Prvý front už Fico, Gašpar, Kaliňák a celý bödörovský svet napriek istým zdržaniam začiatkom leta úspešne uzavreli: útok na systém bol korunovaný najskôr zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a napokon definitívnym presadením trestnej novely, ktorú napísali advokáti pre svojich klientov.
Táto novela nielen škandalóznym spôsobom znižuje trestné sadzby, skracuje premlčacie lehoty a upravuje výšky škôd smerom nahor tak, aby sa aj závažné ekonomické zločiny zmenili na niečo ako gavaliersky delikt, ale samotné trestné konanie nakláňa ešte viac v prospech obvinených. Neblahé dôsledky novely na spravodlivosť v štáte ešte naplno pocítime v najbližších rokoch.
Súčasťou prvého frontu, ktorého hlavným cieľom je amnestia a dekriminalizácia celého mafiánskeho ekosystému okolo Smeru, sú zmeny na úrovni NAKA, o ktorých je zatiaľ ticho, lebo sú nenápadné – podľa pôvodných plánov ministra vnútra Šutaja Eštoka mala byť elitná kriminálna agentúra už pred letom zreorganizovaná, celý proces ešte zdržujú pripomienky Európskej komisie, ale podstata sa, žiaľ, nezmení.
Viacerí dlhoroční vyšetrovatelia už odišli alebo sú na odchode, jednotlivé odbory a oddelenia budú oklieštené na polovicu či ešte väčšmi. Časť vyšetrovateľov, ktorá sa radšej prispôsobí a ostane (lebo čakajú na výsluhový dôchodok), sa presunie na kraje a okresy, už teraz sa v zákulisí šepká, že svoj vplyv obnovuje bödörovský klan.
Situácia na polícii tak bude po uskutočnení reorganizácie a po masívnom odleve vyšetrovateľov NAKA mimo políciu či na nižšie stupne značne horšia než v ére Tibora Gašpara (2012-2018). Kľúčové pozície v polícii síce vtedy zastávali pochybné či úplne temné postavy z prostredia klanu, ktoré sa vedeli postarať o to, aby viacerí oligarchovia plus ľudia typu Ladislav Bašternák a po dlhý čas aj Marian Kočner mohli pokojne spávať a „podnikať“.
Ich kauzy sa dali vybaviť tým, že sa nedostali k rizikovému vyšetrovateľovi, ktorý by sa nimi začal skutočne zaoberať, pričom dôležitou pákou bol aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Zároveň však v systéme pracovali desiatky schopných vyšetrovateľov, ktorí tušili, kde sú sivé zóny politicko-ekonomickej sféry, ale inak si robili svoju prácu, odkrývali významnú ekonomickú trestnú činnosť a rozkladali mafiánske skupiny.
Tento model polície, kde koexistovala skorumpovaná funkcionárska klika spolu so slušným profesionálnym jadrom, po novom nemá prežiť. Garnitúra Fica IV. už nechce dopustiť, aby sa niekedy – napríklad po prehratých voľbách v roku 2027 alebo 2031 – nejaká väčšia partia vyšetrovateľov emancipovala a začala vyšetrovať, čo sa dialo v ére Smeru z 20. rokov.
S tým súvisí aj aktuálne otvorenie druhého frontu, kde ide o obvinenia voči konkrétnym vyšetrovateľom a prokurátorom, ako aj o vylúčenie konkrétnych sudcov zo systému.
Čerstvé obvinenie zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorému čelia prokurátor Šúrek a vyšetrovatelia Daňko, Čurilla a Ďurka, si v najbližších dňoch a týždňoch zaslúži hlbšiu pozornosť: vyšetrovatelia mali viesť trestné stíhanie v spise, ktorý označovali ako „pracovný“ či „technický“ spis, kde mali bez prítomnosti obhajcov vykonávať výsluchy v dôležitých kauzách. Podľa inšpekcie nebolo účelom trestného konania reálne objasnenie trestnej činnosti, ale zisťovanie rôznych skutočností, selektívne využitie obsahu výpovedí a príprava osôb na výsluchy v iných trestných konaniach.
Samotné zdôvodnenie obvinenia sa tvári závažne, ale z uznesenia nevieme, akej manipulácie svedkov/obvinených sa mali vyšetrovatelia dopustiť a aké trestné činy vlastne spáchali. Rovnako nie je jasné ani to, či takzvaný technický spis, v ktorom policajti zhromažďujú vo veľkých skupinových kauzách poznatky z výsluchov (a v priebehu času, ak je na to dôvod, ich postupujú na samostatné konanie), je vôbec nejakým problémom alebo štandardnou praxou vyšetrovateľov.
Zjavná účelovosť razí z disciplinárneho návrhu ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý žiada, aby bol sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment odvolaný z funkcie sudcu. Susko sa s dôvodmi, pre ktoré navrhuje takýto tvrdý postup, nijako zvlášť netrápil, vychádza zo skoršieho podnetu advokáta a premiérovho poradcu Marka Paru. Fico, Para a spol. už od jari na spoločných tlačovkách aj so Suskom žiadali odchod Klimenta zo súdnictva a sťažovali sa, prečo vedenie Najvyššieho súdu nekoná.
Jedným z dôvodov, pre ktorý má byť Kliment zbavený sudcovskej funkcie, je
jeho júnový rozhovor pre denník SME, ktorým mal vzbudiť oprávnené pochybnosti o nezaujatosti voči obvinenému Parovi.
Je to absurdný obrázok: Para a Fico v prítomnosti ministra spravodlivosti na niekoľkých tlačovkách útočili na Klimenta a ďalších sudcov, hrozili im disciplinárnym potrestaním, a keď Kliment po mesiacoch atakov z najvyšších miest zareaguje na námietky v rozsiahlom rozhovore, Susko to uvedie ako ďalší dôkaz jeho zaujatosti, pre ktorý má ako sudca skončiť.
Latka na Slovensku je však v tomto žánri tak veľmi nízko, že je len málo absurdností, ktoré prekvapia.
Stačí si spomenúť, že Robert Fico žiadal v marci odstúpenie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana len za to, že unikla čiastočná informácia o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov.
V Nemecku minulý týždeň
uniklo na web celé rozhodnutie tamojšieho Ústavného súdu, ktoré sa týkalo veľkej vládnej volebnej reformy (súd jej časť zrušil), sudcovia ho mali oznámiť v utorok dopoludnia, ale už od pondelňajšieho večera kolovalo na internete. Samozrejme, žiadnemu politikovi, a už vôbec nie kancelárovi Scholzovi, ani len nenapadlo, aby vyzval predsedu Ústavného súdu k odchodu. Až to by bol skutočný škandál. Teda prinajmenej v Nemecku.
U nás už škandály neexistujú, keďže Ficova vláda povýšila zastrašovanie a revanš na svoju hlavnú agendu.