Osemročné gymnáziá Ponuka je malá, záujem veľký. Deti bez drahých doučovaní sú v nevýhode

Napriek tomu, že štát osemročným gymnáziám rokmi postupne znižuje počty žiakov, ktoré môžu prijať, rodičia majú o ne veľký záujem. Najvypuklejšie je to na západe Slovenska, suverénne najviac piatakov sa na gymnáziá hlási v Bratislave.

Málo miest a množstvo záujemcov spôsobilo, že externé súkromné firmy využili obrovský dopyt rodičov po doučovaní, ktoré by dalo ich deťom väčšiu šancu na úspech. Keďže sa na tieto školy hlásia zväčša najšikovnejší žiaci z ročníka, vedomostné rozdiely sú u nich minimálne a o úspechu na prijímačkách rozhodujú aj najmenšie detaily.

Mnohé osemročné gymnáziá aj preto vypracovanie testov zadávajú externým firmám a zadania v nich sú postavené aj na chytákoch či úlohách, s akými sa v škole deti nestretli.

Tento spôsob volia najmä tie osemročné gymnáziá, o ktoré je v hlavnom meste najväčší záujem. Podľa našich informácií sa na niektoré gymnáziá hlási aj tristo detí, pričom prijímajú od tridsať do šesťdesiat. 

Vstup firiem, ktoré ponúkajú doučovanie, však do istej miery pôvodný zámer vybrať najlepších žiakov pokrivil. Počas pár mesiacov doučovania totiž vedia deti doslova „natrénovať“ v riešení úloh, naučia ich odhaľovať rôzne typy chytákov a neustálym cvičením vo vypracovávaní testov sa deti naučia postupovať doslova mechanicky. V konečnom dôsledku úspešný je ten žiak, ktorý štruktúru testov dokonale pozná a naučil sa vopred zvládať zákernosti, ktoré v testoch bývajú skryté. 

Takéto doučovanie znamená pritom výrazný zásah do rodinného rozpočtu. Jeho cena sa pohybuje v stovkách eur, niektorých dlhodobejších dokonca nad tisíc eur. Deti, ktorých rodičia si tieto kurzy nemôžu dovoliť, sú tak v značnej nevýhode. Na zvládnutie testu potrebujú väčšie sústredenie a viac času ako ich spolužiaci, ktorí štruktúru testov vďaka doučovaniam už majú „v ruke“.

„Prijímacie skúšky na najlepšie školy budú vždy vytvárať ,preteky v zbrojení‘.“Zdieľať

Rozprávali sme sa s viacerými rodičmi, ktorí nám potvrdili, že dnes už prešlo týmito doučovaniami toľko bratislavských školákov, že dieťa, nech je hocako výborný žiak, ale nemá za sebou tento typ doučovania, má dramaticky zníženú šancu ocitnúť sa medzi prijatými.

Neznamená to, že medzi prijatými nie sú aj tí najšikovnejší žiaci. Je však väčšia pravdepodobnosť, že na výberové školy tak prekĺznu aj takí, ktorí sa na osemročnom gymnáziu počas štúdia trápia. Dosvedčujú to viacerí učitelia, s ktorými sme sa na tému osemročných gymnázií rozprávali.

Potvrdili, že sa na školu nechystajú len tí najlepší, bežne sa hlásia aj dvojkári, sporadicky sa medzi uchádzačmi ocitnú aj deti, ktoré mali na vysvedčení trojku. V niektorých takýchto prípadoch rodičia príliš tlačia na to, aby sa dieťa na školu dostalo, pričom dlhodobým a cieleným doučovaním to nakoniec aj dosiahnu.

Podľa ich skúseností sa však takéto dieťa na škole trápi a zbytočne zažíva neúspech, pritom by na základnej škole bolo spokojné. A deti, ktoré napríklad neprešli drahými kurzmi, ale na gymnázium majú prirodzené danosti, zostávajú na základných školách.

Žiadny úradník nevie lepšie rozhodnúť za dieťa a rodiča, tvrdí analytik

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak si myslí, že situáciu s doučovaniami, ktoré ponúkajú skôr techniku zvládania testov ako rozširovanie vedomostí, spôsobuje nízky počet osemročných gymnázií napriek tomu, že záujem o ne je veľký.

„Prijímacie skúšky na najlepšie školy budú vždy vytvárať ,preteky v zbrojení‘. To, že sa objavili podnikatelia, ktorí dokážu uspokojovať dopyt po týchto ,pretekoch‘, je prirodzené a nedá sa proti tomu nič robiť, pokiaľ sa nezmenia podmienky na strane ponuky a dopytu po osemročných gymnáziách,“ povedal pre Postoj.

 Prečo sú v skutočnosti osemročné gymnáziá problém

 Martin Hanus

Skorá selekcia žiakov vraj zhoršuje úroveň školstva a prispieva k prepadu v rebríčkoch PISA. Lenže v tomto spore ide o niečo dôležitejšie.

Analytik nesúhlasí s umelým obmedzovaním počtu žiakov, ktorých je možné prijať na štúdium na osemročných gymnáziách. „Existujú rôzne názory na to, koľko žiakov by malo študovať na odborných školách a koľko na školách so všeobecným zameraním. To je však niečo, čo si musí rozhodnúť sám žiak so svojimi rodičmi,“ tvrdí Róbert Chovanculiak.

„Oni sú v najlepšom postavení, aby posúdili svoje šance, záujem a to, čo očakávajú od života. Žiadny úradník ani politik nedokáže za nich lepšie rozhodnúť,“ dodáva.

Na osemročné gymnáziá by mali ísť len excelentní žiaci

Nie všetky bratislavské osemročné gymnáziá nechávajú zostavenie prijímacích testov na externé firmy, robia si ich samy a prispôsobujú ich preberaným témam na vyučovaní.

„My si testy robíme sami, vždy tam dávame len to, čo je v rámci vyučovania a v rámci piateho ročníka. Keď je dieťa skutočne šikovné, vôbec si nemyslím, že by potrebovalo nejaké doučovanie,“ povedala pre Postoj riaditeľka bratislavskej Spojenej školy Svätej rodiny Helena Jánošíková.

„Na osemročné gymnázium by sa mali hlásiť deti, ktoré sú skutočne excelentné, ktoré nemajú problém s učením, ktoré sa rady, ľahko učia a chcú ísť na takú školu aj ony samy, nie že to chcú len ich rodičia,“ dodala.

Niektorí pripravujú deti na testy aj dva roky vopred

Zisťovali sme, či o doučovanie, ktoré ponúkajú firmy z externého prostredia, majú záujem aj v ďalších regiónoch Slovenska. Oslovení učitelia a školy potvrdili, že nemajú informácie, že by sa takéto služby vo veľkom využívali. Doučovanie skôr poskytujú súkromne samotní učitelia.

„Na osemročné gymnázium by sa mali hlásiť deti, ktoré sú skutočne excelentné, ktoré nemajú problém s učením, ktoré sa rady a ľahko učia.“Zdieľať

Riaditeľka žilinského Gymnázia Varšavská Jana Zrníková pre Postoj potvrdila, že žiakov zvyknú pred prijímačkami doučovať učitelia základných škôl alebo učitelia na dôchodku. „Vzácnou výnimkou sú žiaci bez prípravy,“ povedala. Naopak, stretávajú sa aj s deťmi, ktoré rodičia pripravujú na prijímacie skúšky dokonca i dva roky vopred.

Dopyt po osemročných gymnáziách rastie aj mimo Bratislavy. Stúpajúci trend zaznamenávajú gymnáziá v Žiline, Nitre či Trnave. Príkladom je aj Gymnázium na Golianovej ulici v Nitre. „Dopyt po osemročnom štúdiu každým rokom mierne rastie,“ potvrdila riaditeľka gymnázia Zuzana Hurtová. „Aj keď sa každoročne na túto školu hlási viac ako 150 žiakov, podľa schváleného plánu výkonov prijímame každý rok 31 žiakov,“ dodala.

Každoročný nárast záujmu žiakov zaznamenáva aj Gymnázium Angely Merici v Trnave. „V Trnavskom kraji ani jedno gymnázium nemá dovolené otvoriť dve triedy, vždy len po jednej,“ povedala pre Postoj riaditeľka školy Jana Kuracinová. Zároveň potvrdila, že najväčší záujem o osemročné štúdium zaznamenávajú hlavne na gymnáziách v Trnave a Piešťanoch.

Na východe záujem stagnuje. Diskriminuje nás Bratislava, tvrdia školy

Na východe Slovenska majú osemročné gymnáziá na Bratislavu ťažké srdce. „Odkladaním účinnosti zákona o päťpercentnom kvóre pre piatakov došlo vzhľadom na vysoký záujem žiakov v Bratislave k istej deformácii systému. Ostatné kraje toto kvórum totiž rešpektovali, ale Bratislava nie,“ vysvetľuje riaditeľ Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove Marcel Tkáč.

„Nakoniec bolo toto kvórum určené nie pre kraje, ale pre celé Slovensko,“ dodáva. Ministerstvo školstva tak každoročne určuje koeficienty pre jednotlivé kraje. „Tie sú voči Bratislave diskriminované. Určené koeficienty nám prideľujú možnosť umiestniť na osemročné gymnáziá tri až štyri percentá piatakov, v Prešovskom kraji dokonca pod tri percentá, v Bratislave je to nad 10 percent piatakov,“ hovorí riaditeľ Marcel Tkáč.

Určenie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom na školský rok 2024/2025

Zdroj: https://www.minedu.sk

Podľa Marcela Tkáča neustále znižovanie koeficientov pre ostatné kraje zneisťuje rodičov a záujem o osemročné gymnáziá preto nie je u nich taký výrazný. „Záujem o naše gymnázium je na úrovni 40 až 50 žiakov, pričom posledných päť rokov sme mali možnosť otvoriť už len jednu triedu, najprv s tridsiatimi žiakmi, posledné dva roky už môžeme prijať len 28 žiakov,“ dodáva Marcel Tkáč.

Podľa údajov, ktoré majú na svojej webovej stránke školské výpočtové strediská, je o osemročné gymnáziá suverénne najvyšší záujem v Bratislavskom kraji. K 12. marcu sa prihlásilo 2 315 žiakov, pričom podľa normatívu budúci školský rok bude môcť do lavíc osemročných gymnázií zasadnúť 862 žiakov. Rozdiel medzi druhým v poradí – Trnavským krajom – je obrovský, tam má zatiaľ záujem 504 žiakov. Tento počet nie je ešte konečný, školy uzatvárajú podávanie prihlášok okolo 20. marca.

Ponechanie osemročných gymnázií alebo ich postupný zánik je už dlhšie na Slovensku predmetom diskusií.

Niektorí učitelia, s ktorými sme sa rozprávali, si myslia, že osemročné gymnáziá deformujú systém základných škôl u nás. Nepáči sa im, že po skončení piateho ročníka odchádzajú najlepší žiaci, ktorí svojím záujmom a aktivitou na hodinách ťahali celú triedu.

Otázkou však zostáva, či naše základné školy dokážu pracovať a rozvíjať deti, ktoré prejavujú iniciatívu a záujem učiť sa aj nad rámec požadovaného základu. Školy totiž často razia princíp postupovať tempom najpomalšieho, čo takéto deti nijako nemotivuje a z ťahúňov triedy sa nakoniec stanú priemerní žiaci. Veľký dopyt po osemročných gymnáziách ukazuje, že rodičia v ich existencii zmysel stále vidia.