Infektológ Kršák, ktorý študoval s Kotlárom Vždy mal rád konšpirácie, ale titul by som mu nebral. Niekedy je dobré, keď sa ozývajú aj alternatívni lekári

„Stúpenci očkovania sa dnes darmo čudujú, ako na nich útočí protistrana, keď proti nej používali presne tie isté zbrane, iracionálne potláčali relevantné pochybnosti a potupovali ju,“ hovorí infektológ Martin Kršák, ktorý pôsobí na University of Colorado.

Počas štúdia medicíny v Martine sa skamarátil s Petrom Kotlárom, súčasným splnomocnencom vlády pre prešetrenie manažmentu a riadenia pandémie. Hovorí, aký bol študent a prečo ho jeho vyjadrenia počas pandémie i pôsobenie v úrade splnomocnenca neprekvapili. 

Kršák zároveň tvrdí, že Kotlár musí experimentálne preukázať svoje spochybnenia bezpečnosti mRNA vakcín. Na margo obáv, že tento typ očkovania môže spôsobovať rakovinu, odpovedá dátami, podľa ktorých po mRNA očkovaní došlo u niektorých pacientov k potlačeniu existujúcich nádorov.

Martin Kršák pochádza z Dolného Kubína, v USA žije od roku 2005. Okrem infektológie má špecializáciu aj v adiktológii a internej medicíne. Venuje sa aj výskumu telemedicíny a zdravotnej starostlivosti o väzňov. 

Okrem reakcie na viaceré kontroverzné tvrdenia Petra Kotlára v rozhovore vysvetľuje, v čom robia stúpenci očkovania chybu a ako sa mení veda za Donalda Trumpa.

S Petrom Kotlárom ste v Martine spolu študovali medicínu. Ako si naňho spomínate?

Boli sme kamaráti. Býval som na internáte na desiatom poschodí, kde to v tom čase všetci volali geto, keďže tam býval celkom výkvet, aj martinskí hokejisti, ktorí študovali medicínu. Jeden z nich bol Kotlárov bratranec, takže k nám veľa chodieval. Peľo, ako sme ho prezývali a voláme ho tak dodnes, je odo mňa o rok starší, no študijne bol mladší, pretože sa na medicínu v druhom ročníku najprv vykašľal.

Viete prečo?

Povrávala sa historka, že sa zodvihol na skúške z histológie s tým, že musí ísť vybavovať sudy na akciu, a už sa nevrátil. Keď druhýkrát nastúpil na medicínu, bol ročník-dva podo mnou. Potom to už doklepal a po škole nastúpil na ortopédiu, keďže sám bol kedysi zjazdový lyžiar.

Prekvapili vás jeho vyjadrenia o pandémii covidu, ktorú dodnes spochybňuje?

Nemôžem povedať, že by som bol z toho vtedy prekvapený, sedí mi to naňho. Aj to, že to teraz až takto hrotí. To bol vždy jeho štýl. Chcel sa presadiť. Aj keď sa objavil v televízii Slovan s Martinou Šimkovičovou, nikoho z nás, ktorí sme ho predtým poznali, to neprekvapilo. Peľo je veľmi ambiciózny typ, vždy mal chuť niečo dokázať a je mu jedno, ako to dosiahne.

Už počas štúdia vystupoval ako antivaxer, ktorý spochybňoval medicínu založenú na dôkazoch?

To vôbec nie. Keď sa druhýkrát vrátil na školu, vedel, že musí makať, ak chce školu dokončiť. Štúdium dával v pohode, ale ulietaval inde.

Napríklad?

K peniazom a vplyvu mal vždy blízko. Jeho otec bol jeden z privatizérov martinských ZŤS, tak sa motal v týchto kruhoch. Tiež rád veľa hovoril o mafiánoch, už ako študent spomínal slobodomurárov, mal rád temné a tajomné historky, konšpirácie. My sme sa na tom vtedy smiali a on sa smial s nami, takže sme to brali s rezervou ako jeho rečový folklór a snahu porozprávať čo najuletenejší príbeh. No zrejme tomu všetkému verí viac, ako sme si mysleli.

Kedy ste sa videli a rozprávali naposledy?

Ešte pred pandémiou, asi tak pred piatimi rokmi. Nevidím však zmysel v tom, aby som mu teraz niečo písal.

Prečo?

Nepovažujem to za potrebné. Poznám ho, viem, prečo to robí. Nepotrebujem sa ho pýtať, či to, čo hovorí, myslí vážne. Je už kamarátom iných ľudí.

Je poslanec a lekár, zlepil to všetko šikovne dokopy, narástol vo svojej bubline aj u premiéra Fica. Je mu jedno, čo si o ňom myslia seriózni lekári. On je už maskotom. Keď Fico potrebuje zakryť iný problém a odviesť pozornosť, o slovo sa prihlási Peľo so svojím divadielkom a užíva si, že má za to u premiéra kredit. Navzájom si pomáhajú.

Niektorí lekári by mu dokonca zobrali aj lekársky titul. Mal by mu ostať?

Titul určite áno. Školu vyštudoval a sloboda prejavu je potrebná. K licencii na lekársku prax by sa museli vyjadriť iné autority, ale svojej rodine a známym by som ho ako odborníka na covid neodporučil.

Banská Bystrica proti KotlároviHrubo nás uráža. Viac ako 350 lekárov a farmaceutov sa dištancovalo od Kotlára

Lukáš KekelákMiro Pastorek

Peter Kotlár sa ako splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažmentu riadenia pandémie zameral na skúmanie mRNA vakcín, ktoré vraj aj sám testoval a mikroskopoval. Výrobcovia mRNA vakcín podľa neho z očkovaných spravili geneticky modifikované organizmy. Myslíte si, že tomu, čo hovorí, aj verí?

Môže to tak byť. Ako lekár nie je neinteligentný, no úmyselne sa pohybuje v sivej zóne. Ono to je tak, že hypotetické scenáre možných rizík sa vždy dajú pri patričnej dávke vzdelania kvetnato rozvinúť. To, že objektívne dôkazy reálnych škôd, nie hypotetických rizík, chýbajú, ho akosi veľmi netrápi.

Koniec koncov, ľudia si môžu vybrať, či tvorivosť mysle využijú na to, ako nástrahy preklenúť, alebo na to, ako sa všetkého báť. Na Slovensku nás vždy najviac brzdilo to, že inklinujeme k druhej možnosti.

No posledné zistenia Petra Kotlára o mRNA vakcínach už preveruje Krajská prokuratúra v Trenčíne. Kotlárom objednaná analýza vraj ukázala, že vo všetkých testovaných šaržiach mRNA vakcín je genetická informácia, ktorá má schopnosť modifikovať ľudskú DNA. Kotlár tomu pripisuje možnosť vzniku viacerých závažných ochorení.

Mrzí ma, že sa tu vedome zneužívajú termíny, ktorým široká verejnosť nerozumie. Akosi sme zabudli, že existujú doslova DNA vakcíny, ktoré sú podávané v adenovírusových vektoroch, no proti nim teraz nikto nebojuje. Zabudli sme už na ruský Sputnik V? Rovnako na AstraZenecu či americký Johnson?

Nemám nič ani proti Sputniku, hoci tam boli preukázateľne objavené nečistoty, no nebudem teraz Sputnik napádať rovnakým spôsobom, ako sa hovorí o mRNA vakcínach.

Mám dojem, že ide o cielenú propagandu proti jedinému typu vakcinácie, ktorý má nálepku liberalizmu či západného sveta. Pri mRNA vakcínach na Slovensku hľadáme zebry medzi koňmi. Ono to je skôr politický útok ako skutočná debata o vakcínach.

Splnomocnencovi Kotlárovi sa svojimi opakovanými výstupmi podarilo medzi ľudí vniesť pochybnosti o mRNA vakcínach, keďže podľa prieskumu agentúry AKO mu verí takmer štvrtina opýtaných. Majú jeho tvrdenia o tom, že genetická informácia v mRNA vakcínach môže modifikovať ľudskú DNA, vedecké základy?

Je to veľmi silné tvrdenie, ktoré musí mať veľmi silný vedecký, nielen teoretický základ. Peter Kotlár musí jasne experimentálne preukázať, ako sa to v organizme stalo alebo stále deje. Ak je to tak, že mRNA vakcíny môžu a aj vo veľkom modifikujú ľudskú DNA, nech to ukáže.

Nehrajme sa tu na to, že to vyrieši krajský prokurátor alebo Maroš Žilinka, ktorý nie je lekár ani vedec a nerozumie tomu. Nech si nájde renomovaných vedcov, ktorí majú autoritu a sú otvorení overovaniu vakcín, nie Soňu Pekovú, ktorá tento kredit stratila.

Martin Kršák. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Odmietate teda tézu, že by mRNA mohla modifikovať ľudskú DNA?

Messengerová RNA slúži v ľudskom organizme len na prepis informácie do bielkoviny na ribozómoch. Oficiálne do jadra bunky nemá vstupovať.

Aby som bol vecný, vieme napríklad, že vírus HIV, ktorý je RNA vírusom, sa dokáže reverznou transkriptázou prepísať do buniek ľudskej DNA, v ktorých potom zostane zakonzervovaný. Prepisujúce enzýmy RNA vírusov robia veľa chýb, preto častejšie mutujú ako veľké DNA vírusy. V ľudských bunkách pacientov s HIV sa tak už našli častice RNA vírusu vložené v chromozómoch, hoci boli zväčša už kompletne nefunkčné a boli tam iba ako odpad.

Čo z toho vyplýva?

Za určitých špeciálnych okolností by sa niečo podobné teoreticky dalo prepašovať do jadra bunky aj v prípade mRNA vakcín. Ale to všetko sú veľmi teoretické veci, na ktoré nemáme žiadne dáta. V tomto smere nestačí len povedať, či sa niečo dokáže alebo nedokáže modifikovať, ale aj to, či to vôbec niečo znamená a či sa to reálne deje.

Začnú sa zmenou sekvencie genómu produkovať v bunke iné látky, ktoré budú škodlivé, alebo sa tá sekvencia nikdy neprepíše?

Zatiaľ to nepotvrdila žiadna štúdia ani to neukázal nikto z vedcov kritických voči mRNA technológii. Nikto nemá dôkaz, že by sa toto v ľudskom tele očkovaním dialo, teda že by sa pravidelne vakcináciou niečo prepisovalo do ľudskej DNA, a to od pandémie uplynuli už tri roky. Keby taká štúdia bola, už by o nej všetci určite vedeli, no nikto to doteraz systematicky neštudoval.

A nie je to chyba? Nemá veda rozptyľovať podobné pochybnosti?

Je to legitímna otázka, ktorú treba študovať. Čudujem sa, že doteraz nikto nespravil obrovské repozitórium, do ktorého by zobral tisíce imunizovaných pacientov mRNA vakcínou, z ktorých by odobral dostatočný počet buniek, povedzme z krvi, nasekvenoval ich, na základe čoho by zistil, u koľkých sa naozaj mRNA zapísala niekde do DNA a čo to funkčne znamenalo.

Budem rád, keď sa rozporuplné veci aj ohľadom covidovej vakcinácie vyjasnia, pretože otázky už položené boli.

Peter Kotlár sa zatiaľ opiera o analýzu, z ktorej údajne vyplýva, že testované mRNA vakcíny obsahujú nadmerné množstvo DNA na tvorbu S proteínu, čo je typický výbežok koronavírusu, ktorým vniká do buniek. Práve výsledkom toho môžu podľa neho vznikať závažné ochorenia vrátane rakoviny. Opisujú podobné riziká aj iné štúdie?

Spike proteín v mRNA vakcínach by sa mal rozložiť do niekoľkých týždňov. Má spôsobiť zápal, čo je jeho pointa, aby naštartoval imunitu, ale či sa dokáže usadiť niekde dlhodobo a niečo tam spôsobiť, to treba tiež skúmať. Zachytil som, že v jednom prípade sa našiel spike proteín v tumore čreva, ale ani táto správa nepriniesla odpoveď, či sa tam dostal práve po očkovaní. Kvalitne spísanú štúdiu som o tejto informácii zatiaľ nečítal.

Pritom práve toto by malo byť pomerne jednoduché overiť štúdiou, ktorá by sa, myslím, mala dať pomerne ľahko nadizajnovať. Pri pitvách by sa mohol sledoval spike proteín v jednotlivých orgánoch, a to hlavne v tých, ktoré boli choré a spôsobili úmrtie, prípadne aj v tumoroch, ktoré by sa rozobrali na súčiastky.

Vynášať však akýkoľvek súd bez toho, aby sa podobná štúdia spravila, len z analýzy, ktorá skúmala nejaké šarže vakcín samostatne, je za mňa problém.

Vakcíny preskúma SAVFicov návrh pozmenili ministri za Hlas. Ak Kotlár neukáže výsledky, má podľa nich odísť

Miro Pastorek

Kotlár však tvrdí, že mRNA vakcíny môžu u očkovaných spôsobiť onkologické či kardiovaskulárne ochorenia. Ukázalo sa, že posilňujúce covidové dávky môžu spúšťať autoimunitné ochorenia, no platí to aj v tomto smere?

Na základe dostupných dát stále platí, že mnohé z týchto problémov sú oveľa častejšie po prekonaní covidu, najmä kardiovaskulárne ochorenia, trombotické stavy, keďže ide o zápalové ochorenie. Áno, môže to spraviť aj vakcína, ale v nižšej miere, čo ukazujú štúdie na veľkých číslach.

Čítal som o obavách, že mRNA vakcinácia môže spôsobovať hypernádorové bujnenie, zatiaľ som však nenašiel štúdiu, ktorá by to dokazovala. Stále nie je na to dostatok dát.

Na druhej strane však existujú dáta o tom, že mRNA vakcinácia zvýšila aktivitu imunitného systému a v niektorých prípadoch dokonca pomohla so supresiou už existujúcich tumorov. Vyladila imunitu nad očakávania v celkom inom smere.

Máme teda dáta, že po očkovaní mRNA vakcínou došlo u nejakého pacienta k potlačeniu onkologického ochorenia?

Áno, tieto prípady sú dobre opísané. Niekto mal pečeňový alebo obličkový karcinóm, alebo dokonca hematologické malignity a po očkovaní mRNA vakcínou sa nádory zredukovali.

Ako je to možné?

Tumory sa zmenšili práve preto, že prirodzená imunita, ktorá funguje aj proti nádorom, bola boostnutá, teda posilnená vakcináciou. Podobný princíp iniciácie sa používa aj inde. Bratranec tuberkulózy, Mycobacterium bovinum, sa vloží do močového mechúra na liečbu práve tejto rakoviny. Ľudská imunita rozozná dané Mycobacterium ako cudzí živý organizmus, začne proti tomu bojovať a lokálny zápal v močovom mechúre zničí aj samotný tumor.

Aj preto sa v tomto smere netreba dať stiahnuť jednou ani druhou stranou. Pointa je, kde sú fakty, a také, ktoré by hovorili o tom, že mRNA vakcinácia zvyšuje riziko onkologických ochorení, zatiaľ nemáme.

Rozpaky ľuďom spôsobujú aj otázky lekárov, ktorí sa nielen pri onkologických vyšetreniach pýtajú, či pacienti boli očkovaní proti covidu, koľkokrát a čím. Čo táto informácia lekárovi hovorí o stave pacienta a ako ovplyvňuje diagnostiku?

Medicína vždy balansuje medzi vedou a pocitmi. Aj lekári sú len ľudia, z ktorých nie všetci sa venujú klinickej praxi. Áno, povinnosťou lekára je pozbierať všetky informácie o pacientovi. Ak by sa s ním dialo niečo, čo by sa nedalo nijako inak vysvetliť, možno práve táto informácia zapadne do skladačky.

Som však presvedčený, že mnohí z lekárov, ktorí sa aj dnes pýtajú pacientov na očkovanie proti covidu spred troch rokoch, by ani nevedeli vysvetliť, čoho sa v prípade vakcinácie konkrétne obávajú alebo nakoľko im to má pomôcť pri diagnostike.

Peter Kotlár predpokladá, že ak sa neprejavia patologické zmeny do jedného roka po mRNA očkovaní, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa už neprejavia. Sedí to?

Vakcíny mRNA naozaj nemajú nejaký dlhý zápis. Žiadaným spôsobom pôsobia len relatívne krátky čas, štyri až šesť mesiacov, a potom to rapídne slabne. Práve preto by som očakával, že už teraz by sme sledovali veľké množstvo problémov, keďže sú štyri roky od začatia vakcinácie mRNA technológiou. No nevidíme to.

Kedy ste sa dali naposledy zaočkovať proti covidu?

Je to už aj viac ako tri roky. Dokopy som zaočkovaný štyrikrát, dostal som tri Pfizery a štvrtú Modernu, teda všetky mRNA vakcíny, ale od poslednej posilňujúcej dávky som sa proti covidu už neočkoval.

Dali by ste sa teraz znova zaočkovať proti covidu alebo už ďalšiu vakcináciu nepokladáte za potrebnú?

Pri súčasnom variante koronavírusu a stave pandémie na to nevidím dôvod a nepokladám to pre seba osobne za dôležité. Nie je to žiadna chrípočka, je to silnejšie ochorenie s vyššou smrtnosťou, no naše telá boli tomu vystavené či už vakcináciou, prekonaním ochorenia, alebo ich kombináciou.

To však neznamená, že by som mal problém dať sa zaočkovať opäť mRNA vakcínou, ak by sa zmenila epidemiologická situácia. Zatiaľ som fanúšikom tejto technológie a vidím v nej veľkú perspektívu.

Martin Kršák. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Čo znamená zatiaľ?

Zatiaľ mi nikto nedokázal, že by mRNA technológia v prípade vakcinácie bola nebezpečnejšia ako iné používané technológie. Keď si niečo také prečítam, nebudem mať problém zmeniť názor a povedať to verejne.

Vždy som otvorený aj iným myšlienkam. Dokonca si myslím, že v niektorých prípadoch je dobré, keď sa ozývajú aj takzvaní alternatívni lekári, veď aj oni môžu mať niekedy pravdu. No v tomto prípade som stále zástancom mRNA vakcinácie. Vakcína mRNA je nová vakcína, ale nie je pravda, že sa preskočili všetky štádiá pri schvaľovaní, len sa urobili paralelne.

Ich plošný zákaz teda zrejme nepodporujete.

Myslím si, že stále prevažujú pozitíva nad rizikami, preto plošný zákaz nemá zmysel. Napriek tomu treba priebežne vyhodnocovať, či je mRNA správnou technológiou pre každého pacienta.

Poznáme ľudí, ktorí majú všeobecne problémy s istými typmi vakcín, takže treba brať na to ohľad a ponúknuť im menej reaktogénnu vakcínu. Ak má však niekto stále pocit priveľkého rizika, že sa niečo pri testovaní zanedbalo, nech si teda počká. Má slobodnú vôľu.

Na Slovensku naďalej platí odporúčanie, že dodatočné dávky proti covidu sú vhodné pre všetkých od pol roka života. Stále to platí?

Ak má pacient komplikácie, je obézny, má slabšie pľúca, srdce a koloval by v prostredí variant, ktorý spôsobuje ťažký priebeh ochorenia, odporučil by som mu dať sa vakcinovať. Momentálne však žiadny taký variant nevidím.

Štúdia publikovaná v JAMA Cardiology napríklad ukázala, že po dvojdávkovom očkovaní mRNA vakcínami je u mladých mužov vyššia miera výskytu myokarditídy a perikarditídy. Nemalo by potom z toho vyplývať aj nejaké odporúčanie?

Zrejme malo. Netreba nijako konšpirovať pri účinkoch mRNA vakcín. Keď veda príde na záver, treba upraviť odporúčanie. Takto to má byť. Vieme, že pri mladých chlapcoch to bol naozaj problém a bolo treba zmierniť či upraviť dávku. Ukázalo sa, že nebolo treba hneď tlačiť vakcínu napríklad tým, čo prekonali ochorenie.

Diskusiu o tom, či a do akej miery má štát na očkovanie tlačiť, pokladám tiež za legitímnu. Som presvedčený, že pokiaľ sa ľudia nechcú dať zaočkovať, nemajú byť za to voči nim vyvodené sankcie či dokonca vyhadzovanie z práce. Keď si súkromník a nepraješ si to vo svojom podniku, v poriadku, ale štát je tu pre všetkých. Debata v tomto smere bola nielen na Slovensku prehnaná.

Napriek tomu je pre mňa za čiarou už teraz tvrdiť, že mRNA vakcíny sú škodlivé a treba ich zakázať. Ak nesúhlasíme s tým, aby sme niekomu očkovanie prikazovali, ako ho teraz môžeme niekomu zakazovať? Veď keď chcú slobodu, tak nech dajú ľuďom možnosť vybrať si napriek tomu, čo všetko tu splnomocnenec vlády o mRNA vakcínach hovorí. Je smutné, že si tu obe strany v istých momentoch tlačia svoje aj cez mŕtvoly.

Poznáte niekoho zo svojich amerických nemocničných či univerzitných kolegov, kto by mal podobné pochybnosti vo veci mRNA vakcín?

Vôbec. To, čo sa deje teraz na Slovensku, je šikovný, no voči ľuďom neférový politický ťah. Dá sa o tom hovoriť aj bez cirkusu, no v tomto sme si zobrali príklad z Ameriky, kde sa z politiky stal najobľúbenejší šport. Keď poviete niečo, čo nezapadá do mantry jednej alebo druhej strany, už sa s vami nikto nechce baviť, lebo ste pre nich heretik.

Stúpenci očkovania sa dnes darmo čudujú, ako na nich útočí protistrana, keď proti nej používali presne tie isté zbrane, iracionálne potláčali relevantné pochybnosti a potupovali tých, ktorí si mysleli opak.

Výsledok je taký, že jedna strana chce, aby sa všetky pochybnosti o vakcinácii negovali, pretože v nej za každých okolností vidí len pozitíva, zatiaľ čo druhá strana si vyberá len informácie, ktoré sa jej hodia do negatívneho naratívu. Obe cesty sú zlé.

Kotlárovo vyšetrovanie pandémie a vakcín má aj americký presah. Poslanec dnes spolupracuje s odsúdeným vedcom Richardom Flemingom. Akú ma v USA povesť?

Toto meno sa vôbec nespomína. Čítal som s ním rozhovor a nebolo mi ľúto, že o ňom nepočuť viac. Nie je to autorita hodná sledovania. Naopak, Robert Malone, ktorý má svoj prínos v oblasti mRNA technológie a dnes stojí na opačnej strane, pôsobí vo svojich výhradách oveľa serióznejšie. Hoci tematike rozumie, nie je objektívny a tiež si vyberá čerešničky, ktoré sa mu hodia.

Poslanec SNS o svojej analýze listom informoval aj ministra zdravotníctva Spojených štátov amerických Roberta Kennedyho juniora, ktorý v minulosti Kotlára pochválil za snahu zastaviť očkovanie proti covidu, voči ktorému bol tiež skeptický. Čo môže vzísť z tejto spolupráce?

Neviem. Nech si o Petrovi Kotlárovi myslíme, čo chceme, má určitú legitimitu ako štátom poverený splnomocnenec pre preverenie pandémie a má stále aj titul lekára.

Napriek tomu som v tomto kontexte spokojný, že americkým prezidentom je dnes Donald Trump a ministrom zdravotníctva Robert Kennedy. Ak sa niekto bál alebo si myslel, že sa pri covide doteraz niečo ututlávalo, hoci tieto veci skúmať chcel, s touto administratívou môže dostať príležitosť a bude mať voľné ruky. A ak sa ani teraz nič nezistí alebo nepotvrdí, tak potom asi ani nebolo čo zisťovať.

Ako sa pozeráte na ministra Kennedyho, ktorý je odporcom očkovania?

Nenavážam sa do Kennedyho juniora, myslím si, že vo funkcii ministra zdravotníctva zoserióznel a správa sa zodpovednejšie ako predtým. Kto chce na ňom hľadať chyby, nájde ich hneď niekoľko. Pri epidémii osýpok sa tiež ukázalo, že otočil. Druhého marca mu vyšiel vo Fox News článok, v ktorom hneď v podnadpise napísal, že vakcinácia proti osýpkam je životne dôležitá. No tí, ktorí chceli, si tam hneď našli, že nabáda aj na užívanie vitamínu A, a smiali sa z neho, pritom vakcináciu proti osýpkam podporil ako riešenie problému.

Kennedy je aj zástancom vyvrátenej teórie, že vakcíny spôsobujú autizmus. V tomto smere oznámil aj rozsiahly výskum príčin autizmu, ktorého výskyt rastie.

Podľa mňa sa tieto dáta zídu, môžu to však byť aj vyhodené peniaze, ale čo už. Už dnes vieme, že za väčším výskytom je určite aj lepšia diagnostika v posledných rokoch, ale aj odkladanie materstva do vyššieho veku. Ľudia dnes majú deti v neskorej tridsiatke či dokonca po štyridsiatke a je už preukázané, že aj toto má na to vplyv.

Polarizuje dnes Kennedy americkú spoločnosť podobne ako tú slovenskú Peter Kotlár?

Neviem, či aj spoločnosť, ale vedeckú komunitu určite. Mnohí kolegovia vedia uznať, že Kennedy prichádza aj s pozitívnou agendou, napríklad pri preverovaní potravín, ale pre viacerých je symbolom celej Trumpovej administratívy, od ktorej očakávajú, že im zareže výskum. Za mňa je vo vede a v medicíne príliš veľa politiky a nepáči sa mi to.

V Amerike je to teraz tak, že keď sa vymení garnitúra, zoškrtajú sa granty opačnej strany a dotuje sa to, čomu sa predtým bránilo. Nehľadí sa na to, čo ľuďom škodí najviac a čo sú otázky, ktoré potrebuje veda vyriešiť prioritne. Napriek tomu mi neprekáža, že niektoré projekty sa zoškrtajú.

Prečo?

Mám okolo seba veľa kolegov, ktorých aj osobne poznám, ale predmet ich výskumu pokladám za nezmysel. Niektorí skúmajú, či majú ľudia rôznych farieb pleti a rôznych pohlaví negatívny postoj k vakcinácii. Alebo skúmajú to, či treba nechať ľudí bez domova stanovať v strede mesta. Toto je dnes naozaj téma? To sú úplne vyhodené peniaze.

Neprekáža mi, keď sa upustí od skúmania podobne ideologických vecí, problém je, keď sa začne škrtať preto, lebo má niekto pocit, že sa dávalo príliš veľa peňazí na štúdium infekčných chorôb, ktoré sú naozaj nepríjemné a robia kopu problémov.

Zasiahnu podobné škrty aj vás?

Mňa nie, nikdy som nemal veľké granty na svoje štúdie. V Amerike to funguje štýlom „istoty“. Ak prichádzate zo známej univerzity vy alebo váš mentor, máte väčšiu šancu. A keď vás zadotujú raz, zvyšujú sa vaše šance, že dostanete grant znova. Ja som prišiel zo slovenskej fakulty a ešte som aj biely heterosexuálnych chlap, takže nič z toho mi nepomáha. (Smiech.)

Tešil by som sa, keby som dostal milióny na vlastné testovacie štúdie, ale nie som zatrpknutý. Musel som byť tvorivejší, makal som viac a našiel som si svoju cestičku.