorí doktori zarábať aj 10-tisíc eur? Je férové, ak niektorí robia okrem nemocníc aj v súkromných ambulanciách a na jednodňovej chirurgii? A prečo napriek zvýšeným platom slovenskí lekári ďalej odchádzajú do Česka?

Jozef Baláž je gastroenterológ, mestský poslanec v Banskej Bystrici, člen Lekárskeho odborového združenia aj strany KDH.

Na sociálnych sieťach už istý čas žije kauza úplatkov na banskobystrickej ortopédii, ktorej aktérom by mal byť dlhoročný vysokopostavený lekár. Ukazuje sa, že hoci sa to zrejme deje roky, doteraz s tým nikto nič nespravil. Ani lekárske odbory. Prečo?

Pokiaľ pacienti tolerujú korupciu, tak sa s korupciou nerozlúčime. Nie je šancou lekára, ktorý len počuje nejaké klebety, do toho vstúpiť. Pacienti by mali dostať adekvátnu pomoc v situácii, že sú vystavení takýmto požiadavkám.

Sám som sa zamýšľal nad tým, čo by som urobil ako pacient, keď by som prišiel do ambulancie a lekár by odo mňa žiadal nejaké všimné skôr, než by ma ošetril.

K čomu ste dospeli?

Ak by som mal nedôveru voči vedeniu kliniky či nemocnice, keďže sa každý s každým pozná, vôbec by som nevedel, ako postupovať. Otvoril som si stránku ministerstva zdravotníctva, kde som však nenašiel žiadnu protikorupčnú linku ani nejaký kontakt, na ktorý by som sa ako pacient mohol obrátiť.

Pritom ide o vec, ktorú sme ako lekárski odborári opakovane žiadali už od prvých výpovedí v roku 2012. Požadovali sme, aby ministerstvo zriadilo centrálnu linku, kde sa ktokoľvek bude môcť obrátiť o pomoc, ak sa stretne s korupciou v zdravotníctve. Dostal by tam aj pokyny, ako má ďalej postupovať alebo kde nájde náhradnú zdravotnú starostlivosť. Prípadne aby nemal obavu, že za boj proti korupcii príde o termín operácie.

Je pre mňa veľkým prekvapením, že ani takáto jednoduchá vec popri všetkých kauzách na Slovensku stále neexistuje.

Na rozdiel od iných požiadaviek ste na to príliš netlačili.

Áno, asi máme dookola pripomínať, že potrebujeme centrálnu protikorupčnú linku aj verejné čakacie listiny na operácie.

Šéf vašich odborov Peter Visolajský na túto kauzu reagoval odporúčaním pre pacientov, aby lekárov, ktorí si pýtajú úplatky, obišli. Vraví, že on by sa u takého lekára nedal operovať ani liečiť. Ale nie je to tak, že pacient niekedy nemá veľmi na výber, je neraz rukojemníkom lekárov a ťahá za kratší koniec?

Pacient ťahá za taký koniec, za aký sa chytí, ale my mu niekedy dlhší koniec nepodávame, čo je chyba. Máte pravdu, pacient môže byť rukojemníkom lekárov, ak nemá nikde inde oporu. Na druhej strane ak to budeme tolerovať, ak budeme prehliadať, že nejaký lekár podmieňuje vyšetrenie či operáciu úplatkom, nič nezmeníme. Musíme sa obracať na orgány, ktoré to riešia.

Bez toho, aby každý jeden, kto sa s tým stretne, nepoukázal na konkrétneho bezcharakterného lekára, ďalej sa nedostaneme. Ak to ľudia tolerujú, je zbytočné sa potom sťažovať.

Viete sa však vcítiť aj do takého pacienta, ktorý nemá silu ísť na políciu, keďže vlastne aj on spáchal trestný čin, a nechce ani ísť do konfliktu s lekárom či s vedením nemocnice, lebo do nej potrebuje chodiť kvôli lekárskej starostlivosti aj naďalej?

Rozumiem, no to, čo mi tu chýba, je štipka odvahy od konkrétneho pacienta, na Facebooku ich pritom bolo mnoho. Stačí, aby aspoň jeden dokázal nájsť odvahu. Ak je tu naozaj takýto problém s lekárom, treba na to aj oficiálne upozorniť.

Hovoril som aj s lekármi z vašej nemocnice, ktorí takéto konanie prednostu mimo záznamu potvrdili, ale ani jeden nenašiel odvahu a nepodal anonymné oznámenie, aby sa to prešetrilo. Prečo na to neupozornili ani lekári?

Neviem o tom, že by bol nejaký lekár svedkom toho, že iný lekár si žiada úplatok. Ak áno, tak, samozrejme, aj on mal zakročiť. Ja takú priamu skúsenosť nemám.

Korupcia v zdravotníctveMnohí vedia, že lekár berie úplatky, ale nikto ho nenahlásil. Prečo asi?

Lukáš Kekelák

Nie je to tak, že nakoniec preváži aj medzi lekármi stavovská kolegialita a nechuť ísť s nečestnými kolegami do konfliktu?

Ak je to iba tak, že „jedna pani povedala“, ako to v nemocnici často býva, podobné reči neberiem do úvahy. Ak sú však signály naozaj silné, treba, aby sa objavil konkrétny podnet, ktorého by sa chytilo vedenie nemocnice či orgány činné v trestnom konaní.

Aj vy ste o konaní tohto lekára počúvali roky?

Nemocnica je organizmus, v ktorom sa všeličo hovorí. No odmietam brať za relevantné všelijaké klebety, ktoré sa šíria. Sám som zvedavý, či vyjde nejaká relevantná informácia od polície alebo od vedenia nemocnice, lebo len na základe klebiet či neoverených tvrdení sa k tomu nedá vyjadriť.

Myslíte si, že sa tento prípad, o ktorom verejne na Facebooku pod svojím menom svedčia mnohí pacienti, vyrieši alebo pôjde dostratena?

Verím, že sa vyrieši. Nejaké kroky sú už urobené, čakám na oficiálne jasnejšie formulované stanovisko od polície aj od vedenia nemocnice. Sám som zvedavý. Verím, že naša pani riaditeľka sa k tomu postaví čelom. Už pri najmenšom podozrení treba, aby vedenie urobilo aj konkrétne kroky. Narúša to predsa reputáciu nemocnice.

Je pravda, že prednosta pre prípad prišiel o funkciu na čele kliniky?

Neviem o tom, že by to malo nejaký súvis aj s týmto prípadom. Spojenie ortopedickej a traumatologickej kliniky bolo už predtým plánované, obaja prednostovia tak prídu o funkciu a následne sa zvolí nový. 

Nie je načase oprášiť vašu starú odborársku kampaň Ďakujem, úplatky neberiem?

Táto kampaň stále beží. Zoznamy lekárov, ktorí sa do nej pridali, sú stále verejné. Zbytočne však budú lekári deklarovať, že sú proti úplatkom. Vždy tu budú jedinci, ktorí bez ohľadu na výšku svojho platu či pozíciu nemajú charakter, využívajú slabiny systému a berú úplatky. Proti tomu sa musia postaviť nielen lekári, ale aj samotní pacienti.

Vy ste vždy odmietli úplatok či „ďakovné“ od pacienta?

Áno, a poznám dokonca lekára, ktorý poslal peniaze poštovou poukážkou pacientovi naspäť, keď po skončení hospitalizácie dostal bonboniéru a v nej našiel skrytú obálku. Nedá sa lekárov paušalizovať, hovoriť, že sú úplatní. Ak niektorí podmieňujú svoju prácu nejakým benefitom navyše, robia hanbu všetkým lekárom. Bolo by na prospech nielen lekárov, ale aj pacientov, keby sa na to verejne poukázalo.

Jozef Baláž. Foto: Postoj/Peter Kocúr

Po tretích hromadných výpovediach LOZ uzavrel s vládou zmluvu o sociálnom zmieri. Ste spokojný s tým, ako to dopadlo?

My sme najmä očakávali, že do žiadnej takej akcie už nebudeme musieť ísť. Pre mňa to boli najstresujúcejšie zážitky v živote. Neteší ma, že k niečomu takému muselo dôjsť, na druhej strane výsledky bolo vidieť ešte pred uzavretím dohody. Málokto si dnes uvedomuje, že prvým krokom malo byť siahnutie na platy zdravotných sestier a záchranárov, nielen lekárov.

Doteraz nepochopím, ako niekomu napadlo šetriť práve na zdravotných sestrách, hoci všetci hovoria, že ide o najkritickejšie profesie, ktoré nám chýbajú. Pre nedostatok sestier sa neoperuje, zatvárajú sa oddelenia, teda nie preto, že by niekde chýbalo cétečko. Som rád, že sme tomu zamedzili.

Vláda nenavrhla zmrazovať platy žiadnej inej profesii okrem lekárov, pritom lekári sa na konsolidácii podieľajú rovnako ako ostatní obyvatelia zvýšenými daňami a poplatkami, konsolidácia by sa ich tak týkala dvakrát.

Málokto má vo verejnej správe okrem zdravotníkov takto zákonom nastavený platový automat, nehovoriac o tom, že vám platy nikto nezmrazoval, len znižoval ich rast, teda na rozdiel od ostatných profesií by vám platy tak či tak porástli, len nie o toľko, ako bolo pôvodne sľúbené.

Toto bolo len dorovnanie a návrat k pôvodnému stavu. Myslím si, že ak vláda chce šetriť, zdravotníctvo môže byť jednou z tém, ale platy personálu by mali byť to posledné, na čo sa siahne. Je tam veľa iných možností, ako sa dajú peniaze ušetriť.

Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze, ktorí volajú po prehodnotení platového automatu, konkrétne navrhujú, aby sa znížil princíp odmeňovania za odpracované roky a, naopak, posilnil princíp založený na produktivite lekára previazanej s jeho odborným rastom, ako aj ďalšími vykonávanými činnosťami. Váš názor?

Som vďačný za túto analýzu. Doteraz sme vždy počúvali len reči, ako nemocnice dávajú sto a viac percent svojich príjmov len na platy. (Úsmev.) Teraz konečne vidíme, že na platy personálu ide približne 56 percent, z toho zdravotníci tvoria zhruba dve tretiny. Takže keď sa pozrieme na príčinu zadlžovania nemocníc, istotne to nebude len v platoch lekárov.

Hrubým odhadom, ktorý sme si ako lekárske odbory vyžiadali, vieme, že platy lekárov tvoria zhruba 15 percent nákladov nemocníc. Aj keby došlo k razantnému zníženiu platov, ktoré by mohlo mať za následok úbytok personálu, nemocnice by výrazne neušetrili.

Platy lekárovPo výpovediach zarábajú niektorí aj 10-tisíc eur, na prácu najstarších by si mali nemocnice posvietiť, tvrdia analytici

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Analytici hovoria, že treba v zdravotníctve šetriť aj na liekoch, laboratórnych vyšetreniach či na nákupoch prístrojov, ale najväčší potenciál na zlepšenie ekonomickej kondície nemocníc vidia práve vo vyhodnocovaní efektívnosti mzdových nákladov.

Zákon o minimálnej mzde lekára hovorí o minimálnych nárokoch, nie o tom, aký plat má mať ktorý lekár v závislosti od svojej výkonnosti. Tento zákon dáva istú víziu mladým lekárom aj tým, ktorí by zvažovali návrat zo zahraničia, aké platové podmienky tu platia, aby aspoň túto jednu istotu mali. Nikto nehovorí o tom, že nemáme šikovnejších a pracovitejších lekárov odmeňovať štedrejšie ako tých, ktorí majú možno iné priority než efektivitu.

No samotní riaditelia nemocníc tvrdia, že im to už aktuálny platový automat neumožňuje, keďže obmedzuje ich finančné možnosti vyčleniť peniaze na extra príplatky pre tých, ktorí podávajú vyšší výkon.

Bolo by podľa mňa na škodu veci zrušiť tú minimálnu hranicu, ktorú si lekári vedia porovnať aj so zahraničím. Opakovane pritom vidíme, že keď nemocnica súrne potrebuje lekára, lebo od neho závisí existencia oddelenia, dokáže zaplatiť výrazne vyššie sumy, než sú stanovené aj v tomto zákone. Nie je to pre ňu žiadna neprekonateľná suma.

Ešte raz: nemocnice dávajú na platy lekárov menej ako 15 – 20 percent svojich nákladov. Tvrdiť, že nikde inde sa nedá ušetriť, je podľa mňa neobhájiteľné.

Podľa analytikov zarábajú niektorí lekári vďaka výpovediam aj 10-tisíc eur, a to hovoríme o dátach z roku 2023, takže teraz to bude pravdepodobne ešte viac. Ide pritom iba o zárobky z nemocnice vrátane nadčasov, bez bočných úväzkov. Ako je to možné?

Je v tom zarátaná základná mzda, nadčasy a odmeny. Niektorí lekári sú zapojení aj do práce na klinickom výskume liekov a časť ich príjmov ide z tejto práce. Často sú to podstatné sumy, no finančný zisk z toho má aj nemocnica.

Základnú mzdu však riaditelia nie sú ochotní dvíhať nad rámec stanovený zákonom, takže ak je niečo navyše, musí to byť len z nadčasov. Platba za nadčasy závisí vždy od konkrétnej nemocnice. Ak má nemocnica problém pokryť ich, keď na ne nemá vlastný personál a musí hľadať lekárov aj z okolitých pracovísk, tak musí ponúknuť také platové podmienky, ktorými ich dokáže pritiahnuť. Vtedy náklady na nadčasy stúpajú.

Mrzí ma, že sa nikto nepýta, či lekár, ktorý má 10-tisícový plat, nie je špičkový odborník, ktorý má štyri-päť služieb do mesiaca a dva týždne do mesiaca je v pohotovosti na telefóne pre prípad akútnej operácie.

Mnohých lekárov rozhorčilo, keď sme upriamili pozornosť na tieto závery analýzy, ale ide o verejné peniaze. Ak sú v zdravotníctve takéto príjmy, nebolo by fér ukázať, o akých ľudí ide a za aký výkon tieto peniaze dostávajú? Na západe je to štandardom a nemocnice podobné údaje zverejňujú.

Ani mne by neprekážalo, keby to bolo u nás tak ako v Dánsku, že príjmy zo štátnych zdrojov sú verejne dostupné a každý má zverejnené svoje daňové priznanie, ale nemyslím si, že by niektorý lekár zarábal veľké peniaze len preto, že je niekomu sympatický alebo si to vie nejako vyjednať.

Riaditelia tlačia na efektivitu, vždy sa snažia pre nemocnicu dohodnúť čo najlepšie podmienky. Ak by malo padnúť nejaké oddelenie, lebo tam chýba lekár, ktorý by ho zastrešil, samozrejme, tam je priestor na to, aby si lekári dohodli lepšie podmienky. Ale to už vychádza z personálnej biedy, ktorú tu máme.

Keby bol dostatok lekárov v nemocniciach, ani tých nadčasov by nebolo toľko a neboli by nutné ani presuny lekárov medzi mestami. Osobne si pamätám, ako lekári z Banskej Bystrice chodievali slúžiť víkendové nočné služby na Moravu, pretože rozdiel v platbách bol taký veľký. Toto sa už, našťastie, nedeje.

Jozef Baláž. Foto: Postoj/Peter Kocúr

Spomenuli ste, že nie ste proti odmeňovaniu pracovitejších lekárov. Vás nevyrušuje, že lekár, ktorý je v nemocnici dlhé roky, no musia zaňho robiť iní, má vyšší plat len preto, že je služobne starší?

Služobne starší lekári okrem výkonnostnej práce robia ešte inú dôležitú vec, ktorou je výchova mladých lekárov. Človek sa stáva lekárom nielen štúdiom medicíny, ale aj učením sa od starších kolegov lekárov. Preto bola legitímna motivácia udržať týchto lekárov v nemocniciach. 

Na druhej strane starší lekári už niekedy nemajú ani zdravotné možnosti robiť toľko nočných služieb, ktorými si tí mladší zlepšujú plat. Bolo to vidieť aj v analýze ÚHP. Lekári po päťdesiatke majú možnosť odmietnuť nočné služby, veľakrát tak aj robia a aj štatisticky vidno, ako platy týmto lekárom klesajú.

Pri výpovediach v roku 2022 LOZ pri presadzovaní štedrejšieho platového automatu za odpracované roky argumentoval aj tým, že ide aj o boj za platy mladých, ktorí podľa vás pre nízke mzdy odchádzajú do zahraničia. Dáta však ukázali, že z vyrokovaných podmienok najviac profitovali starší lekári po šesťdesiatke, ktorým sa zvýšili platy o 37 percent, zatiaľ čo lekárom do 40 rokov narástli len o 21 percent. To je trochu rozdiel oproti deklarovaným cieľom, nie?

Opäť, pre mladého lekára, ktorý sa chce naučiť robiť medicínu, nie je hlavným argumentom, či dostane v nemocnici o sto alebo dvesto eur vyšší plat, ale rozhodujúce preňho je, či na danom oddelení je tím, ktorý má ambíciu niečo ho naučiť, a či tam je potenciál profesionálne rásť. Ten profesijný rast podľa nás odborárov dokážu zabezpečiť práve starší lekári, ktorí majú skúsenosti a na rozdiel od mladých lekárov nemajú možnosť zlepšiť si plat inými spôsobmi. Nechodia toľko do služieb a nemajú ani toľko vedľajších úväzkov.

To je v rozpore s tým, čo ukázal ÚHP, podľa ktorého mladší lekári v nemocniciach v priemere odpracujú do mesiaca viac hodín vrátane nadčasov, zatiaľ čo tí starší majú viac bočných úväzkov. Teda tí lekári, ktorí by mali podľa vás viesť mladších lekárov, majú viac práce mimo nemocnice. Kedy majú potom čas vzdelávať mladších kolegov?

Všetky bočné úväzky sú v kompetencii riaditeľa nemocnice. Kedysi platil zákon, že lekár mohol len oznámiť bočný úväzok a mal slobodu pracovať u iného zamestnávateľa. Už niekoľko rokov však platí zákon, ktorý stanovuje povinnosť mať vyslovený súhlas vedenia danej nemocnice s prácou u potenciálne konkurenčného zamestnávateľa.

Ak riaditeľstvo povoľuje bočné úväzky, musí mať na to vážne dôvody a nesmie to byť na úkor personálneho stavu v nemocnici. Môže to byť aj snaha udržať si daného lekára, ktorý by v prípade nesúhlasu s čiastočným úväzkom odišiel z nemocnice úplne.

Niekto to môže vnímať aj ako istú formu prevencie syndrómu vyhorenia, aby lekár nerobil len monotónne na tom istom pracovisku, ale aby mal počas pracovného týždňa aj zmenu. Na konci dňa to musí zhodnotiť riaditeľ nemocnice, on je zodpovedný za to, či povolí alebo nepovolí bočné úväzky svojich lekárov.

Problém je, že niekedy riaditeľ o bočných úväzkoch ani nevie, lebo lekár ho o povolenie nepožiada.

To už nie je o pravidlách, ale o ich porušovaní a o kontrole.

V tomto prípade však pravidlá neporušuje riaditeľ, ale lekári. Ako ich možno v tomto kontrolovať?

Môže to byť najmä problém Bratislavy, v iných nemocniciach to také vypuklé zrejme nebude. Neviem, ako lepšie nastaviť systém kontroly, ale ak má niekto plný úväzok, je päť dní v nemocnici, tak má, samozrejme, kontrolovanú dochádzku. Je zložitejšie odkontrolovať bočný úväzok, ak ho má lekár v popoludňajších hodinách alebo v čase osobného voľna, ale v tom prípade to už aj tak nezasahuje do práce, ktorú by mal vykonať pre nemocnicu.

Platy lekárovVyššie mzdy budú mať len tí, čo nerobia mimo nemocníc, no nevedno, koľko ich presne je

Lukáš Kekelák

Ale zasahuje. Môže byť z takejto práce unavený, čo znižuje kvalitu jeho výkonu v nemocnici, kde má hlavný úväzok, nemyslíte?

Je vecou nemocnice, ako si to skontroluje. Ja nechcem kryť nikoho, kto počas svojho pracovného času chodí na iné pracovisko. Je to podľa mňa absolútne neakceptovateľné a taký lekár by mal za to dostať riadny postih.

Niektorí lekári majú aj tri rôzne úväzky – v nemocnici, v súkromnej ambulancii a ešte aj v jednodňovke, kam idú povedzme raz do týždňa operovať. Je to v poriadku?

Skrátenie úväzku je vždy o dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak to nemocnici personálne neprekáža a nehrozí jej tak odliv finančne lukratívnych služieb mimo nemocnice, pochopím, že je to ochotná urobiť. Keď lekár pracuje navyše, za čo dostane odmenu, v podstate saturuje istú potrebu zdravotnej starostlivosti o pacientov, ktorú už nemocnica pokryť nedokáže. Ak niekto po službe ide pracovať do inej nemocnice alebo má skrátený úväzok a robí aj inde, tak to robí pre pacientov na úkor svojho voľna.

Nemá to žiadny negatívny vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom?

Keby sa to dialo prísne tak, ako hovorím, tak nie. Ale, bohužiaľ, áno, často sa deje práve to, že lekár, ktorý ide do súkromnej praxe, využíva servis nemocnice a lukratívne služby si potom presúva do súkromného centra. Opäť, je to v kompetencii vedenia nemocnice, aby čosi podobné sledovalo, kontrolovalo a zamedzilo tomu. Ak to vedenie prehliada alebo povoľuje, hoci si uvedomuje aj negatíva pre samotnú nemocnicu, je to už o inom.

Písala mi pacientka vašej nemocnice, že na kontrolu u primára jedného z oddelení čakala v čakárni niekoľko hodín, a keď vyjadrila svoju nespokojnosť sestre, prečo ju neobjednali na neskôr, tá jej povedala, že ak chce byť objednaná na konkrétny čas, má ísť do primárovej súkromnej ambulancie, kde dostane termín na presný čas za 95 eur. Ordinovanie primára v súkromí je pritom zakázané.

Ak si niekto v nemocnici rieši súkromný biznis, tak by sa tým mal riaditeľ zaoberať. Ak mi v ambulancii niektorého primára sestra povie, že vyšetrenie dostanem skôr u toho istého lekára mimo nemocnice, ale za poplatok, je to nekorektné správanie, ktoré by malo byť postihované.

Očividne ho za to doteraz nikto nepostihol.

Neviem, či o tom vedenie nemocnice vie, hoci vyberanie podobných „sivých poplatkov“ je veľkou témou. Ak niekto využíva nemocnicu ako nábor pre svoju súkromnú prax, je to nesprávny postup. Ak nechceme, aby nám zdravotníctvo prechádzalo do sivých zón, tak sa voči tomu musíme ohradiť. Nestačí, aby to pacienti zverejňovali len na Facebooku. Ak sa na to nedokážu sťažovať vedeniu nemocnice, tak k náprave nedôjde.

A nemali by ste sa voči tomu ohradiť aj vy lekárski odborári?

Rozmýšľam, ako by sa voči tomu mohli ohradiť tí, ktorí to nerobia. Ja podobné správanie odsudzujem.

Vy ani šéf LOZ-u Peter Visolajský to nepodporujete, ale iní poprední predstavitelia LOZ-u ako Zoltán Jány či Miroslav Mendel majú tiež svoje súkromné ambulancie. Nie je to jeden z dôvodov, prečo podobné konanie lekárov toľko neriešite?

Myslím si, že ani jeden z mojich kolegov si nenadháňa pacientov zo štátnej nemocnice do súkromnej ambulancie. Je to na úkor ich voľného času a iných možností. Nejdú na dovolenku, nejdú si odpočinúť, ale pracujú v súkromnej ambulancii.

Jozef Baláž. Foto: Postoj/Peter Kocúr

Nie je celý problém ten, že lekári chýbajú viac v ambulanciách? Preto si potom toľko nemocničných lekárov privyrába práve v ambulanciách a nie sú v nemocniciach naplno?

Chýba nám najmä všeobecná ambulantná starostlivosť. Keby sme mali funkčnejšiu sieť praktických lekárov, skôr by sa dali mnohé problémy vyriešiť. Čo sa týka špecialistov, tí nám chýbajú iba v niektorých odboroch, v iných máme postačujúce počty. Určite nemá zmysel presúvať lekárov z lôžkových oddelení do ambulancií mimo nemocníc. Navyše všetky nemocnice majú aj svoje ambulancie, kde nemocniční lekári robia práve takúto špecializovanú zdravotnú činnosť.

Okrem iného tvrdíte, že starších lekárov treba udržať v nemocniciach, lebo vzdelávajú mladých lekárov. Hovoril som s viacerými z nich a jeden otvorene povedal, že ich mnohí starší lekári učia robiť medicínu, ktorá sa už robiť nemá. Išlo priamo o váš odbor gastroenterológie. Vy to tak nevidíte?

Táto kritika môže byť pravdivá na jednom oddelení alebo na jednej klinike, ale nemyslím si, že je to univerzálny problém. Je vždy na vedení nemocnice, aby si zhodnotilo prácu svojich primárov a prednostov, ako vedú svoje kliniky aj to, ako vzdelávajú mladších lekárov, pretože to je ich povinnosťou. Ak na mladých lekárov nedohliadajú a neučia ich kvalitnú medicínu, nemocnica musí mať kontrolný mechanizmus, ktorým to zvráti. Nie je riešením teraz povedať, že primárom nemôže byť ten, kto má viac ako 55 rokov.

Lekár, ktorý sa po štúdiu v Česku vrátilZačínajúci lekári sú neraz tlačení liečiť pacientov tak, ako sa to už robiť nemá

Lukáš Kekelák

To ani netvrdím.

Poznám mnoho mladých lekárov, ktorí sú zafixovaní vo svojich postupoch a nevedia už prijať nové poznatky či ich zakomponovať do praxe. Nie je to o veku, ale skôr o individualite daného lekára.

Poznám lekárov, ktorí mohli byť už na dôchodku a venovať sa svojim vnúčatám, napriek tomu pracujú, aby nezaniklo ich oddelenie niekde v regionálnej nemocnici. Každý týždeň mám telefonáty s konzultáciami od pánov lekárov dôchodcov, ktorí stále robia primárov, lebo nemajú za seba náhradu. Mohli by to nechať, ale svoje zdravie a čas naďalej venujú práci v nemocnici.

Takže nesúhlasíte so slovami profesora Žúbora, že naším najväčším problémom je lekárska gerontokracia, ktorá odmieta zmeny, a že sú to najmä starí lekári, ktorí najviac korumpujú celý zdravotnícky systém?

Vyjadrenia o zlej lekárskej gerontokracii vyvolali obrovskú reakciu, podobne ako tie, že Zem je plochá. Tieto tvrdenia majú jedno spoločné – môžu byť platné tak zhruba na štyroch štvorcových metroch. Je to možno skúsenosť pána profesora, ale nie je to univerzálne platné.

Samotný príbeh profesora Žúbora popiera to, čo on tvrdí. Ako mladý lekár sa vďaka svojim vedúcim dostal na stáže do zahraničia, nemusel robiť nočné služby a kurzovať v slovenskej nemocnici, mohol sa ísť naučiť práve tie nové moderné postupy. Navyše keď sa vrátil, dostal plnú zodpovednosť a kompetenciu viesť svoje vlastné oddelenie. To, že to nevyšlo, nebude asi problém systému, ale niečoho iného.

Nedá sa povedať, že starí lekári tu kazia systém. Na mnohých miestach funguje systém len vďaka nim. A ak to na niektorých vyšších pracoviskách nefunguje, bude to viazané len na pár kliník a akademických pracovísk, kde môžu byť elity trochu zabetónované.

Výpovede v roku 2022 ste spájali aj s vidinou, že sa po nich slovenskí lekári zo zahraničia vrátia späť. Koľko lekárov odvtedy prišlo do vašej nemocnice?

Selektívne za našu nemocnicu počty nemám, ale celoslovenské štatistiky od lekárskych protestov v roku 2022 ukazujú, že začal stúpať počet lekárov, ktorí sa vracajú alebo zostávajú na Slovensku a neodchádzajú. Ide o stovky lekárov. Zatiaľ čo dovtedy sme sa pozerali na grafy, kde počty lekárov klesali, konečne sa to zastabilizovalo.

Vysoké platy lekárov nepresvedčiliPotvrdilo sa, že odchody lekárov majú hlbšie príčiny, počet slovenských lekárov v Česku ďalej rastie

Lukáš Kekelák

Z údajov Českej lekárskej komory však vyplýva, že exodus slovenských lekárov do Česka naďalej rastie. Vyššie platy nezafungovali?

Nikto netvrdí, že platy sú jediný dôvod, prečo lekári zo Slovenska odchádzajú, je to jeden z dôvodov. Keď už jednu príčinu máme vyriešenú, bolo by nelogické opäť sa vracať do pôvodného stavu, keďže aj platy boli dôvodom na odchod. Teraz je čas pozrieť sa aj na ďalšie dôvody, ktoré odchádzajúci lekári uvádzajú ako príčinu. Je vďačnejšie písať o lekárskych platoch ako o tom, že vzdelávanie lekárov je nepružné.

My však píšeme aj o tom, že máme veľký potenciál prilákať slovenských medikov z Česka, no zdá sa, že najväčší problém nie sú platy, ale nezáujem, vzťahy na pracovisku či práve vzdelávanie. Ako sa vám toto darí meniť, keďže aj to bolo jednou z vašich podmienok pri výpovediach?

Systém atestácií na Slovensku je naozaj skostnatený, našťastie sa to už mení. Mnohé z formálnych pravidiel vďaka lekárskym odborom už padli. Zjednodušujú sa všetky pravidlá, posudzovanie, kedy lekár môže byť špecialistom, je už flexibilnejšie. To, či sa pravidlá menia alebo nie, je stále v kompetencii ministerstva, ktoré si môže vyžiadať stanovisko odbornej spoločnosti.

A práve odborné spoločnosti sú plné lekárskych elít, ktoré často odmietajú dať v niektorých odbornostiach atestačné vzdelávanie na vami požadovanú úroveň Česka.

Ale ministerstvo zdravotníctva menuje hlavného odborníka daného odboru. Ak je niekde problém a prídu podnety na ministerstvo, že daná špecializácia je roky za medzinárodnými trendmi, roky robíme niečo, čo už nie je kvalitnou medicínou, a stále to vyžadujeme od mladých lekárov, tak ministerstvo má kompetenciu, aby zakročilo.

Moja osobná skúsenosť spred pár rokov je taká, že to roky bolo hlavne o zbieraní pečiatok a podpisov. Málokto sa zaujímal o to, či daný lekár mal skutočne skúsenosť s postupmi, ktoré sa mal naučiť. My sme mali napríklad v atestačnej príprave výkony, ktoré sa nikde na Slovensku nerobili, napriek tomu všetci, čo atestovali, ich mali podpísané.

Jozef Baláž. Foto: Postoj/Peter Kocúr

Nemôžu potom za súčasný stav atestačného vzdelávania aj naše odborné spoločnosti, ktoré si tvoríte vy sami lekári?

Závisí to od konkrétnej odbornej spoločnosti. Nemyslím si, že by vekový priemer lekárov v českých odborných spoločnostiach bol iný ako na Slovensku. Nie je to o veku, ale skôr o zaužívaných postupoch, vzťahoch. Vždy sú voľby, v ktorých sa volí výbor danej odbornej spoločnosti.

A občas to dopadne tak, že tí, ktorí chcú zmeny, sa nedokážu presadiť. Čím to je, že v Česku ten problém nie je taký vypuklý ako u nás?

Môže to byť aj tým, že mnohých šikovných a ambicióznych lekárov sme spočiatku vyhnali a teraz ich nevieme dostať naspäť. Keď zažijú kvalitne fungujúce zdravotníctvo, je ťažké presvedčiť ich, aby sa vrátili, pomohli to tu zlepšovať či niekde veci budovať aj od piky.

Nebude to tým, že sa na mnohých po príchode pre ich chuť veci zmeniť pozerá cez prsty a ich snaha robiť to lepšie či efektívnejšie sa nestretá s pochopením? 

Ale to je normálne a prirodzené. Iná reakcia sa ani nedá čakať. Je na tom lekárovi, či dokáže priniesť poznatky a pretaviť ich aj do fungovania svojho oddelenia. Sú aj pozitívne príklady. Máme oddelenia, ktoré sa takto rozbehli a dnes ťahajú celý odbor na Slovensku, lebo sú lídrami a určujú trendy. Nedá sa preto zovšeobecniť, že každý, kto sa vráti zo zahraničia, skončí neprijatý. Vždy je to o nastavení celého pracoviska i o tom, aké ambície a schopnosti má človek, ktorý sa vracia.

Za svoj odbor poviem, že sa veci menia, mnohé pracoviská sa vyšvihli, a to aj vďaka mladým ambicióznym lekárom.

To, čo ja osobne vnímam v našich nemocniciach ako veľký problém, je nárast byrokracie na úkor reálnej medicíny. Máme príliš veľa predpisov a papierovačiek na úkor lekárovej práce s pacientom. To, čo niekde robí administratívny pracovník, je na Slovensku automaticky považované za prácu lekára.

Ako lekári banskobystrickej nemocnice ste sa ohradili voči splnomocnencovi vlády Petrovi Kotlárovi za jeho prešetrovanie pandémie. Plánujete tak spraviť aj voči šéfovi Slovenskej lekárskej komory Jaroslavovi Šimovi, ktorý pána Kotlára podporuje?

Stanovisko voči pánovi Kotlárovi som podporil, ale nebol som jeho iniciátorom. Nie som si istý, či opakované verejné vyjadrenia nedávajú zbytočne takýmto ľuďom priestor – najmä ak ho premiér republiky a dokonca aj niektorí lekári v politike napriek všetkému podporujú. Vyjadrenia doktora Šima som zaregistroval, ale necítim potrebu sa k nim viac vyjadrovať.

Lekár Baláž zo SmeruSú horšie exhibície ako tie od Kotlára. Vyhlásenie mojich kolegov z nemocnice je politické

Lukáš Kekelák

Vy ste členom SLK?

Áno, ešte stále som členom, pokladal som za nepísanú povinnosť lekára hlásiť sa k svojej stavovskej organizácii. Pred niekoľkými rokmi som sa za našu regionálnu komoru zúčastnil na niekoľkých celoslovenských snemoch SLK – ale tam som videl, že komora rieši najmä svoje vlastné vnútorné žabomyšie vojny, z lekárskej komory preto plánujem vystúpiť. Posledné dianie v SLK mi to len potvrdzuje.

Nemalo by byť členstvo v komore povinné, ako to býva v zahraničí?

Nie. Máloktorý lekár má čas a energiu angažovať sa v komore, aj keby s jej fungovaním nesúhlasil. Ak si lekárska komora nedokáže získať dôveru a podporu svojou činnosťou, nemá význam tlačiť do nej lekárov nasilu.