Ako vznikla pandémia Vedci nehovorili, čo si naozaj mysleli. A zistenia spravodajských služieb sa zas utajovali

Od začiatku pandémie covidu ubehlo viac ako päť rokov, no stále sa s istotou nevie, čo ju vlastne spôsobilo.

Odkiaľ sa vzal vírus SarS-Cov-2, ktorý sa začal nekontrolovateľne šíriť a podľahlo mu podľa odhadov 20 miliónov ľudí po celom svete?

Práve táto informácia je kľúčová na to, aby sa predišlo ďalším pandémiám. Ale vedci stále nemajú jednoznačnú odpoveď.

V hre sú dve základné možnosti: buď unikol z laboratória, alebo zmutoval a zo zvierat sa preniesol na človeka a následne sa začal šíriť medzi ľuďmi.

Vedecká komunita sa od začiatku pandémie prikláňala skôr k druhej možnosti, čoraz viac sa však objavujú správy o tom, že skutočný začiatok pandémie bol únik vírusu z laboratória.

Naposledy túto správu priniesli nemecké médiá s tým, že k tomuto záveru prišla ešte v roku 2020 nemecká tajná služba. No informácie boli utajené, až kým ich na svetlo nevyniesli novinári.

Nebezpečný výskum vo Wu-chane

Už začiatkom januára roku 2020 sa v Berlíne začala spravodajská operácia, ktorej cieľom bolo zistiť čo najviac o pôvode nového rýchlo sa šíriaceho vírusu. Agenti sa zamerali na čínske vládne agentúry a vedecké ústavy, najmä na tie vo Wu-chane, kde sa vírus začal šíriť.

Vedci v tamojšom virologickom inštitúte sa roky venovali výskumu koronavírusov, zbierali vzorky z tisícok netopierov a izolovali stovky rôznych koronavírusových sekvencií. V rámci jedného výskumu dokonca vytvorili hybridný vírus, v ktorom skombinovali SARS a netopierí koronavírus, ktorý už bol schopný napadnúť ľudské bunky.

Ako píše Die Zeit, nemeckí agenti vo Wu-chane prišli na zaujímavé nepublikované údaje a interné dokumenty čínskych výskumníkov. Okrem iného našli viaceré vedecké štúdie vrátane nepublikovaných dizertačných prác z rokov 2019 a 2020, ktoré sa údajne zaoberali účinkami koronavírusov na ľudský mozog.

„Materiál naznačuje, že vo Wu-chane bola nezvyčajne vysoká úroveň vedomostí o údajne novom víruse v nezvyčajne skorom štádiu,“ píše nemecký týždenník.

Získané informácie agenti následne odovzdali oddeleniu technológie a vedy, kde boli materiály ďalej analyzované a doplnené o verejne dostupné štúdie, oficiálne vyhlásenia čínskej vlády a materiály z iných krajín.

Lekári ošetrujú pacientov, ktorí sú infikovaní covidom, na izolovanej jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici v čínskom meste Wu-chan, 6. februára 2020. Foto: TASR/AP

Odborníci teda materiály prechádzajú znova a znova. No a ako píše Die Zeit, znova a znova prichádzajú k rovnakému výsledku: vírus unikol z laboratória.

Tajné služby používajú systémy, ktorými klasifikujú spoľahlivosť zistení, v nemeckej tajnej službe to nazývajú index pravdepodobnosti. Podľa neho je teória o úniku vírusu z laboratória pravdepodobná a tajná služba je si ňou istá na 80 až 95 percent.

Chýba však konečný dôkaz.

Podobný názor má aj americká CIA. Tá v januári zverejnila stanovisko, v ktorom sa píše, že pôvod koronavírusu je s väčšou pravdepodobnosťou spojený s výskumom ako s prírodným prenosom.

Agentúra zároveň upozornila, že nemá veľkú istotu o správnosti tohto záveru.

Aktualizácia stanoviska CIA má zrejme dva dôvody. Jedným môže byť to, že nemecká tajná služba si so svojím americkým náprotivkom vymenila po rokoch svoje zistenia, druhým je to, že po nástupe Donalda Trumpa k moci sa na čelo CIA dostal John Ratcliffe. A ten urgoval agentúru, aby sa prestala venovať vedľajším veciam pri analýze vzniku covidu.

Aj tu platí, že chýba hmatateľný dôkaz, ktorý by potvrdil únik vírusu z laboratória.

Laxný prístup a nedbalosť

Ten je takmer nemožné získať bez čínskej spolupráce. Čínski predstavitelia však teóriu o úniku vírusu z laboratória razantne odmietajú a ani nedovolili odborníkom zo Svetovej zdravotníckej organizácie pôvod vírusu na území Číny vyšetriť.

Keď si od čínskeho ministra zahraničných vecí pýtali reakciu na stanovisko CIA, povedal iba to, že Spojené štáty by mali prestať politizovať zisťovanie pôvodu vírusu.

Ako však odhalili nemecké tajné služby, bezpečnostné pomery vo wuchanskom laboratóriu boli prekvapivo laxné.

Die Zeit píše, že vzorky zo zvierat infikovaných vírusmi sa nedbalo odoberali a neopatrne prevážali. „Nedbalosť bola rozšírená. To zvýšilo riziko, že patogény mohli skutočne opustiť laboratórium,“ vysvetľuje sa v článku.

Na fakt, že vo wuchanskom laboratóriu sa nedbalo dostatočne na bezpečnosť, poukazuje v nedávnom článku aj komentátorka amerického denníka The New York Times Zeynep Tufekci.

Upozorňuje na nový článok v prestížnom vedeckom časopise Cell. Jeho autori, z ktorých viacerí pracovali práve vo Wuchanskom virologickom inštitúte, opisujú, ako odoberali vzorky vírusov z netopierov a experimentovali s tým, či by dokázali infikovať ľudské bunky.

Odborný článok opisuje aj to, v akých podmienkach bol výskum realizovaný, a práve to je najzarážajúcejšie.

Podmienky totiž nedosahovali bezpečnostné štandardy, ktoré by mali byť pri takýchto výskumoch dodržiavané. Potvrdzuje sa teda to, čo uvádzala nemecká tajná služba vo svojich zisteniach ešte z roku 2020.

Ako v článku pre The New York Times ďalej píše Tufekci, v prospech teórie o úniku vírusu z laboratória hovoria aj ďalšie zistenia.

Dvojtvárnosť vedcov

Od začiatku pandémie sa pritom zdalo, že v rámci odbornej verejnosti vládne konsenzus – vírus sa na človeka preniesol na zvieracom trhu vo Wu-chane.

„Odvtedy sme sa dozvedeli, že niektorí úradníci a vedci, aby podporili zdanie konsenzu, skrývali alebo podceňovali zásadné fakty, zavádzali aspoň jedného reportéra, organizovali kampane údajne nezávislých hlasov a dokonca porovnávali poznámky o tom, ako skryť svoju komunikáciu, aby verejnosť nepočula celý príbeh,“ píše Tufekci vo svojom článku.

Tryzna v Hongkongu za čínskeho lekára Li Wen-lianga (34), ktorý ako jeden z prvých varoval pred pandémiou koronavírusu. Dostal sa preto do ťažkostí s úradmi komunistickej krajiny a v piatok 7. februára 2020 tomuto ochoreniu podľahol. Foto: TASR/AP

Ako príklad môžu poslúžiť okolnosti zverejnenia prvého odborného článku o pôvode covidu, ktorý bol publikovaný vo svetoznámom odbornom časopise Nature Medicine.

Článok napísali piati prominentní vedci a deklarovali v ňom, že hypotéza o úniku z laboratóriu nie je hodnoverná.

Neskôr sa však ukázalo, že na verejnosti títo vedci síce tvrdili, že únik je nepravdepodobný, no v súkromných konverzáciách túto teóriu označovali nielen za možnú, ale dokonca za pravdepodobnú.

Jeden z autorov odborného článku, evolučný biológ Kristian Andersen napísal v správe cez Slack, že „je tak hrozivo pravdepodobné, že verzia laboratórneho úniku sa stala, pretože oni už robili tento typ práce a molekulárne dáta sú úplne v súlade s týmto scenárom“.

Prečo sa odborná verejnosť snažila presvedčiť celý svet o tom, že vírus sa začal šíriť po kontakte s infikovanými zvieratami na čínskom trhu?

Odpoveď ponúka člen vedeckej komunity v liste ekonomickému denníku The Financial Times. Ide o Antona van der Merweho, profesora na Škole patológie sira Williama Dunna na Oxfordskej univerzite. V liste reaguje na článok analyzujúci pôvod koronavírusu, ktorý vyvolal pandémiu.

Vo wuchanskom laboratóriu sa praktizoval takzvaný výskum získania funkcií, pri ktorom sa mikroorganizmy modifikujú. Vytvára sa tlak na to, aby mutovali tak, aby boli virulentnejšie, prenosnejšie a podobne. Vďaka tomuto výskumu je možné lepšie predvídať možné pandémie, vyvíjať účinnejšie vakcíny, no zároveň ide o veľmi rizikovú činnosť.

Ako píše Anton van der Merwe, vedci pracujúci v tomto odvetví sú vydesení z toho, že by mohli byť zodpovední za pandémiu.

„Okrem toho, že by boli poškodené ich kariérne vyhliadky a reputácia, bola by to obrovská hanba a vina. To vytvára nevyhnutný konflikt záujmov a to je pravdepodobne dôvod, prečo sa mnohí vedci snažili potlačiť diskusiu o teórii úniku z laboratória,“ píše.

V záujme dobrých vzťahov

Ďalšou otázkou je, prečo o zisteniach nemeckej tajnej služby neinformovala nemecká vláda. Alebo, lepšie povedané, vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá s týmito zisteniami agentov bola oboznámená.

Podľa týždenníka Die Zeit medzi ľuďmi v okolí Merkelovej prevládali skeptici, ktorí poukazovali na to, že by to nebolo prvýkrát, čo sa tajné služby mýlili.

Merkelová sa zároveň v tom čase snažila udržiavať čo najlepšie vzťahy s Čínou a podobné obvinenie by ich nezvrátiteľne poškodili. Zistenia tajných sa tak nezverejnili.

Aj keď konečný dôkaz stále chýba, zdá sa čoraz pravdepodobnejšie, že vírus Sars-Cov-2 unikol z laboratória.

To je zlá správa hneď z dvoch dôvodov.

Jednak to vyvoláva veľa obáv a otázok v spojitosti s pokročilými formami výskumu. Dokážeme naozaj zabezpečiť, aby vírusy neunikli a nespôsobili presne to, čomu sa chcú vedci svojím výskumom vyhnúť? Ako by sa mal takýto výskum regulovať a je vôbec možné zabezpečiť, aby sa regulácia dodržiavala na celom svete?

Druhou závažnou témou je reakcia vedcov a ich ovplyvňovanie verejnej debaty v súvislosti s pôvodom pandémie.

V čase, keď vidíme výrazné znižovanie dôvery v autority, je správa o tom, že vedci zamlčiavali svoje obavy, obzvlášť nepríjemná.