„Tlak na premiéra sa vystupňoval tak, že je na hrane jeho udržateľnosti a zachovania slušnosti. Za tým vidím fakt, že v posledných dňoch veľmi pritvrdil. Chce veľmi ukázať, že je silný a má na to, aby viedol krajinu,“ hovorí poslanec Smeru Vladimír Baláž, ktorý je šéfom parlamentného zdravotníckeho výboru. Ako to súvisí s cestou Roberta Fica do Moskvy?
Baláž v rozhovore reflektuje rok po atentáte na premiéra. Prečo na rozdiel od svojich straníckych kolegov za ním nevidí len opozíciu, ale aj konanie koalície? A prečo si myslí, že by mal Smer z tohto činu ťažiť viac?
Dlhoročný politik Smeru sa ako lekár nepridal k svojim nemocničným kolegom z Banskej Bystrice, ktorí sa dištancovali od konania splnomocnenca vlády pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára. Hoci bol jeden z prvých, ktorí sa dali zaočkovať mRNA vakcínou, Kotlárove otázky o bezpečnosti vakcín pokladá za relevantné. Čo Kotlárovi vyčíta, v čom mu dáva za pravdu a dal by sa dnes znova zaočkovať proti covidu?
Bol to obrovský šok. Bol som doma, keď mi telefonovala pani riaditeľka nemocnice Lapuníková, ktorá bola práve mimo Banskej Bystrice. Najprv som si myslel, že to je vtip, nevedel som si ani predstaviť atentát na premiéra.
Potom som zorganizoval celý tím lekárov. Nevedeli sme, kde boli strelné rany, tak sme mali pripravených kardiochirurgov, hrudných, pečeňových, brušných chirurgov, urológa, celý anestéziologický tím. Čakal som spolu s nimi, kým doletí vrtuľník s premiérom, ktorý bol po celý čas pri vedomí. Keď prišiel, hneď som sa s ním skontaktoval.
To nie je podstatné, ale bol plne pri vedomí. Hneď išiel na vyšetrenie a išli sme podľa traumaplánu. Celú prvotnú anestéziu a intenzívnu starostlivosť viedla pani doktorka Kušíková, výťahom išla s premiérom z urgentu hneď na sálu.
My sme, samozrejme, boli spojení s vrtuľníkom a vedeli sme, že premiér nepotrebuje akútnu zdravotnú starostlivosť hneď pri výstupe, žiadne oživovanie. Išli tam záchranári v pokoji a stačili toľkí, koľkí boli. Viete, pri takejto situácii množstvo ľudí iba zavadzia. Všetko išlo podľa plánu. V nemocnici som bol pri ňom dennodenne.

Pre mňa to také neuveriteľné nebolo. Mohol sa uzdraviť aj skôr, ale tie priestrely boli niekoľkonásobné cez črevá. Kinetická energia priestrelu spôsobí to, že najprv nevidíte rozsah poškodenia a musíte to revidovať. Preto bolo potrebných hneď niekoľko operácií.
Keďže som šéfom robotického centra, viem, že operujeme podstatne väčšie výkony z hľadiska rozsahu, aké mal pán premiér, hoci nejde o strelné poranenie. Pacienti po týchto zákrokoch idú na druhý či tretí deň domov.
Predstava, že premiér bude mesiac vylihovať v nemocnici, bola od začiatku mylná. Druhá vec je premiérova obrovská osobná integrita a zásoba fyzických aj psychických síl. To, že som za ním pravidelne chodil, bola skôr pomoc jeho psychike. Človek to potrebuje, aj chytiť za ruku. Aj keď sa tvárite, že ste frajer.
Iste. Opakovane som ho prišiel chytiť za ruku.
Ja taký nie som. Sú v opozícii ľudia, ktorí mi absolútne nesedia, ani by som si s nimi nesadol a nechcem s nimi viesť žiadnu debatu, lebo to nikam nevedie. A potom sú kolegovia, kam radím aj doktora Krajčího a ďalších, ktorí idú inou cestou ako ja, ale ide im o dobrú vec a nemajú v úmysle nikoho poškodiť ani nikomu ublížiť.
V tomto chcem byť seriózny, nechcem byť nejaký hejter, ktorý tu bude po druhých vykrikovať, až vás potom nikto nebude brať vážne. Politika nám vchádza do životov až tak, že sme pripravení nenávidieť jeden druhého. Ja sa nechcem k tomu pridávať.
Opozícia musí bojovať s koalíciou, má to v náplni práce, ale má to byť džentlmenský boj. My sme vytvorili v spoločnosti – bohužiaľ, aj s prispením médií a sociálnych sietí – dva obrovské tábory a atentát na premiéra bol vyvrcholením vzájomnej nenávisti. Nabúrali sme psychiku ľudí. Vidím, ako politika frustruje mojich blízkych priateľov. Ľudia, ktorých poznám celý život, sú dnes ochotní meniť svoje správanie pre politiku.
Obávam sa, aby to nedopadlo ako počas vojny v Juhoslávii, keď Srbi a Chorváti, ktorí žili pri sebe, boli v jednej chvíli ochotní sa zabíjať. Myslím, že to bol psychiater Hunčík, ktorý povedal, že máme v sebe gén agresivity, diabla v nás a musíme sa veľa snažiť, aby sme tú zlobu v sebe premohli. Nie všetci sme však takí silní. Súčasná situácia nahráva tomu, aby sme zachádzali do extrémov, vidíme to aj v parlamente. Často neviem, či politici urážajú druhých alebo seba.
Istotne má podiel na súčasnom stave aj súčasná koalícia, to vôbec nepopieram. Nech si každý povie svoj názor, ale nech sa vzájomne rešpektujeme.
Výborná otázka. Keď sa povie slovo martýr, myslíme to skôr pejoratívne, ale premiér bol skutočne martýrom. Veď ho niekto išiel zabiť pre jeho politické názory. Ja si myslím, že to nie je tak, ako hovorí pán Maďarič. Práveže keby som bol imagemakerom Smeru ja, s obrazom martýra by som pracoval viac. V tom však vidím zásah Roberta Fica, nechce to pripustiť, lebo si ctí svoju osobnú integritu.
Chce byť svojprávny, nechce v ľuďoch vzbudzovať ľútosť a vyhrávať na základe toho, že ho niekto chcel zastreliť. On chce byť presvedčivý v tom, čo robí, a nech sa na to pozeráme akokoľvek, v tom, čo robí, je na Slovensku najlepší.

Tlak na premiéra sa vystupňoval tak, že je na hrane jeho udržateľnosti a zachovania slušnosti. Keď z jeho pohľadu do vás neoprávnene neustále búšia, tak vás to frustruje. A za tým vidím fakt, že v posledných dňoch veľmi pritvrdil.
U premiéra nič také nebadám, ale netvrdím, že vo svojej duši intenzívne neprežíva to, čo sa mu stalo. O tom nepochybujme. Ale on chce veľmi ukázať, že je silný a má na to, aby viedol krajinu.

Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Áno, tiež to hovorí o jeho osobnosti. Nemôžete Roberta Fica vytrhávať z kontextu celého jeho života. Politicky sa nejako vyvíjal, ale jeho povahové a osobnostné črty sú stabilné. Nie je to prelietavý vtáčik a v tomto chcel ukázať, že si za svojimi slovami stojí.
Ja by som teda do Moskvy nešiel, ale mňa to nevyrušilo. Preceňuje sa to. V zásade sa nič nestalo, nebol ani na vojenskej prehliadke, len si uctil pamiatku padlých a rokoval s prezidentmi. Máme nejaký názor, ako veci robíme, a za to sa nemusíme hanbiť. V tomto ho extrémne podporujem.
Bolo by vtipné, keby sa Hlas od niektorých vecí nedištancoval, lebo by inak o pol roka už neexistoval. Čím rýchlejšie sa budú blížiť voľby, tým viac sa budú od Smeru dištancovať, aby ukázali, že majú aj svoj názor, hoci ho zatiaľ veľmi neukázali. Pritom chválim ich ministra zdravotníctva Kamila Šaška.
Na strane zdravého rozumu.
Je veľmi jednoduché postaviť sa na jednu alebo druhú stranu a bez akýchkoľvek argumentov vykrikovať. Jedna aj druhá strana to robí absolútne zle.
Ja som privítal, že by sme sa mali pozrieť, ako bol vedený boj proti covidu. Veď aj vďaka tomu sme vyhrali voľby, spochybňovali sme spravovanie majetku štátu počas covidu. Nie som pomstychtivý človek, chcem sa len dopátrať k tomu, aby sme spoznali tie najlepšie riešenia a vedeli sa pripraviť na ďalšiu možnú pandémiu či epidémiu. Toto som očakával aj od funkcie splnomocnenca.
Žiaľ, je to tak, čo som mu veľakrát aj osobne vyčítal. Malo sa ísť cestou, akú zvolil Najvyšší kontrolný úrad. Nie pre spätnú kriminalizáciu exministra Krajčího, ale mali sa preveriť postupy, o ktorých sa dá vážne a odborne rozprávať.
Teraz do toho pán doktor Kotlár s pani Pekovou zamotali iné veci. Môžeme si o obidvoch myslieť svoje, ale oni majú na to právomoc danú nejakou autoritou a pani Peková je aj súdna znalkyňa.
Áno, a tiež hovorí, že Kristus bol Slovan. Napriek všetkým týmto sporným tvrdeniam jej doteraz nikto nezobral titul súdnej znalkyne. Ak máte takúto funkciu, musíte si uvedomiť, že to, čo dáte na papier, má morálnu a aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Ona musí vedieť, že to, čo vo svojom laboratóriu overila, môže mať konzekvencie. Odpovedala na všetkých šesť otázok doktora Kotlára s tým, že to, čo skúmala, „nie je stabilný a kvalitný produkt“. Znamená to, že v každej šarži vakcín nie je garantovaný rovnaký obsah mRNA či iných prídavných látok a obsah DNA presahuje limit daný Európskou úniou. Ak to je pravda, je to reálny problém.
Nie som žiadny konšpirátor, ale ak toto niekto hovorí, tak aj ja chcem vedieť, čo som si dal pichnúť. Chcem mať istotu ako pri každom inom lieku, či je v zložení to, čo sa udáva aj v príbalovom letáku. Na tieto otázky treba odpovedať.
Videl som ho, ale nie tak, že by som mal čas si ho preštudovať. Videl som to, čo je už aj na internete, a každý si to môže pozrieť.
Áno. Ale napriek tomu, že som si celý znalecký posudok od pána Kotlára žiadal ako predseda zdravotníckeho výboru, nedostali sme ho, vraj nemáme žiadnu právnu moc, aby sme ním disponovali.
Pochybnosti však už boli vyslovené a je vo všeobecnom záujme všetkých občanov, aby sme vedeli, kde je pravda. Ja som dávno vravel aj doktorovi Kotlárovi, že to má dať overiť ešte inému laboratóriu, no on nechcel, ale ja som rád, že to teraz prešetrí SAV.

Neviem zmeniť Kotlárovu hlavu, za tieto výroky nesie vlastnú zodpovednosť. Ja vravím len to, že niektoré veci, o ktorých on hovorí, sú oprávnené a ako normálne uvažujúci človek chcem vedieť, kde je pravda. Či on tomu bude alebo nebude veriť, to mňa osobne nezaujíma.
Neprijímam, že vopred spochybňuje závery SAV, keďže nejde o certifikované pracovisko. My nechceme certifikát, chceme len vedieť, čo v tej očkovacej látke skutočne je.
Ja s tým budem v pohode, dôverujem Slovenskej akadémii vied. Ak budú dve rozdielne tvrdenia, vypýtame si tretiu kontrolu.
Ja by som požiadal nejakú zahraničnú autoritu. Je fakt, že už máme viacero vedeckých záverov z rôznych zahraničných laboratórií, ale, žiaľ, nesvedčia v prospech týchto vakcín.
Nájdite si na PubMede štúdiu z Lipska, ktorá ukázala, že v šaržiach bola 500-násobne prekročená DNA. Napriek tomu vidím aj v štúdii pani Pekovej problém, keďže nepoznáme presnú metodiku, ako k svojim záverom prišla. Mám známeho biochemika v Spojených štátoch amerických, ktorý vyslovil podozrenie, že to pani Peková metodicky dobre neurobila. Bude tak musieť zverejniť metodiku aj to, akým spôsobom robila dané vyšetrenia, aby sme to vedeli zhodnotiť.

Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Toto ma nezaujíma. Ak je v Európskej únii nejaká norma na DNA v takýchto liekoch, tak sa mi nepáči, ak sa prekračuje. Bodka. Pre človeka, ktorý je otvorený, je aj bez toho veľa otázok, na ktoré chce poznať odpoveď.
Nezabúdajme, že keď sa masívne očkovalo vektorovou vakcínou AstraZeneca a spozorovalo sa, že sa vyskytujú mikrotrombózy, všetci to hneď odmietali, že to nie je možné. A čo sa stalo nakoniec? Firma musela vakcínu v tichosti stiahnuť a bolo po zábave. Každému zdravému rozumu zostáva dosť pochybností o tom, čo sa tu v pandemickom období dialo.
Bohužiaľ, je to čistá politika. Ale akých vyhodených 350-tisíc? Je to Virologický ústav SAV a Biomedicínske centrum, ktoré tie peniaze dostanú, a ak im treba nakúpiť prístroje, aby dokázali splniť zadanie, nevidím v tom problém. Tie prístroje im zostanú a budú ich používať aj v budúcnosti.
Pozrite, miliardy eur sa tu vynaložili na vakcíny, ktoré teraz vyhadzujeme do Dunaja. Boli sme dotlačení nakúpiť množstvo vakcín bez akejkoľvek kontroly a pani von der Leyenová stále nevysvetlila, aký mala ona a jej manžel vzťah k Pfizeru. Ak máme dať tých 350-tisíc, aby sme boli o kúsok bližšie k pravde, mne sa to nezdá veľa. Ako predseda zdravotníckeho výboru si vyžiadam presné vyúčtovanie, ale určite to nebudú vyhodené peniaze.

Ku kolegom som sa nepridal, lebo som o tom nevedel, ale nepodpísal by som sa, ani keby sa to ku mne dostalo, lebo je to politické vyhlásenie. Za ich akciou vidím davový efekt a vyjadrujú takto skôr svoju politickú orientáciu ako odborné stanovisko. Ale nevyčítam im to, všetci žijeme politikou viac, ako by bolo treba.
Nechcem to vôbec zľahčovať, tiež som bol v prvej línii tak ako doktor Sabaka a ďalší. Bol som s pacientmi, ale nebudem si z toho robiť veľkú slávu, iba som si robil svoju prácu ako každý zo zdravotníkov, ktorí tam boli.
Rozumiem, čo chcú kolegovia lekári povedať, hoci ich tiež môžem spochybniť – koľko z nich sa naozaj vyzná v mRNA vakcínach? Keby ste sa ich pýtali, každý by chcel vedieť odpovede na položené otázky.
Technológia mRNA je budúcnosť, pôjde to týmto smerom, ale v súčasnosti neexistuje žiadna mRNA liečba napriek tomu, že tá technológia existovala dávno pred pandémiou. Áno, aj sa používala a používa, ale stále len v druhej fáze klinických skúšaní, to znamená pre pacientov dobrovoľníkov.
No v pandémii sa mRNA vakcinácia použila masívne na populáciu celej planéty, pričom ide o technológiu, ktorá je plus-mínus v plienkach. Tá technológia vyzerá veľmi rozumne a zaujímavo, ale treba byť opatrný.
Nikto o mne nemôže povedať, že by som bol nejaký antivaxer, to nie. Boli sme v kritickej situácii, potrebovali sme prežiť pandémiu, museli sme nejako zasiahnuť. Preto som bol jeden z tých, ktorí sa dali ako prví zaočkovať v Rooseveltovej nemocnici mRNA vakcínou. Propagoval som to, vyzval som na Facebooku všetkých ľudí, aby sa nebáli, ale informácie postupne pribúdali.
Od začiatku boli hlasy, že mRNA technológia nie je celkom odskúšaná a treba byť opatrný. My sme tieto celkom rozumné hlasy, ktoré neboli priamo antivaxerské, hneď odmietli. A to len preto, že každá z vakcín bola odskúšaná na 30-tisíc ľuďoch, z čoho vznikla nejaká účinnosť vyše 90 percent. Každého, kto to rozporoval, sme automaticky vytlačili na okraj.
Dal by som sa ňou zaočkovať. Som v ohrozenej skupine, mám už dosť rokov a mám rôzne choroby. Aj svoju mamu by som dal zaočkovať, ale istotne nie svoje deti. Podľahli sme tlaku a o pochybnostiach akoby bolo zakázané rozprávať.
Pritom sa jasne ukázalo, že mRNA vakcína proti covidu nie je klasické očkovanie, ktoré zabezpečí dlhú formu imunity, ale je potrebné – podobne ako pri chrípke – absolvovať ho každý rok. Veľké slová o tom, že očkovanie je sloboda, nič vám nehrozí a ako zaočkovaný ste bezpečný pre každého, jednoducho neboli pravdivé. Všetci to vieme. Mohli ste po pár mesiacov znova ochorieť, byť šíriteľom vírusu a ohrozovať ľudí.
Úplne otvorene sme mali priznať, že naše očakávania boli vyššie a pravda je taká, že išlo skôr o posilnenie imunity na určitý čas, a to najmä pre ohrozených vysokorizikových ľudí. My sme namiesto toho začali čoraz viac tlačiť na povinné očkovanie pre všetkých, nabádali sme proti covidu očkovať aj malé deti, pri všetkej úcte sme to prepálili. Toto je ten problém.
Rovnako ako únik vírusu z čínskeho laboratória. Pre všetkých to bola konšpirácia, no dnes o tom hovoria takmer oficiálne aj Američania a nemecká rozviedka a už sú všetci ticho.

Áno, ale ja to nevnímam tak, že to bola hlavná téma. Teraz je premiér omnoho prísnejší k očkovaniu, ako bol voči nemu počas pandémie. Bol proti aj vtedy, ale neodmietol ho úplne a nenabádal ani ostatných, aby ho nasledovali. Nešiel do takého extrému ako dnes.
.jpg)
Vladimír Baláž. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Neviem a neviem ani to, či ho to v jeho súčasnom názore ovplyvnilo. On sa na covidové očkovanie pozerá tak, že zdraví ľudia ho nepotrebujú, lebo sa s koronavírusom lepšie vyrovnajú prirodzenou imunitou ako očkovaním.
Nie. Ja som za očkovanie a stále si myslím, že rizikové skupiny by mali byť zaočkované.
Nie, on dobre vie, čo si myslím, tak sa zrejme nepotreboval so mnou o tom ani radiť. Jediný raz sa počas pandémie pýtal na môj názor, bolo to pri téme covidového očkovania detí, s čím som nesúhlasil.
Ja by som nekomunikoval ako pán doktor Kotlár a to vravím veľmi otvorene. Nevidím mu do duše ani do hlavy. Neviem, aký je tam pomer medzi odbornosťou, presvedčením a exhibicionizmom. Ja by som išiel po pravde, neukazoval by som nejaké obrázky z mikroskopu, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Nevenujme tomu viac pozornosti, ako treba.

Je to hlavne politika.
Iste. Videli ste, že sa takmer rozpadla koalícia aj parlament. Na každom hlase záleží. Ale keď si spomeniem, ako vystupovali jednotliví poslanci, ktorí sú teraz ministri, tak niektoré ich vystúpenia boli za mňa omnoho horšie exhibície ako tie od pána Kotlára.
Sú to veľmi osobné otázky, na ktoré viem odpovedať len svojimi domnienkami. Robert Fico sa za tých 30 rokov v politike vypracoval. Jeho prvoradou vecou je zachovať si osobnú integritu. Snaží sa na sebe pracovať, vzdelávať, športovať a robiť všetko pre to, aby svoje vízie mohol naplniť. Je to extrémne silná osobnosť. Myslím, že sa nechce dostať do pozície, že má byť vďačný lekárom, ktorí mu zachránili život. To narúša jeho osobnú integritu. A rozumiem mu, tiež by som nechcel byť v takej pozícii.
Možno by niekto čakal, že by mal častejšie pripomenúť, že ho lekári v Bystrici zachránili, ale takto to nefunguje. Bola to naša práca. Nepotrebujeme, aby nás niekto navonok adoroval. Premiér je však lekárom určite vďačný. Viem, že si zavolal všetkých lekárov k sebe a osobne sa im poďakoval.
On si ich prácu veľmi váži, ale nechce to prenášať až do osobnej roviny, že už nemôže urobiť žiadne iné rozhodnutie vo svojom politickom živote bez toho, aby na to nemyslel. A to je podľa mňa správne. Svojím tvrdým bojom v politike musí byť istým spôsobom zocelený. Každý prejav vďaky je potom hodnotený ako slabosť.
Ja som chcel, aby sa do toho viac vložil, aj odborári to veľmi chceli, ale on to videl inak. Napriek tomu nie som presvedčený, že to dopadlo až tak dobre, ako to mohlo dopadnúť. Myslím si, že premiér by dokázal viesť debatu oveľa lepšie, netrvalo by to tak dlho a mohli sme mať lepšie riešenia. Ale on to vyhodnotil tak, že keď sa do toho nevloží, vyjde z toho ľahšie von. Minister Šaško však v tejto situácii osvedčil svoje manažérske zručnosti a napriek výslednej dohode mu to ide celkom dobre.
To sú bludy. V tomto sa ukazuje angažovanosť premiéra v zdravotníctve. Sám povedal, že sa zasadí za výstavbu nemocníc. Vníma ako chybu, že počas minulých vlád Smeru sme nepostavili žiadnu veľkú nemocnicu ani v Bratislave, hoci sme to mohli urobiť a zdravotníctvo by dnes vyzeralo inak. Teraz to veľmi chce a ide si za tým. Je to vládne zadanie.
Doktora Laha poznám veľmi dobre, sme priatelia. Bol som pri tom, keď odčleňoval detskú nemocnicu od Rooseveltovej, s čím som absolútne nesúhlasil – a nesúhlasím s ním ani teraz. Nemá on jediný rozum, ako má vyzerať moderná nemocnica. Trpí komplexom, že navrhol nemocnicu medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, ktorú prevzala Penta na Boroch. Existujú aj iní ľudia, ktorí to vedia urobiť.
Budem tlačiť na to, aby bola transparentnosť na prvom mieste. Neporovnávajme Prešov s Bratislavou, ešte ani ja neviem, čo všetko má byť v tej novej nemocnici. Zatiaľ je miliarda len cifra hodená do vzduchu, keď sa urobí rozpočet, potom uvidíme. Aj podľa toho, koľko bude stáť nemocnica v Prešove. Ak by postavili v Bratislave nemocnicu za 1,5 miliardy s tým, že by išlo o dospelácku, detskú nemocnicu aj kampus, zjem kefu, pretože sa to, samozrejme, predraží.
Keď stavali nemocnicu vo Viedni, tá sa z miliardy ešte pred rokmi predražila na tri miliardy. V Štokholme mala zas veľká nemocnica stáť dve miliardy, doteraz to už stálo osem a ešte stále nie je dokončená. Postaviť koncovú nemocnicu je drahá vec a neporovnávajme to vôbec s Bormi. Pri všetkej úcte sú Bory jedna malá okresná nemocnica, kde aj teraz funguje iba 200 normálnych lôžok a ostatné je CINRE.
Nie, určite sa to postaví. Na sto percent to bude, nájdu sa na to peniaze.