Ústavný súd rozhodol, že časť novely Trestného zákona nie je v súlade s ústavou. Ide o ustanovenia týkajúce sa trestu prepadnutia majetku, ustanovenia o spätnom otváraní dohody o vine a treste a používania nezákonne získaných dôkazov v prospech obvineného.
Väčšina novely je podľa súdu v súlade s ústavou. Týka sa to aj niektorých bodov, ktoré súd vo februári pozastavil. Do platnosti tak vstúpi znižovanie trestov za ekonomické trestné činy a skrátené premlčacie lehoty. Rovnako tak podľa súdu nie je protiústavne ani zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Ústavný súd taktiež odmietol námietky, že bol narušený legislatívny proces pri prijímaní novely v parlamente. Na skrátené konanie podľa súdu neboli dôvody, no práva poslancov neboli obmedzené.

Pri zrušení špeciálnej prokuratúry súd uviedol, že organizácia a činnosť prokuratúry sú vo voľnej kompetencii parlamentu. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan povedal, že podobné orgány sú v Európskej únii bežné.
„Podstatné je to, že ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry,“ uviedol s tým, že Národná rada má v tejto veci širokú voľnosť.
Fiačan tvrdí, že súd sa novelou v posledných mesiacoch intenzívne zaoberal. V konaní bolo predložených viac ako 12 stanovísk a odborných vyjadrení. Dodal, že jedna právnická fakulta poslala súdu dve stanoviská, ktoré boli rozdielne. Vec bola podľa neho naliehavá aj z dôvodu, že v praxi vznikali sporné otázky, či prerušiť trestné konania.
Fiačan na otázku, či súd bral do úvahy to, že novelu tvorili aj obvinené osoby, odpovedal, že sa s tým vyrovnali a museli to odmietnuť. Ústavný súd podľa neho musí vychádzať z prezumpcie neviny. „Sú to riadne zvolení poslanci s riadnym mandátom,“ dodal.
Šéf súdu tiež hovorí, že pri premlčacích lehotách nezistili nesúlad a navrhovatelia nešpecifikovali taký exces, aby bol vhodný zásah Ústavného súdu. „Tam, kde novela skrátila lehoty, tam sa budú skracovať,“ tvrdí.
Sudca spravodajca Peter Straka priznal, že po začatí platnosti novely dôjde k prepusteniu nejakých páchateľov. Dodáva však, že súd to nemôže ovplyvniť. Podľa Straku je súčasné znižovanie trestných sadzieb reakciou na ich prudké zvýšenie v roku 2005.

Portál Aktuality uvádza, že skrátenie premlčacích lehôt ovplyvní viaceré trestné konania známych politikov a podnikateľov. Niektorým by mohli byť zrušené obvinenia.
Ide napríklad o guvernéra NBS Petra Kažimíra, podnikateľa Miroslava Výboha, podpredsedu parlamentu Petra Žigu či Petra Košča.
Vláda schválila zákon začiatkom decembra minulého roka, no definitívne odobrenie v parlamente prišlo až o dva mesiace neskôr. Opozícia sa snažila obštrukciami čo najviac oddialiť hlasovanie. Proti novele protestovali po celom Slovensku desaťtisíce ľudí.
Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová so zákonom nesúhlasila, no nevetovala ho. Obrátila sa na Ústavný súd a podala aj návrh na pozastavenie účinnosti zákona, kým súd nerozhodne.
„Tento spor už treba rozseknúť,“ vyhlásila pri oznámení o podaní na Ústavný súd. „Prestaňme sa už dohadovať a nechajme prehovoriť súd,“ dodala.
Novelu napadla ako celok. Bola presvedčená, že neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Zároveň je podľa nej príčinná súvislosť medzi zrýchleným konaním a kvalitou prijatej novely.
Hlave štátu bola novela doručená po šiestich dňoch od schválenia v parlamente. Schválené zákony zvyčajne už na druhý deň doručujú prezidentke na podpis.
Premiér Robert Fico však zrejme zámerne zdržiaval, aby možnosť pozastavenia účinnosti zákona znížil. Podpis zákona odkladal aj vtedajší predseda parlamentu Peter Pellegrini.
Ústavný súd však napokon na konci februára pozastavil novelu v niektorých častiach. Pozastavenie sa netýkalo rušenia špeciálnej prokuratúry, ktorá 20. marca zanikla.
Súd zastavil znižovanie trestov za ekonomické aj násilné trestné činy a skrátené premlčacie lehoty. Teraz ich odobril a začnú platiť.
Zároveň zastavil spätné otváranie dohôd o vine a treste s kajúcnikmi. Toto ustanovenie dnes označil za nesúladné s ústavou.

Ústavný súd vtedy konštatoval, že zmeny v trestných sadzbách spôsobia preradenie trestných činov z kategórie zločinov na prečiny a z kategórie obzvlášť závažných zločinov na zločiny, čo „nepochybne vyvolá signifikantné dôsledky prejavujúce sa aj v procesnej rovine“.
„Zásadné zníženie premlčacích dôb zasiahne prebiehajúce trestné stíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzajú,“ pripomenul súd. Znamená to, že aj viaceré závažné kauzy, ktoré sa vyšetrujú, by boli navždy premlčané, ak by novela platila čo i len jeden deň.
Novela by podľa súdu mohla ohroziť základné práva a slobody poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb a spôsobiť vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu. Upozornil, že nepozastavenie účinnosti novely by mohlo znamenať až tri rôzne právne úpravy v krátkom časovom úseku.
Premiér Robert Fico po rozhodnutí žiadal, aby Ivan Fiačan odstúpil z funkcie predsedu Ústavného súdu. Vyčítal mu, že sa o verdikte dozvedela verejnosť z médií skôr ako dotknuté strany.
Fiačan sa za únik informácií z rozhodnutia ospravedlnil, odmietol však, že by bolo došlo k úniku celého uznesenia. „Unikla iba čiastková informácia. Ja ani kolegovia sme neposkytli informácie médiám ani iným osobám,“ hovoril.
Dal zriadiť vyšetrovací tím, ktorý mal prešetriť, prečo k úniku došlo. Ústavný súd prišiel v polovici júna s vyhlásením, že nezistil, kto je za únik zodpovedný.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.