Výsledok nemeckých volieb Najväčším prekvapením je, že referendum o neriadenej migrácii sa vlastne skončilo remízou

Máme už konečný výsledok najdôležitejších volieb tohto roka: štyri opozičné strany získali o 23 percent hlasov viac ako v predošlých voľbách a tri strany stroskotanej semaforovej koalície stratili spolu takmer 20 percent, hlavnými víťazmi týchto volieb však (s jednou výnimkou) nie sú politici.

Víťazmi sú napríklad nemeckí anketári, ktorí na rozdiel od prieskumných agentúr v iných krajinách predpovedali výsledok až zázračne presne. Víťazom je aj stará dobrá „nemecká mašinéria“:  o 18.00 sa skončili voľby a o 18.45 – trištvrte hodiny po zatvorení volebných miestností – už bolo všetko povedané a okomentované hlavnými aktérmi.

V krajine, v ktorej sa slobode slova príliš nedarí, je však hlavným víťazom demokracia: volebná účasť dosiahla v amerických prezidentských voľbách 63,4 percenta, v slovenských parlamentných voľbách nezvyčajne dobrých 68,51 a včera v Nemecku senzačných 82,5 percenta.

Bola to najvyššia účasť od roku 1987 – keď východná časť vtedy ešte rozdelenej krajiny žila v diktatúre. Šesťstotridsať poslancov nového Spolkového snemu má preto perfektnú demokratickú legitimitu.

Hoci sa dve tretiny Nemcov pred voľbami vyslovili za zásadný obrat v migračnej politike, volebný výsledok sa dá chápať skôr ako remíza. Človek si ťažko môže predstaviť situáciu, ktorá by viac priala protimigračným náladám: mesiac pred voľbami zabil Afganec dvojročné dieťa kuchynským nožom, iba deň pred voľbami chcel 19-ročný Sýrčan pri berlínskom pamätníku holokaustu zabiť Žida a takmer smrteľne zranil španielskeho turistu.

Tieto udalosti síce mobilizovali voličov antisystémovej nacionalistickej AfD, no dvojnásobné spoločné hlasovanie CDU a AfD v Bundestagu nevídaným spôsobom aktivizovalo aj protitábor: promigračné strany (Zelení a radikálne ľavicová Die Linke) získali spolu 20,4 percenta hlasov a 23,65 percenta mandátov v Spolkovom sneme, xenofóbna AfD 20,8 percenta a 24,13 percenta mandátov.

Pretrvávajúca sila politického multikulturalizmu

Prekvapivo silný výtlak neochvejného politického multikulturalizmu je najmä zásluha jednej peknej, škaredo potetovanej východnej Nemky, vyštudovanej expertky na islamizmus a saláfizmus, ktorá pracovala v oblasti pomoci utečencom a prevencie islamizmu a napriek tejto skúsenosti presadzuje otvorené hranice pre žiadateľov o azyl.

Tridsaťsedemročná Heidi Reichinneková, ktorá sa stihla narodiť ešte v socialistickej NDR, je možno prototypom mladej východnej Nemky: ženy húfne opustili čoraz chudobnejší východ a urobili kariéru v západnom Nemecku, kým ich mužskí rovesníci zostali trčať na východe a frustrovane volia AfD (tá včera v Durínsku získala 39,7 percenta).

Iba trošku zjednodušene môžeme tvrdiť, že šťastie sa včera neusmialo na tie strany, ktoré vo veľkom symbolickom hlasovaní o radikálnom sprísnení azylovej politiky zanechali rozpačitý dojem: pravicovoliberálna FDP aj nová ľavicovokonzervatívna BSW sa síce zasadne vyslovili za sprísnenie aj za cenu hlasovania s ostrakizovanou AfD, približne štvrtina poslancov oboch strán však naposledy nehlasovala za „zákon o obmedzení prílevu“.

Táto nečitateľnosť pravdepodobne prispela k tomu, že oba subjekty včera neprekonali päťpercentnú hranicu na vstup do Bundestagu: FDP dostala 4,33 percenta a BSW priam tragikomických 4,97 percenta.

Vypadnutie BSW bolo jasné až o druhej v noci. Dovtedy sa volebný večer niesol v duchu „Nemecko obchádza strašidlo – strašidlo Kene“. Farby kenskej vlajky stoja za variantom vládnej koalície s najväčším potenciálom na vzájomné blokády: CDU/CSU – SPD –Zelení. „Keňa“ by znamenala pokračovanie vládnutia dvoch z troch strán rozpadnutej semaforovej koalície – iba pod vedením kresťanských demokratov.

Iba vypadnutie populistickej, proruskej a propalestínskej BSW so ziskom 4,972 percenta umožnilo, aby „veľká koalícia“ dvoch štátostrán CDU/CSU a SPD získala predsa len tesnú parlamentnú väčšinu. Obe strany dostali síce spolu iba 44,9 percenta hlasov, ale 328 poslancov – na vládnu väčšinu treba 316 mandátov.

Raketový vzostup Reichinnekovej Ľavice

Najmä kresťanským demokratom, ktorí sa medzi sebou v kampani hádali o vylúčení koalície so Zelenými, odľahlo. Napriek všetkej úľave však nesmieme zabúdať, že polovica Nemcov včera volila radikálne strany: AfD, Ľavicu, BSW alebo Zelených. Poslední menovaní sa síce v Nemecku úspešne pasovali za politický „stred“, takmer všade v Európe však považujú ekonomicky samovražednú klímapolitiku nemeckých Zelených za radikálnu.

O mentálnom nastavení moderného Nemecka svedčí fakt, že sa Zelení ako hlavní vinníci neobľúbenosti odchádzajúcej vlády scvrkli najmenej – o 3,11 percenta na 11,61 percenta. Postkomunistická Ľavica bola pred polrokom už odpísaná, prieskumy jej dávali tri percentá, včera pod vedením novej spolulíderky Reichinnekovej triumfovala s 8,77 percenta.

Socialistka, ktorá počas Arabskej jari študovala v Káhire a má z toho kerku kráľovnej Nefertiti s plynovou maskou a svojho komunistického vzoru Rosy Luxemburgovej, včera pôsobila ako jediná skutočná víťazka. Je to „Queen Tiktoku“, sústreďuje sa na sociálne témy ako drahé nájomné a náklady na život, pred pôsobením vo vrcholovej politike naposledy pracovala paradoxne v evanjelickej cirkvi v západonemeckom Osnabrücku.

Vzkriesená Ľavica získala viac ako tretinu svojich členov až v tomto roku, klopala v kampani na 600-tisíc dverí, v hlavnom meste Berlín sa včera stála najsilnejšou stranou a zvíťazila medzi voličmi pod 30 rokov (24 percent, 21 AfD, Zelení už len 12).

Reichinneková včera bola autenticky ohromená svojím úspechom. Vyžaruje optimizmus a rozpráva rýchlo ako kalašnikov, zvláštnym nepreložiteľným žargónom. Aspoň autor tohto článku nie je schopný úplne preložiť jej včerajšiu vetu, že Ľavica stojí na strane „von Geflüchteten, von in Bürgergeld Stehenden, von queeren Menschen“ (najskôr v zmysle „utečencov, ľudí, ktorí poberajú občianske dávky, ľudí s inou orientáciou“). Gender citlivý jazyk jej ide.

Ľavica bude celkom určite v opozícii, vyvíja však už tlak na v kampani viac umiernených Zelených. Tí sa včera neunúvali opakovať, že v Nemecku je „dopyt po progresívnej politike“. Dve političky z vedenia strany – kopredsedníčka Franziska Brantnerová a ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková – včera už vyškrtli migráciu zo zoznamu hlavných národných výziev.

Keď Atlantik už nemá západné pobrežieMerz bude zrejme lepším kancelárom, no silný líder vzkriesenej Európy to asi nebude

Martin Leidenfrost

CDU/CSU a AfD sú len malými víťazmi

Zostávajúci víťazi – podľa vydareného titulku v denníku Frankfurter Allgemeine – včera „jasali iba opatrne“.

AfD sa síce zdvojnásobila, so ziskom necelých 21 percent však patrí stále medzi menšie nacionalistické strany Európy – a nemá žiadnu perspektívu na vládnutie.

Líderka Alice Weidelová v debate predsedov strán tvrdila, že „CDU takmer úplne skopírovala naše postoje, ale s Ľavicou to nebude možné realizovať“. Predpovedala, že ak CDU zloží vládu s Ľavicou, „potom CDU čoskoro predbehneme“. Smerom k budúcemu kancelárovi Friedrichovi Merzovi povedala: „Votum je jasné, voliči chcú modro-čiernu koalíciu.“

Merz to stručne odmietol: „Ja to nevidím.“ Podľa prieskumu z volebného dňa je 27 percent voličov za pravicovú koalíciu z kresťanskodemokratickej únie a nacionalistickej AfD. Keďže sa ostatní voliči CDU/CSU vyslovili proti, je Merzov odmietavý postoj pochopiteľný – v prípade spolupráce s proruskou AfD by sa mu rozpadla strana.

Aritmetický víťaz nemeckých volieb Merz – CDU/CSU získalo 28,52 percenta – sa včera zo všetkých síl snažil predstierať, že prežíva najlepší večer svojho života. Nikto síce nespochybňuje Merzov nárok na zostavenie budúcej vlády, ale vzhľadom na implóziu veľkej časti konkurencie – s potupou odvolaný kancelár Olaf Scholz už ani nebude viesť vyjednávací tím SPD – je to veľmi slabý výsledok.

Čísla ukazujú, že Merzovi sa ešte nepodarilo presvedčiť Nemcov, že odvrátenie od migračnej a energetickej politiky exkancelárky Angely Merkelovej je definitívne: na otázku, „kto je v prvom rade zodpovedný za to, že do Nemecka prišlo v posledných rokoch toľko utečencov a žiadateľov o azyl“, prisúdili respondenti vinu v 54 percentách CDU a iba v 12 percentách SPD a taktiež v 12 Zeleným.

Bolo celkom dojímavé sledovať, ako to 69-ročný nemecký vidiečan dával na rozjasneného mladého divocha. Vyslovil výzvu, že dnes večer „tu v dome Adenauera robíme Rambo Zambo, hehe, od zajtra ráno sa bude pracovať“.

Vládu chce zložiť do Veľkej noci. Starý atlantista zdôraznil, že pochopil „dimenziu“ výzvy v týchto dňoch, keď sa USA odvrátili od Európy: „Musíme dosiahnuť nezávislosť od USA. Nikdy som si nemyslel, že túto vetu budem raz musieť povedať v televízii.“

Najzaujímavejšie boli priame prenosy zo straníckeho lokálu CDU v Merzovej rodnej dedine na nenápadnej západonemeckej pahorkatine Sauerland: nehostinná sála len s umelým svetlom a bez okien, postaršie straníčky so sivými bundami a mladí dedinskí zväzáci CDU, ktorí to dávali na Rambo Zambo, so svojimi beznádejne nemodernými účesmi však pôsobili rovnako nemotorne ako ich hrdina v Berlíne.

V deň, keď to polovica Nemcov hodila radikálnym až extrémistickým alternatívam, táto sivá provinčná normálnosť však vzbudzovala čosi ako dôveru. Jedna postaršia sauerlandská straníčka CDU to pomenovala slovami: „My tu všetci chceme viac normálnosti v politike.“