Platy lekárov Vyššie mzdy budú mať len tí, čo nerobia mimo nemocníc, no nevedno, koľko ich presne je

Vláda pár dní pred Vianocami zamedzila hromadným výpovediam lekárov. S odborármi podpísala zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorú nazval šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský kompromisom na obidvoch stranách.

Dohoda obsahuje viacero kľúčových bodov. Jedným z nich sú aj platy, kde lekári ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi čiastočne ustúpili.

Minister trval na tom, aby sa lekárom, ktorí okrem nemocnice pracujú aj v súkromnej ambulancii či v zariadeniach jednodňovej starostlivosti, mzdy od nového roku o takmer 10 percent nezvýšili.

S odbormi sa dohodol aj na prevádzkovom a personálnom audite štátnych nemocníc, ktorý sa bude robiť za prítomnosti LOZ-u. 

Jeho súčasťou by malo byť aj preverovanie čiastočných úväzkov v nemocniciach, hoci podľa zdravotníckych analytikov by sa mali preverovať skôr úväzky lekárov mimo nich.

Túto oblasť majú dnes plne v rukách riaditelia nemocníc, ktorí podľa zákona musia dať súhlas každému lekárovi, ktorý chce pracovať aj inde. 

Byť odborárom sa oplatíLekári, ktorí podali výpovede, dostanú viac dovolenky za kratší pracovný čas

Jana Ježíková

Zisťovali sme, koľko lekárov si privyrába mimo nemocníc a či možno podobné bočné úväzky lekárov pokladať za systémový problém, ktorý kriví fungovanie nemocníc.

Lekári úväzky nepriznávajú, tvrdí bratislavský riaditeľ

Zistiť, ktorí lekári nepracujú len v nemocnici, môže byť pre riaditeľov náročná disciplína.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer na decembrovej konferencii Healthcare Summit 2024 vyhlásil, že hoci úväzok mimo nemocnice deklaruje 20 percent lekárov, podľa jeho slov takto funguje až okolo 60 percent doktorov celej nemocnice.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Alexander Mayer. Foto: TASR

Prečo je to tak, vysvetľuje hovorkyňa bratislavskej univerzitnej nemocnice Eva Kliská.

„Informáciu o tom, kde a aké úväzky má zamestnanec, zamestnávateľ (UNB) nemá odkiaľ vedieť, pokiaľ o tom neinformuje svojho zamestnávateľa sám lekár. Túto informáciu má Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, no zamestnávateľovi nie je umožnené pýtať sa poisťovní na konkrétneho zamestnanca, kde a aký úväzok má,“ napísala Kliská na sociálnej sieti s tým, že pokiaľ si lekár plní fond pracovného času v nemocnici, nemôže mu byť vytknutá práca v inom zdravotníckom zariadení.

Pracovný čas kontrolujú nadriadení lekári, teda prednostovia či primári oddelení, ktorí svojim podriadeným na konci mesiaca podpisujú výkazy.

„Ak nadriadený výkaz lekárovi podpíše, riaditeľ nemá dôvod spochybňovať to,“ píše Kliská. 

Problém vedľajších úväzkov lekárov je podľa viacerých analytikov v bratislavskej univerzitke najvypuklejší. Inštitút INEKO hovorí o jednom z dôvodov, prečo sa UNB dá len veľmi ťažko riadiť a meniť. Ako sú na tom iné nemocnice?

Aj Banská Bystrica pripúšťa, že lekári zahmlievajú

S otázkou o vedľajších úväzkoch nemocničných lekárov sme sa obrátili na viaceré nemocnice, ministerstvo zdravotníctva aj zdravotné poisťovne. Rezort pod vedením Kamila Šaška dodnes neodpovedal, zdravotné poisťovne vraj údaje o úväzkoch nemajú a k danej téme sa nevyjadruje ani väčšina nemocníc.

Čísla tých, ktoré odpovedali, ukazujú, že priznané vedľajšie úväzky má okolo 15 až 20 percent lekárov.

V Univerzitnej nemocnici v Martine je to 14,6 percenta zo všetkých lekárov, čiže 88 zamestnancov. Vo Fakultnej nemocnici v Žiline je to 14,4 percenta a vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici až 30 percent lekárov.

Foto: TASR

Hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje však dodáva, že toto číslo nemusí byť presné, „keďže zamestnanec nemá povinnosť nahlasovať ukončenie mimopracovnej činnosti“.

Zároveň pripúšťa, že na druhej strane „nie je úplne isté, či všetci zamestnanci požiadali o povolenie mimopracovnej činnosti“.

Banskobystrická nemocnica podobne ako Univerzitná nemocnica v Bratislave nepopiera, že lekárov, ktorí robia v nemocnici a zároveň aj mimo nej, môže byť podstatne viac, ako uvádzajú oficiálne čísla.

Agel bočné úväzky nepodporuje, župy ich žiadajú upratať

Iná situácia je v súkromných nemocniciach. V rámci siete Agel pracuje aj u iného poskytovateľa iba jedno percento lekárov.

„Spoločnosť Agel úväzky svojich lekárov v iných súkromných spoločnostiach nepodporuje, nemáme však problém s dočasným uvoľnením na výpomoc lôžkovým zariadeniam v sieti i mimo nej,“ uviedla pre Postoj zástupkyňa hovorcu siete Jarmila Ševčíková.

Ako to funguje v Penta Hospitals, súkromná sieť neodpovedala.

Súbeh úväzkov lekárov nepodporuje ani šéfka zdravotníctva v Žilinskom kraji Silvia Pekarčíková, pod ktorú spadajú župné nemocnice v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši.

Šéfka zdravotníctva žilinskej župyProblémom nie sú len poisťovne, ale aj lekári, ktorí majú vysoké platy, no výkony za nich robia iní

Lukáš Kekelák

„Súbeh úväzkov treba upratať, lebo potom sú tu lekári, ktorí majú vysoké platy, ale výkon za nich robia iní,“ povedala v rozhovore pre Postoj.

„Títo lekári si odbehnú z nemocnice ešte do súkromnej ambulancie a raz do týždňa operujú aj v jednodňovke. A potom nemajú čas operovať v nemocnici, kde sú zamestnaní,“ tvrdí Pekarčíková s tým, že vo fakultných nemocniciach je to úplne bežné a doplácajú na to mladší lekári.

V nemocniciach žilinskej župy sa podľa Pekarčíkovej snažia o to, aby lekári boli dostatočne vyťažovaní a „tí, ktorí robia“, boli aj nad rámec ohodnocovaní. „Naši lekári musia naozaj makať, nemôžu sa zašívať. A musia robiť tak, aby im to vychádzalo a ich oddelenia neboli v strate,“ tvrdí.

Ja nemám súkromnú ambulanciu, bráni sa Visolajský

Čo na vedľajšie úväzky nemocničných lekárov hovoria lekárski odborári?

„Ja mám plný úväzok v nemocnici, založil som tam ambulanciu, ktorá nemocnici prináša zisk, a pracujem tam, nemám žiadnu súkromnú ambulanciu,“ povedal v Rádiu Lumen na margo podobných praktík viacerých lekárov šéf odborárov Peter Visolajský.

Hoci podľa Visolajského by to malo fungovať len tak, že lekár má buď plný úväzok v ambulancii, alebo v nemocnici, aj jeho poprední kolegovia z LOZ-u majú popri práci v nemocnici súkromné ambulancie.

Predseda LOZ-u to háji aj tým, že v zahraničí je to úplne bežné a lekári si takto čiastočne riešia aj pracovné vyhorenie v nemocnici. „Lekár si trošku zníži úväzok, aby mal aj iné pôsobenie. Veľa lekárov vyhorenie rieši takto,“ vravel Visolajský.

Zároveň pokladá za choré, ak skúsení operatéri zarobia viac v súkromnej ambulancii, kde ošetrujú banálne prípady, než v nemocnici, kde robia špičkovú medicínu.

„To vyriešime tak, že lekárovi zakážeme, aby ambuloval? Nevyriešime, lebo keď zarobí viac v ambulancii, vždy si ju vyberie. Ide o problém, ktorý spôsobila choroba financovania nemocníc,“ tvrdí Visolajský a žiada zmeniť systém tak, aby sa lekárom oplatilo pracovať len v nemocnici.

Peter Visolajský. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na druhej strane by však podľa neho pacientom nepomohlo, ak by sa bočné úväzky nemocničným lekárom zakázali.

„Títo lekári aj v ambulanciách vybavujú pacientov. Ak im zrušíme úväzky, budú tam chýbať. Nedá sa to len tak zrušiť,“ hovoril šéf odborárov. To, prečo viacerí lekári pracujú mimo nemocnice aj bez súhlasu riaditeľa, sa treba podľa Visolajského pýtať riaditeľov, prečo im tieto súhlasy dali. Problémom sú však aj lekári, ktorí svoje úväzky vedeniu poctivo nenahlasujú.

Nemocnice majú kontrolovať dochádzku, nie úväzky

Analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar, ktorý robí rebríček slovenských nemocníc, pokladá paralelné úväzky nemocničných lekárov za problém až vtedy, ak sa prekročí ich miera a podobná prax sa zneužíva.

„Ide aj o kultúrny problém našej spoločnosti – nehovoriť si pravdu, ak je nepríjemná, a opovrhovať pravidlami,“ tvrdí Zachar.

Podobné konanie lekárov môže podľa analytika ekonomicky ohrozovať nemocnice. Napriek tomu by Zachar takéto úväzky nezakazoval. Pripomína, že v určitých prípadoch saturujú a zachraňujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulantnom sektore.

„Určite by som viac kontroloval dochádzku, absencie lekárov a ich výsledky práce a požadoval vyššiu mieru transparentnosti,“ hovorí pre Postoj s tým, že riaditelia nemocníc by mali mať dostatok informácií o tom, kde a koľko hodín pracujú ich kmeňoví zamestnanci mimo nemocnice.

Podľa Zachara je v dobre fungujúcich zdravotníckych systémoch normou, ak bežný lekár pracuje len pre jedného zamestnávateľa.

Možný plošný zákaz vedľajších úväzkov odmieta aj zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková, hoci pripomína, že zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nesmie konať v priamom konkurenčnom záujme svojho zamestnávateľa.

„Hovorí sa tomu zákaz konkurencie a mal by byť uplatňovaný tak, aby bol spravodlivý, primeraný a etický. Pravidlá musia byť ukotvené v dohodách a individuálne posudzovanie nesmie rozbíjať kolektív,“ hovorí Ježíková.

Práca na plný úväzok podľa nej udržuje stabilitu tímov, umožňuje pokojnejšie investovať do zamestnanca. Predpokladá, že tvrdý zákaz lekárom pracovať aj inde by prispel k nedostatku lekárov, ktorí chcú pracovať viac a mať širšie spektrum pacientov. 

Krivia systém vedľajšie úväzky nemocničných lekárov?

Odpovedajú zdravotnícki analytici Dušan Zachar a Jana Ježíková.

Dušan Zachar, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO

Treba povedať, že daná vec je problémom, ak sa prekročí miera a ak sa paralelné úväzky zneužívajú na vyberanie si hrozienok a ekonomicky a inak ohrozujú kmeňového zamestnávateľa. To je, žiaľ, na Slovensku relatívne bežné, preto je daná agenda považovaná v našich reáliách za problematickú. 

Paralelné úväzky však môžu byť aj v symbióze s ekonomickými záujmami kmeňového zamestnávateľa, napr. nemocnice – ak „pendlujúci“ zamestnanec nasmerúva pacientov, ktorých zachytí v ambulantnej sfére, na ďalšiu liečbu, resp. operácie do nemocnice, kde pracuje tiež.

Un bloc by som teda paralelné úväzky nezakazoval, lebo v určitých prípadoch saturujú a zachraňujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulantnom segmente, ale určite viac by som kontroloval (aj dochádzku a absencie lekárov a ich výsledky práce) a požadoval vyššiu mieru transparentnosti. 

Zamestnávatelia kmeňových zamestnancov by mali mať dostatok informácií, koľko hodín a kde pracujú ich zamestnanci ešte „pomimo“, keďže to môže mať okrem ekonomických aj kvalitatívno-bezpečnostné riziká pre poskytovateľa, kde vyťažený zamestnanec pracuje na plný alebo takmer plný úväzok.

Treba taktiež konštatovať, že vo vyspelých, dobre fungujúcich zdravotníckych systémoch je normou, ak bežný lekár pracuje len pre jedného zamestnávateľa. Paralelné úväzky tam nie sú časté.

Jana Ježíková, bývalá štátna tajomníčka ministra zdravotníctva Krajčího i Lengvarského

Podľa môjho názoru neexistuje jedna všeobecná odpoveď na to, či úväzky mimo nemocnice lekárom plošne zakázať. Závisí to od konkrétneho kontextu, ale s plošným zákazom sa ja nestotožňujem.

Aj u nás, aj v Európe je všeobecne uznávané, že zamestnanec počas trvania pracovného pomeru nesmie konať v priamom konkurenčnom záujme svojho zamestnávateľa.

Hovorí sa tomu zákaz konkurencie a mal by byť uplatňovaný tak, aby bol spravodlivý (tam, kde naozaj hrozí poškodenie záujmov zamestnávateľa), primeraný a etický. Nemožno sa však spoliehať na etiku konkrétnej osoby, lebo je vysoko individuálna. Pravidlá musia byť jasné, ukotvené v dohodách a individuálne posudzovanie nesmie rozbíjať kolektív.

Práca na plný úväzok udržuje stabilitu tímov, umožňuje pokojnejšie investovať do zamestnanca. Na druhej strane tvrdý zákaz pracovať aj inde môže prispieť ku konečnému nedostatku lekárov, napríklad mladých, ktorí chcú pracovať viac a mať širšie spektrum pacientov, budujú si kariéru.