Dvojzmyselné povzdychnutie „Kiež by bolo KDH ako nemecká CDU“

Nemci v nedeľu volili. Najväčšia nádej pre budúcnosť spolkovej republiky spočíva v tom, že do ďalšej vlády sa zrejme nedostanú extrémisti – teda Zelení, ktorí mali na stagnácii Nemecka v posledných rokoch (na rozdiel od trvalo opozičnej AfD) výrazný vládny spolupodiel.

O nemeckých voľbách sme už popísali dosť. Zaujímavé sú však aj niektoré slovenské presahy nemeckej politiky.

Výsledok nemeckých voliebNajväčším prekvapením je, že referendum o neriadenej migrácii sa vlastne skončilo remízou

Martin Leidenfrost

Názov tohto článku je doslova prevzatým povzdychnutím čitateľa na našom Facebooku: „Kiež by bolo KDH ako nemecká CDU.“

Je to dosť dvojzmyselné povzdychnutie. Sentiment za ním sa líši podľa toho, kto to hovorí.

Keď to vraví slovenský konzervatívec, myslí tým: Kiež by dosahovalo KDH na Slovensku také percentá ako CDU v Nemecku.

Keď to hovorí slovenský liberál alebo progresívec, želá si často, aby KDH rezignovalo na svoje kultúrno-etické témy (napríklad tie pro-life), podobne ako ich prestali zdôrazňovať nemeckí kresťanskí demokrati s cieľom uchovať si vysoké percentá uprostred spoločnosti, kde na kresťanstvo už často rezignovali aj biskupi oboch najväčších kresťanských cirkví.

Nemecká evanjelická cirkev je v podstate ľavicová mimovládka. A nemecká katolícka cirkev ju nasleduje v tesnom závese. Pred pár rokmi napríklad čitateľov Postoja prekvapilo, že nemeckí katolíci už takmer rezignovali na spoveď.

V Nemecku sa už nikto nespovedá

Martin Hanus

Ako si všimol aj vydavateľ denníka Die Welt, v týchto voľbách nebolo víťazstvo Friedricha Merza výraznejšie aj preto, lebo do kresťanských demokratov pálili v kampani nielen ľavicové mimovládky a verejnoprávne médiá (taktiež ľavicové), ale aj cirkevní predstavitelia.

Veľa sa síce hovorí o vyprázdnení západoeurópskych kresťanskodemokratických strán – u nás prinajmenšom od knihy Vladimíra Palka Levy prichádzajú. No je ťažko predstaviteľné, že laici v politike budú prví na barikádach bojovať za hodnoty, na ktoré už rezignovala väčšia časť kléru.

A tak sa cieľom CDU v ére Angely Merkelovej stalo hlavne predbehnúť sociálnych demokratov a Zelených zľava. Malo by toto azda byť vzorom pre KDH?

Keby KDH bolo ako Merkelovej CDU

Predstavme si na chvíľu, čo presne by to bolo znamenalo počas posledných desiatich – pätnástich rokov.

Keby Kresťanskodemokratické hnutie u nás bolo ako CDU v Nemecku, bolo by muselo počas utečeneckej krízy v roku 2015 volať po prichýlení blízkovýchodných utečencov na Slovensku pod heslom „Zvládneme to“ a podporovať európske kvóty na ich prerozdeľovanie.

Našťastie nič také KDH nerobilo. Na Slovensku by to bola bývala politická samovražda.

A ani Nemecku to príliš neprospelo. Po desiatich rokoch vidíme, čo táto politika Angely Merkelovej, bývalej spolkovej kancelárky za CDU, spôsobila: kým ešte v roku 2013 sa AfD so 4,7 percenta nedostala do Bundestagu, vo voľbách v roku 2017 už mala 12,6 percenta.

Následne vo voľbách v roku 2021 ešte Alternatíva pre Nemecko mierne oslabila (jej výsledok bol 10,4 percenta). No vo voľbách túto nedeľu získala 20,8 percenta a stala sa tak druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme.

V posledných rokoch sledujeme, ako sa imigrácia z pohľadu voličov prepracovala medzi najdôležitejšie otázky, ktoré rozhodujú o výsledkoch volieb, či už je reč o Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Spojených štátoch, alebo Nemecku. Hoci sa súčasný líder CDU Friedrich Merz pokúsil dištancovať od migračného dedičstva svojej dávnej vnútrostraníckej protivníčky Angely Merkelovej, mnohí voliči zrejme jeho obrat vyhodnotili ako „príliš málo, príliš neskoro a príliš nesmelo“.

Nasvedčuje tomu aj prieskum spoločnosti Infratest Dimap, v rámci ktorého Nemci dostali otázku: „Kto je predovšetkým zodpovedný za to, že v posledných rokoch do Nemecka prišlo toľko utečencov a uchádzačov o azyl?“

Až 54 percent opýtaných tvrdí, že CDU/CSU. Za nimi sa umiestnili sociálni demokrati a Zelení, ktorým zodpovednosť prisudzuje zhodne po 12 percent respondentov...

Poďme však ďalej! Keby KDH bolo ako nemecká CDU, bolo by muselo po Fukušime bojovať za odstavenie slovenských jadrových reaktorov. O nemeckom vystúpení z jadra rozhodla totiž druhá vláda Angely Merkelovej v roku 2011.

Vystúpenie z jadra (a súčasne z uhlia) malo byť kompenzované dodávkami lacného zemného plynu z Ruska. O tom, kam to viedlo geopoliticky i ekonomicky, píšeme na Postoji už roky. Vysoké ceny energií medzičasom vážne ohrozujú konkurencieschopnosť nemeckého hospodárstva, o čom otvorene hovoria aj nemeckí priemyselníci.

Našťastie protiatómový ošiaľ nemeckej CDU za Merkelovej éry nikdy na slovenských kresťanských demokratov nepreskočil. Naopak, KDH sa profiluje ako voči jadrovej energetike pozitívne naladená strana.

Dalo by sa tiež povedať, že keby KDH bolo ako nemecká CDU, bolo by sa muselo v posledných rokoch usilovať hlavne o koalície so slovenskými sociálnymi demokratmi. Zo štyroch vlád Angely Merkelovej boli tri veľké koalície kresťanských a sociálnych demokratov (okrem nich v jednom prípade vládla CDU s liberálnou FDP). Veľká koalícia so sociálnymi demokratmi čaká zrejme aj teraz Friedricha Merza.

Ľudia, ktorí nariekajú, že naše Kresťanskodemokratické hnutie nie je ako CDU, sú zrejme tí poslední, ktorí by si želali vládnu koalíciu KDH s našimi domácimi odnožami sociálnej demokracie, teda so Smerom a s Hlasom.

No tu treba tiež uznať, že naši svojrázni sociálni demokrati sú obsahom i formou niečo iné než nemecká SPD. A je tiež rozdiel, či veľká koalícia pozostáva z dvoch porovnateľne silných strán (prípad CDU a SPD) alebo z jednej veľkej a jednej či viacerých malých strán (Smer a KDH)...

„Kiež by bola nemecká CDU trochu ako KDH“, dalo by sa uzavrieť celú záležitosť s istým nadsadením. Aspoň pokiaľ ide o imigráciu a energetiku.

Samozrejme, takéto porovnanie je značne zjednodušené. KDH je šesť- až sedempercentná strana. CDU je veľká ľudová strana, ktorá sa desaťročia strieda pri moci so sociálnymi demokratmi.

Dokonca počas prvých dvadsiatich rokov existencie Nemeckej spolkovej republiky (1949 – 1969) vládli (vtedy ešte z Bonnu) výlučne kresťanskodemokratickí kancelári!

CDU/CSU ako vzor? Áno, ale v podaní Schäubleho, Merza a Södera

Znakom politickej múdrosti je schopnosť rozlišovať a vyberať si. Aj keď vo vyššie načrtnutých bodoch by si KDH brať príklad z nemeckých konzervatívcov rozhodne nemalo, v inom môžu CDU a CSU predsa len slúžiť ako inšpirácia.

Po prvé, napriek všetkej kritike Merkelovej éry jej vládam patrí uznanie za čosi, čo by sa dalo označiť ako fiškálny konzervativizmus. Zosobňoval ho najmä dnes už zosnulý Wolfgang Schäuble. Tento kresťanskodemokratický politik bol v rokoch 2009 až 2017 spolkovým ministrom financií.

Schäublemu sa podarilo v roku 2012 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a Nemecká spolková republika následne hospodárila s prebytkovým rozpočtom až do vypuknutia koronakrízy v roku 2020.

Na porovnanie, SR nikdy vo svojich dejinách nemala vyrovnaný alebo dokonca prebytkový rozpočet. Aj v tých lepších časoch pre globálnu ekonomiku počas minulého desaťročia bol v prípade Slovenska pod vládami Smeru vyrovnaný rozpočet vždy naplánovaný tak „dva-tri roky“ v budúcnosti a nikdy ho celkom nedosiahli.

Po druhé, aj keď sa v uplynulých rokoch veľa popísalo o ústupe CDU od jej pôvodných kresťanských a konzervatívnych hodnôt, jej bavorskej sesterskej strane CSU sa predsa len darí udržiavať výraznejší konzervatívny profil.

Už niekoľko rokov upozorňujem, že CSU je pravdepodobne najúspešnejšia politická strana na svete. V Bavorsku vládne na krajinskej úrovni nepretržite od roku 1957. Túto spolkovú krajinu pozdvihla ekonomicky a do Bavorska sa sťahujú aj ľudia z iných častí Nemecka za dobrým životom.

Merkelovej ľavotočivé piruety boli v Mníchove vždy vnímané skôr so škrípaním zubov. Bývalý krajinský premiér Edmund Stoiber napríklad počas utečeneckej krízy kričal na kancelárku: „Du machst Europa kaputt.“ (Ničíš Európu.)

Ak teda študovať úspešnú nemeckú konzervatívnu politiku, tak hlavne v Bavorsku.

Fachkompetenz a profesionalita

Po tretie, ak si KDH má brať v niečom príklad rovnako z CDU, ako aj z CSU, tak je to Fachkompetenz. Inak povedané, nemecký volič vie, že keď sa dostanú konzervatívci k moci, majú kvalifikovaných odborníkov na správu všetkých rezortov – od ekonomiky cez sociálne veci až po bezpečnosť.

Problém slovenských kresťanských demokratov nie je to, že v kultúrno-etických otázkach zastávajú svoje tradičné hodnoty. Ich problém je, že nevedia voličov výraznejšie presvedčiť o svojej schopnosti robiť dobre hospodársku politiku, sociálnu politiku a podobne.

V Dzurindovej ére to bolo trochu inak. SDKÚ vtedy disponovala v očiach stredopravých voličov ekonomickou Fachkompetenz (vďaka okruhu ekonómov okolo Ivana Mikloša). KDH vtedy malo aspoň bezpečnostnú Fachkompetenz (v osobách ministra vnútra Vladimíra Palka a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica).

KDH nech si pokojne ponechá svoje tradičné kultúrno-etické témy. No jeho budúcnosť a prežitie v parlamente bude závisieť od schopnosti dôveryhodne rozšíriť svoju politickú ponuku aj o iné témy.

A po štvrté, CDU i CSU robia politiku na vysokej profesionálnej úrovni. Od čias, keď sme radili slovenským kresťanským demokratom, aby prestali nariekať, že im novinári nechodia na tlačovky, a namiesto toho šírili svoje posolstvá cez sociálne siete, sa komunikácia KDH naozaj zlepšila. Milan Majerský pravidelne zverejňuje reelska k rôznym témam a hnutie rozosiela newsletter o aktivitách a výstupoch svojich predstaviteľov.

Konzervatívny obsah komunikovaný príťažlivým moderným spôsobom. Možno to je správna kombinácia aj pre našich kresťanských demokratov.