Lekárka, ktorá sa starala o premiéra Fica Neverte konšpiráciám, naozaj sa to stalo

V láske nieto strachu (1Jn 4:18)

Čítam komentáre, diskusie, facebookové statusy. Čítam a cítim nepokoj. Snažím sa pochopiť a porozumieť hlbšiemu zmyslu debát laikov i odborníkov, ktoré sa krútia okolo toho, ako dlho človeku môže a nemôže trvať, kým sa zotaví z „vážneho stavu“. A ako dlho je to v prípade „kritického stavu“. Ako dlho sa hojí „závažné“ a ako dlho „život ohrozujúce“ poranenie. Zasvätené diskusie nemajú konca, stupňujú sa v nich emócie a urážky. Cítim v nich strach.

Pracujem už osemnásť rokov v odbore intenzívna medicína. Prešli mi pod rukami stovky pacientov, ktorí mali narušenú funkciu jedného či viacerých orgánov, a preto potrebovali moju pomoc. Pacienti, ktorí mali ťažkú infekciu, zlyhanie srdca, transplantovanú pečeň, poškodený mozog. Pacienti so závažným úrazom, po resuscitácii, po rozsiahlom operačnom výkone.

Pracovala som aj v zónach ozbrojených konfliktov, starala som sa o deti aj dospelých, pacientov poranených výbušninou, nožom, mačetou, puškou, brokovnicou i samopalom, o pacientov s ťažkými popáleninami. Moja práca ma baví, dáva mi zmysel. A som v nej dobrá.

Chvíľu som sa snažila nájsť spôsob, ako známym i neznámym diskutujúcim vysvetliť, čo všetko sa podieľa na tom, ako rýchlo – a či vôbec – sa človek zotaví z úrazu a choroby. Aká spletitá mozaika okolností na to vplýva, čo všetko sa my lekári snažíme predvídať, ovplyvniť a vyriešiť, aby sme pacienta vrátili čo najskôr domov, medzi jeho blízkych, do normálneho života – alebo aspoň čo najbližšie k normálu. 

Ako v celých tímoch zdravotníkov rôznych odborností vydávame zo seba každý deň to najlepšie, aby aj naši pacienti dopadli čo najlepšie a aby nám to celé dávalo zmysel.

Hľadala som spôsob, ako to podať, aby mi diskutujúci uverili. Premýšľala som, či pomôže, keď spomeniem pacienta, ktorého sme za dramatických okolností počas transplantácie pečene resuscitovali na operačnom stole, aby som s ním doslova o pár hodín nato viedla družný rozhovor. 

Alebo iného pacienta, ktorého pľúca boli natoľko zlyhané, že ho pri živote udržiavalo iba mimotelové okysličovanie krvi, a on napriek tomu dokázal stáť pri posteli. A áno, aj niektorého z tých nemálo pacientov, u ktorých sa zdanlivo banálne stavy veľmi vážne skomplikovali. Ako som už spomenula, mozaika faktorov je v medicíne spletitá a ľudské telo sa nespráva podľa trojčlenky.  

A potom som to vzdala. Nedokážem nájsť spôsob, ktorým by som si v dnešnej podozrievavej, nedôverčivej, intenzívnymi emóciami nabitej dobe získala dôveru čitateľa, ktorý v diskusii hľadá iné veci ako medicínske argumenty.

Niežeby som pre tú nedôverčivosť nemala pochopenie. Niekoľko posledných rokov prinieslo krízové situácie, v ktorých je extrémne ťažké sa vyznať, a ťažkopádna kostrbatá komunikácia z najvyšších miest rozhodne veľa dôvery nevzbudzuje.

Zmierenie spoločnosti sa začína drobnými činmi každodennej odvahy každého z nás. Nie silácke reči, ale odvaha k zraniteľnosti naozaj inšpirujú k nasledovaniu po ťažkej ceste.

A tiež chápem, keď neistota a zmätok vedú k pocitu straty kontroly nad situáciou, čo vyústi do strachu. Strachu, ktorý sa skrýva za silné reči a hrubé vyjadrenia, divoké konšpirácie a osobné invektívy naberajúce na intenzite až do fyzického násilia, ktorého sme boli opakovane svedkami. Koniec koncov, rozhodnutie ponechať premiérových zdravotníkov v anonymite do istej miery plynie zo strachu, aby neboli vystavení útokom. Tieto obavy neboli neopodstatnené.

Moje meno bolo jedným z mála, ktoré sa dostalo na verejnosť v súvislosti so starostlivosťou o zraneného premiéra, a útočné vyzvedanie od neznámych volajúcich na seba nenechalo dlho čakať. A predpokladám, že ani tento článok neostane bez odozvy. Ale ja sa nechcem nechať zastaviť strachom.

Zmierenie spoločnosti sa začína drobnými činmi každodennej odvahy každého z nás. Nie silácke reči, ale odvaha k zraniteľnosti naozaj inšpirujú k nasledovaniu po ťažkej ceste.

Takže ak náhodou patríte medzi tých, ktorí to potrebujú počuť od priameho svedka:

Bola som členkou tímu, ktorý sa o premiéra staral v stave, keď bol v priamom ohrození života. Naozaj sa to stalo. Nemôžem opísať nijaké podrobnosti, podať nijaké ďalšie vysvetlenie, som viazaná lekárskym tajomstvom. Takže vám ostáva iba jediné: musíte mi veriť. Prosím, odvážte sa na to.