Nahnevaní rodičia o zmenách prijímačiek na stredné školy Nútime deti voliť si istotu namiesto školy, ktorú skutočne chcú

Má štrnásť rokov, je deviatak na cirkevnej základnej škole v Bratislave a onedlho ho čakajú prijímačky na strednú školu. Koncom minulého roka ministerstvo školstva zásadne zmenilo podmienky prijímačiek na stredné školy, a tak žiak a jeho rodičia stoja pred neľahkou dilemou.

Najprv im plány skomplikovalo presunutie termínu talentových prijímačiek na stredné školy, ktoré sú tento rok prekvapivo o mesiac skôr.

Množstvo rodín tak po vianočných prázdninách zostáva doma aj počas jarných prázdnin, aby voľné dni využili na učenie. Firmy, ktoré ponúkajú kurzy doučovania, využili jarné prázdniny, aby dohnali naplánované hodiny, ktoré by už inak nestihli odučiť.

Tým, že talentovky na bilingválne gymnáziá či umelecké školy budú tento rok oddelené od bežných prijímačiek, nastala ďalšia komplikácia – žiaci stratili možnosť vybrať si talentový odbor ako poistku. 

„Napriek tomu, že syn sa dobre učí a absolvuje intenzívnu prípravu na prijímacie skúšky, je možné, že na prijímačkách ostane pod čiarou. Z tohto dôvodu sa syn plánoval prihlásiť aj na bilingválnu obchodnú akadémiu a bilingválne lýceum, kde má zrejme väčšiu šancu na prijatie. Po zmene podmienok však tento plán nefunguje,“ hovorí pre Postoj otec Peter Májek.

Zo „základky“ na strednúVeľa bratislavských detí sa na gymnázium nedostane. Sú oproti žiakom zo zvyšku Slovenska v nevýhode?

Adam Takáč

Tohtoroční deviataci sa totiž môžu prihlásiť na štyri stredné školy, ale ich výber bude na konci obmedzený. Od januára platí, že ak žiak urobí talentovky, musí v krátkom čase záväzne potvrdiť, že do vybranej školy nastúpi, a preto nemôže ísť na ďalšie prijímačky v máji.

Problém je v tom, že podľa nových podmienok Májekov syn buď akceptuje prijatie na bilingválnu školu, no už nebude pripustený na prijímacie skúšky na bežné gymnázium, alebo, naopak, prijatie odmietne a bude dúfať, že ho prijmú na aspoň jednu školu v druhom kole. V tomto prípade do druhého kola bude musieť zvoliť aspoň jednu školu, na ktorú má väčšiu šancu sa dostať.

Najmä Bratislava má problém, žiaci pôjdu na istotu

Najmä v Bratislavskom kraji bude na stredné školy v tomto roku poriadny nával, keďže na základných školách končia silné ročníky a o školy v Bratislave majú záujem aj žiaci z iných krajov. Najväčší záujem bude o gymnáziá, ale všeobecne sa na školy v Bratislavskom kraji chystá o tristo deviatakov viac ako minulý rok. Napokon, aj rebríček desiatich stredných škôl, o ktoré bol vzhľadom na ich kapacity najväčší záujem, ukazuje, že všetky sú v Bratislavskom kraji a len jedno z nich mimo hlavného mesta.

„Syn má posledné roky na vysvedčení priemer známok 1,0, no zo štatistík vieme, že až 31 percent takýchto žiakov v Bratislavskom kraji sa nedostane na žiadne gymnázium. Preto syn absolvuje tento školský rok štyri rôzne prípravné kurzy na prijímacie skúšky. Jeden kurz priamo na jeho základnej škole, kurz ponúkaný gymnáziom, na ktorom chce študovať, a dva komerčné kurzy. Príprave venuje aj niekoľko ďalších hodín týždenne doma,“ vysvetľuje Peter Májek.

Dostať sa na gymnázium v Bratislave je čoraz náročnejšiePod čiarou končia aj jednotkári. Školám v hlavnom meste navýšia preto kapacity

Zuzana Hanusová

Rodičia bratislavských deviatakov vymýšľajú dnes až neskutočné stratégie, aby zvýšili šancu svojho dieťaťa dostať sa na dobrú školu. Prihlasujú deti na predmetové olympiády a mimoškolské súťaže, za čo dostanú na niektorých školách extra body v prijímacom konaní. „My rodičia zase analyzujeme porovnania stredných škôl na ineko.sk, štatistiky záujmu o štúdium a výsledky prijímacích konaní z minulých rokov, aby sme optimalizovali stratégiu synovho výberu,“ spresňuje Májek.

O to viac sa rodičom deviatakov nepáčia zmeny v podmienkach. Nové pravidlá veľmi neovplyvnia žiakov, ktorí by najradšej študovali na talentovej škole. Naopak, žiakov, ktorí chcú prioritne študovať na netalentovej škole, a ich rodičov stavia pred potenciálne ťažké rozhodnutie, či akceptovať prijatie na školu, o ktorú nemá dieťa najväčší záujem, alebo, naopak, prijatie na talentovú školu odmietnuť a umožniť dieťaťu, aby sa pokúsilo o prijatie na svoju prioritnú školu. Týmto však zároveň riskujú, že nebude prijaté nikde.

„Myslím si, že väčšina rodičov nebude hazardovať s budúcnosťou svojich detí a radšej akceptuje prijatie na talentovú školu, aj keď to nie je pre ich dieťa top voľba. To však spôsobí, že budeme mať na školách viac žiakov, ktorí budú študovať na škole, ktorá nie je ich top voľba,“ myslí si Peter Májek.

Aj šikovný žiak môže skončiť na učňovke

Rodičovské fóra sú momentálne plné nahnevaných rodičov deviatakov, ktorí si myslia, že pre veľkú konkurenciu, pokiaľ ide o bratislavské stredné školy, veľa detí potvrdí prijatie na talentové školy, aby neriskovali, že sa nedostanú na klasické, kde je uchádzačov ešte viac. V princípe sú žiaci postavení pred ťažkú otázku, či je lepší vrabec v hrsti alebo holub na streche.

„Buď dieťa nastúpi na školu, ktorú ani veľmi nechce, alebo riskuje, že sa nedostane nikam. Ak bude dieťa prijaté na bilingválne alebo športové gymnázium a odmietne, lebo si chce vyskúšať aj prijímačky na klasické gymnázium, môže nakoniec skončiť na učňovke,“ píše jeden z rodičov.

„Dcéra chcela talentovú školu ako poistku, lebo tam nie sú prijímačky z matematiky a zo slovenčiny. Viac chce ísť na štvorročnú, ale bojíme sa, že sa nedostane z kapacitných dôvodov. Chceli sme mať väčší pokoj. Toto je celé zle. Strašne sme z toho rozčarovaní a nemáme ani mesiac na to, aby sme si to premysleli,“ píše mama deviatačky.  

Peter Májek zdôrazňuje, že na základe nových podmienok hrozí, že najmä v Bratislave a okolí budeme mať výrazne neoptimálne umiestnenie žiakov na stredných školách. Šikovný žiak, ktorý by najradšej chcel ísť na elektrotechnickú strednú školu, no v talentovej skúške uspeje na bilingválnom technickom lýceu, radšej nebude riskovať a vyberie si bilingválnu školu. Májek pokračuje: „Žiačka, ktorá by chcela ísť najradšej na gymnázium, radšej akceptuje prijatie na konzervatórium bez toho, aby vôbec mohla vyskúšať, či by ju na gymnázium zobrali. Šikovný žiak, ktorý bude prijatý na bilingválnu obchodnú akadémiu, toto prijatie odmietne, lebo dúfa, že spraví úspešne prijímacie skúšky aspoň na jedno gymnázium. To sa mu, žiaľ, nepodarí a nakoniec bude nútený podať si prihlášku len na učňovku v druhom kole. Verím, že toto ani nebolo zámerom poslednej novely školského zákona,“ uzatvára Peter Májek. 

Osemročné gymnáziáPonuka je malá, záujem veľký. Deti bez drahých doučovaní sú v nevýhode

Alena Potocká

Tohtoroční deviataci sú tak nútení rozhodovať sa o nástupe na strednú školu bez toho, aby sa mohli zúčastniť na prijímacích skúškach na všetkých školách, na ktoré si podali prihlášky.

S otázkami nespokojných rodičov sme sa obrátili na ministerstvo školstva, ktoré nám zaslalo stanovisko, v ktorom súčasné podmienky obhajuje s tým, že prijatie na odbor, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností zručností alebo nadania, „je spravidla splneným snom detí, ktoré tieto schopnosti, zručnosti, nadanie majú a preukážu ich v prijímacej skúške. Výber je pre týchto žiakov prioritnou voľbou, nie alternatívou. Vo svojom výbere sú vyhranené a prijatie na strednú školu spravidla potvrdzujú (respektíve ich zákonní zástupcovia). Už v apríli vedia výsledky prijímacích skúšok a sú ušetrení ďalších stresov a napätia v prípade prijímacích skúšok na tzv. ‚netalentové odbory‘“.

Proces prijímacieho konania je podľa ministerstva časovo, organizačne aj personálne veľmi náročný najmä z pohľadu stredných škôl. Podľa stanoviska ministerstva nie je súčasný stav prijímacieho konania nemenný, preto budú hľadať možnosti, ako ho zjednodušiť a sprehľadniť. „Analyzujeme podnety, ktoré dostávame z terénu, a všetky návrhy budeme konzultovať s partnermi, aby prijímacie konanie na stredné školy bolo nastavené optimálne pre všetkých, ktorí do tohto procesu vstupujú.“

To, či sa podmienky upravia už pre tohtoročných deviatakov a či sa nájde možnosť, že si budú môcť vybrať školu, na ktorej chcú skutočne študovať, nie je zo stanoviska jasné.