Nová nemocnica v Bratislave Má ju stavať Kaliňák vo Vajnoroch? A čo bude s Rázsochami (anketa)

Nová nemocnica v Bratislave už nebude stáť v Ružinove ani na Rázsochách. Po novom vyrastie vo Vajnoroch. Stavať sa má začať už tento rok. Výstavbu bude zabezpečovať rezort obrany ministra Roberta Kaliňáka zo Smeru, ktorý už stavia novú nemocnicu v Prešove.

Zatiaľ čo vojenská nemocnica v Prešove bude mať 1 200 lôžok za 550 miliónov eur, nemocnica v bratislavských Vajnoroch 950 lôžok za 1,2 miliardy eur.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu tvrdí, že najneskôr v roku 2030 príde do novej bratislavskej nemocnice prvý pacient. Sľubuje, že do konca septembra predstaví plán, čo bude ďalej s ostatnými bratislavskými nemocnicami aj s Národným ústavom detských chorôb.

Zdravotníckych odborníkov sme sa opýtali:

V ankete odpovedajú bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, zdravotnícky analytik INEKO Dušan Zachar, riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková, šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský a spoluautor projektu Nemocnice novej generácie Ladislav Laho.

Dušan Zachar

zdravotnícky analytik inštitútu INEKO

1. Nie je správne, keď tu rezort obrany preberá agendu po rôznych iných ministerstvách, pričom sám mnohé svoje úlohy nezvláda – napríklad v porovnaní s veľkými koncovými nemocnicami včasné vybudovanie technologicky oveľa jednoduchších hangárov a zázemia pre stíhačky na vojenskom letisku Sliač alebo aj pripravenosť priameho vojenského zdravotníctva (obväziská, poľná nemocnica), nehovoriac o zvýšení bojovej obranyschopnosti Slovenska v dnešnej komplikovanej geopolitickej situácii vrátane politickej spoľahlivosti v rámci NATO či EÚ.

Nová koncová nemocnica najvyššej úrovne mala byť výkladnou skriňou slovenského zdravotníctva. Proces jej vzniku, ako je momentálne prezentovaný, však dáva veľké dôvody na pochybnosti, že to tak bude. To, aby bol rozhodovací proces pri takej obrovskej a dôležitej verejnej investícii vnímaný ako správne nastavený a transparentný, by si vyžadovalo vypracovanie analýz výhodnosti rôznych alternatív, ich zverejnenie, celospoločenskú diskusiu a následné vyargumentované rozhodnutie politikov – decision makerov –, reflektujúce na dáta, argumenty a fakty, ktoré by odzneli v predošlých vyššie spomenutých fázach procesu.

K tomu však neprišlo a zrazu sme tu všetci postavení pred hotovú vec s tým, že už v auguste sa má bagrovať stavebná jama a do piatich rokov máme vraj mať postavenú novú nemocnicu.

Vyzerá to tak, ako keby sme tu chceli mať stoj čo stoj narýchlo postavenú nejakú potemkinovskú železobetónovú budovu z recyklovaných plánov nemocníc nižšieho typu, bez ohľadu na to, či bude aj spĺňať funkčné potreby koncovej nemocnice najvyššej úrovne. Hlavne nech neón na streche osvetľuje písmenká národná a generála M. R. Štefánika.

Na to, aby nemocnica skutočne slúžila najlepšie svojmu cieľu a pacientom v nej, sa nedá preskočiť plánovacie a projektovacie obdobie. Dobre nastavené procesy nie sú banálnou záležitosťou, sú to pri projektovaní kľúčové veci. V prípade štátnej megainvestície pri Vajnoroch budeme v dôsledku preferovania rýchlosti pri budovaní nemocnicu suboptimálne vyskladávať takpovediac zo dňa na deň, budeme sa musieť učiť na vlastných chybách a čeliť obrovskému riziku netransparentnosti a neefektívnemu čerpaniu verejných prostriedkov, keďže mnohé procesy budú pravdepodobne utajené v dôsledku zaangažovania rezortu obrany do výstavby nemocnice, bude sa obchádzať verejné obstarávanie, budú sa skracovať termíny a robiť kompromisy na úkor kvality a funkčnosti. Toto všetko nám môže výrazne predražiť celú nemocnicu a hodnota za peniaze nebude potom oslnivá.

Mimochodom, názor ÚHP tu už asi nikoho nezaujíma, však? Neotravujte, tu sme pri (verbálnom) budovaní svetlých zajtrajškov.

Čo sa týka lokality vo východnej časti Bratislavy, ide o celkom logický návrh riešenia, keďže tam nemocnica chýba a je lepšie dostupná pre ostatné Slovensko (do vybudovania tunela Karpaty s výnimkou pre oblasť Záhoria). Na druhej strane je obrovskou nevýhodou nevyhovujúca, resp. chýbajúca cestná, železničná či električková infraštruktúra. Dopravná obslužnosť dotknutého územia novej nemocnice je momentálne žalostná – s jednou úzkou, pravidelne zapchatou cestou medzi Vajnorami a Račou a jedným autobusom MHD. To si vyžiada obrovské vyvolané investície na dobudovanie postačujúcej infraštruktúry na napojenie nemocnice v záujme lepšej dostupnosti pre pacientov.

Veľkou otázkou zostáva financovanie. Sumárne pôjde o taký veľký objem peňazí, ktorý sa dá pokojne prirovnať k jednoročnému konsolidačnému balíčku pre celé verejné financie v budúcnosti. Parafrázujúc „klasikov“, bude to drahé, no a čo, veď niekto iný na to bude hľadať peniaze a my všetci občania to nakoniec zaplatíme.

2. Na to by mali dať odpoveď analýzy výhodnosti rôznych alternatív využitia danej lokality, pričom by mali byť otvorené všetky možnosti vrátane odpredaja pozemkov a využitia výnosu na rôzne alternatívne ciele – obranné, zdravotnícke, sociálne a pod., využitia pozemkov pre štát, resp. inú verejnú inštitúciu, a nakoniec aj na iné zdravotnícke účely.

Miriam Lapuníková

riaditeľka banskobystrickej Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta

1. Akúkoľvek obnovu infraštruktúry vnímam ako pozitívum. Rovnako vnímam aj vybudovanie koncovej nemocnice v Bratislave.

Táto aktivita, rovnako ako aj v prípade nemocníc v Banskej Bystrici a Martine, koreluje s programovým vyhlásením vlády, a teda je otázne, či je otázka rezortov relevantná. Počíta sa len výsledok, a to dodanie služby občanom.

Vo vzťahu k lokalite výstavby môžem z mne disponibilných informácií len uviesť, že umiestnenie na východe mesta je z hľadiska dostupnosti z R1 efektívne. 

2. Rozhodnutie o lokalite Rázsochy je z môjho uhla pohľadu plne v kompetencii MZ SR.

Jana Ježíková

zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka MZ SR

1. Keď táto vláda zastavila vysoko pripravený projekt výstavby nemocnice na Rázsochách a na základe analýzy zaťaženej významným konfliktom záujmov (hradila ju prevažne Penta) rozhodla, že najlepšia lokalita bude natlačiť k ružinovskej nemocnici ďalšiu budovu, vyzeralo to, akoby zámerom bolo len vyhovieť Pente stopnutím Rázsoch, aby jej v blízkosti nevyrástla konkurencia, lebo pristavať novú budovu do Ružinova bol nezmysel. Lokalita vo Vajnoroch sa na prvý pohľad zdá ako vhodná, je však spojená s ďalšími vyvolanými investíciami (doprava).

2. To, čo bude s pozemkami na Rázsochách, bude závisieť od toho, či bude mať štát povinnosť vrátiť ich pôvodným vlastníkom, ktorí boli vyvlastnení, keďže právne názory sa rôznia. Ja by som lokalitu zatiaľ ponechala vo vlastníctve štátu, už len z povinnosti štátu byť zodpovedný a predvídavý, keďže v západnej časti Bratislavy (po výstavbe Vajnôr) zostane pravdepodobne len Nemocnica Bory, ktorá sa len rozbieha, je v strate a nie je jasné, či ju súkromný prevádzkovateľ dokáže v strednodobom horizonte prevádzkovať.

Ladislav Laho

bývalý riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, spoluautor projektu Nemocnice novej generácie, ktorý si osvojila Penta v Bratislave

1. K umiestneniu nemocnice som sa už v Postoji vyjadroval. Áno, bývalý Západoslovenský kraj potrebuje novú komplexnú koncovú nemocnicu. Komplexnú znamená zahrňujúcu aj kardiocentrum. Lokalita Rázsochy, ako aj Kramáre vážne diskriminujú obyvateľov susediacich krajov a tiež východných okresov Bratislavského kraja. Jediným racionálnym riešením je nemocnica vo východnej časti Bratislavy.

Komu bude slúžiť nová nemocnicaRázsochy, ach, tie Rázsochy!

Ladislav Laho

Rovnako sa to píše v materiáli Stratégia rozvoja zdravotnej starostlivosti v Bratislavskom samosprávnom kraji na roky 2022 – 2026.

Citujem: Na ideálne zabezpečenie akútnych línií je časová dostupnosť parametrom najvyššej váhy na dosiahnutie optimálneho výsledku. Lokalizácia novej nemocnice na Rázsochách, teda v západnej časti Bratislavy, je voči obyvateľom Nitrianskeho, Trnavského, Trenčianskeho kraja, ale aj obyvateľom BSK okresov Senec a Pezinok nekorektná a do určitej miery aj okresov Bratislava II a Bratislava V. Ide o približne 2,25 milióna obyvateľov.

Pacienti z východnej časti samosprávneho kraja, ako aj z ostatných blízkych samosprávnych krajov by po dosiahnutí mesta Bratislavy museli ešte celým mestom prejsť alebo byť prevezení v prípade urgentných stavov, čo časovo väčšinou trvá viac ako samotná cesta do Bratislavy (deje sa to už dnes pri návšteve NsP L. Dérera, NÚSCH a NOÚ). 

Zároveň je dôležitý aj fakt, že pristávanie vrtuľníkov v týchto lokalitách „na kopci“ je často sťažené silným vetrom, piloti v sťažených podmienkach radšej pristávajú na letisku a kriticky chorý pacient je potom transportovaný sanitkou cez celú Bratislavu.

Čo sa týka rezortu obrany, pragmatická odpoveď je, že dokáže asi postaviť nemocnicu rýchlejšie – má možnosť zjednodušiť administráciu a tiež sa zdá, že dokáže zabezpečiť financovanie. Problémom je chamtivosť a neodbornosť. Prakticky každá rekonštrukcia či výstavba novej štátnej nemocnice na Slovensku nesie známky tunelovania štátnych či európskych peňazí. Pri uvedenej konštelácii sa dá tušiť, že pôjde o niečo v tomto zmysle výnimočné.

Dá sa tušiť, že výsledkom bude rovnako neefektívna, neprispôsobivá nemocnica s podpriemerným výkonom ako tie predchádzajúce.

Skrátka – ak nebude mať nemocnica iba jednolôžkové izby s príslušenstvom „infotainment“ (nie televízor na stene) a „family space“ s decentralizovanými stanoviskami sestier, ak nebude fungovať v režime plávajúcich lôžok, ak bude delená na oddelenia a nie na nosné programy, bude mať hierarchické miesto horizontálneho riadenia, nebude mať robotickú centrálnu prípravu liekov (vrátane injekčných), nepodarí sa konečne zabezpečiť „bezpapierovosť“ celej prevádzky (kompletnú a komplexnú digitalizáciu), ak nebude mať múdre unifikované procesy, robustné simulačné centrum, ak nebude flexibilná a bezpečná, prorodinná, tak nech sa radšej nestavia.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej lokalite by malo byť vybudované zdravotnícke zariadenie (právne spory), za najužitočnejšie riešenie považujem vybudovanie výskumno-produkčného genetického centra. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že zásadné riešenia v medicíne sa uberajú cestou genetických technológií. Slovensko má v tejto oblasti hiatus. Druhou, jednoduchšou možnosťou (takisto užitočnou) by bolo vybudovanie kvalitného rehabilitačno-doliečovacieho sociálneho centra.

Peter Visolajský

šéf Lekárskeho odborového združenia

1. Plán vlády postaviť nemocnicu vo Vajnoroch prináša viac otázok ako odpovedí. Na základe doteraz zverejnených informácií sa dá len povedať, že ide o veľmi drahý zámer, keďže tento plán predstavuje doteraz najdrahšiu výstavbu nemocnice na Slovensku. Je to pomerne prekvapivé vzhľadom na zlú finančnú situáciu štátu, ktorú vláda rieši čoraz väčším zdanením obyvateľstva. Myslím si, že v časoch zvyšovania daní si daňoví poplatníci zaslúžia omnoho viac informácií, ako zverejnili ministri na tlačovej konferencii.

Zámeru súčasnej vlády chýba zdôvodnenie lokality i prezentovaného počtu lôžok. Niekoľko rokov počúvame, že Slovensko potrebuje reformu nemocníc s centralizáciou pacientov, avšak to centrum – národná nemocnica – nám chýba. Na to, aby nejaká nemocnica bola koncovou pre celý štát, musí mať aspoň 1 200 lôžok, čo umožní centralizáciu najnáročnejších pacientov z celého štátu, dostatočnú prax personálu, ale aj odborný priestor na adekvátne fungovanie našej najväčšej lekárskej fakulty, kde ročne vyštuduje takmer polovica všetkých nových lekárov. Ak by bolo týchto 1 250 lôžok pod jednou strechou, tak to ušetrí významné financie a celkový počet nemocničných lôžok v Bratislave by mohol klesnúť. Ministrom medializovaný zámer výstavby nemocnice Vajnory s 900 lôžkami teda nemôže byť národnou nemocnicou.

Potrebu národnej nemocnice s 1 250 lôžkami určilo stanovisko prednostov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a takéto počty lôžok sú aj v národných nemocniciach iných krajín (Česká republika má vo svojej koncovej nemocnici vo FN Motol 2 200 lôžok).

2. Lekárske odborové združenie pri výpovediach požadovalo stavbu národnej nemocnice s kampusom na výuku lekárov, ale aj s laboratórnym a diagnostickým zázemím. Pri našej požiadavke sme vychádzali z analýz, ktoré si dalo vypracovať Slovensko. V nich ako najvhodnejšia lokalita s najrýchlejšou možnosťou výstavby vyšla lokalita Rázsoch. Pre túto lokalitu sú už všetky potrebné stavebné povolenia a nedávno bol dokončený aj stavebný projekt. Na Rázsochách, ktoré majú dobrú dopravnú dostupnosť a cena výstavby bola významne nižšia, je pripravený stavebný pozemok, stavebné povolenia a aj projekt. Ak by vláda skutočne chcela národnú nemocnicu, môže tu stavať ihneď.

Silvia Pekarčíková

šéfka zdravotníctva v Žilinskom kraji

1. Novú nemocnicu v Bratislave vo Vajnoroch pre civilnú verejnosť by malo podľa mňa stavať MZ SR a neobchádzať tak všetky procesy, ktorými si pri budovaní a modernizácii prechádzajú všetky štátne a verejné zdravotnícke zariadenia na Slovensku. Podľa hodnotenia zo strany kompetentných orgánov je lokalizácia najnevýhodnejšia zo všetkých navrhovaných, preto je na zamyslenie, či hodnotenia, ktoré sa v danej veci realizujú, majú vôbec zmysel, keď ich kompetentní nezohľadňujú pri výbere.

2. K danému sa neviem relevantne vyjadriť, ale štát si určite nájde zaujímavú investičnú aktivitu, ktorou priestor vyplní.