Prípad X a prípad Y Ako to je s alžírskou boxerkou, ktorá vyvolala na olympiáde kontroverzie

Iba 46 sekúnd trval boxerský zápas medzi Taliankou Angelou Cariniovou a Alžírčankou Imán Chalífovou. Talianska vicemajsterka Európy i sveta zápas po tvrdej rane do tváre vzdala.

Súboj viditeľne maskulínnej Alžírčanky s Taliankou vzbudil okamžité kontroverzie. Alžírčanka sa v minulosti nemohla zúčastniť na svetovom šampionáte, pretože mala vyššie hodnoty testosterónu, na olympijské hry ju napriek tomu pustili. Nejde však o transženu, ide o hermafrodita.

Zmiešavajú sa tu dve veci. Rozdeľme si ich na prípad X a prípad Y.

Prípad X

Prípad X sú transosoby devastujúce ženské športy a tu každý, kto s tým súhlasí, je totálne zatemnený ideológiou a zrejme nie je nádej na jeho záchranu. Diskusia je strata času, samozrejme, existujú vedci poplatní ideológii, ktorí na mieru vytvoria zodpovedajúce „štúdie“, že pohlavie neexistuje, ako mnoho ráz v histórii. 

Žiadna zo západných ideológií nikdy vedu neodmietala, vždy zneužívala.

Najznámejším prípadom X je americký plavec/plavkyňa Lia Thomas. Človek, ktorý bol od detstva úplne priemerným plavcom v mužských kategóriách. 

Lia Thomas. Foto: TASR/AP

V dospelosti sa Thomas vyhlásil za transženu a odvtedy valcuje ženské kategórie. Okrem toho vyzerá aj naďalej ako chlap a z plaviek mu vykukuje penis so semenníkmi, ktorý sa nerozpakuje ukázať súperkám v šatni.

S úsmevom na tvári kradne ženám univerzitné štipendiá a medaily a má rad nasledovníkov. Toto je skutočne nový problém, ešte pred pár rokmi by bol Thomas skončil vo väzení alebo v psychiatrickej liečebni.

Nie preto, že je údajne trans, ale preto, že sa snaží so svojím mužským vybavením (a svalmi, kosťami, pľúcami a pod.) vopchať do ženských kategórií a čerpať ženské bonusy pre víťazov. Thomas si zaslúži nielen byť vykopnutý zo ženského športu, ale aj byť označený za podvodníka.

Prípad Y

Potom tu však je problém Y – odveký. A na olympiádach sa objavuje od ich obnovenia.

Sú to ľudia, ktorí sa narodili ako intersexuáli, po starom hermafroditi. V populácii je ich mizivé množstvo, okolo 0,2 percenta, v závislosti od ďalších faktorov (výskyt príbuzenských sobášov a pod.), niekedy je to zreteľnejšie, niekedy menej. 

Týmto ľuďom sa na rozdiel od 99,8 percenta populácie pohlavie skutočne „prideľuje“. A z nejakého dôvodu častejšie dievčenské ako chlapčenské. Asi je lepšie byť trochu zvláštne dievča ako chlapec bez penisu a semenníkov.

Sú to ľudia, ktorí sa narodili ako intersexuáli, po starom hermafroditi. V populácii je ich mizivé množstvo, okolo 0,2 percenta, v závislosti od ďalších faktorov, niekedy je to zreteľnejšie, niekedy menej. 

Lenže tieto „dievčatá“ majú mužské hormóny, stavbu tela alebo srdca. Odmalička sú tak silnejšie a rýchlejšie ako ich rovesníčky. Školy a tréneri sú nadšení, obchádzajú s nimi súťaže, dotyčné všade vyhrávajú... Aby aj nie, keď majú vnútri tela toľko skrytých výhod. 

Možno sa veľmi nechápu, ale to je normálne. Donedávna ľudia v puberte bežne neriešili, akého sú pohlavia. V krajinách ako Alžírsko to neriešia ani dnes. Až vo vrcholovom športe im zmerajú hladiny hormónov a urobia komplexné prehliadky a zistí sa, že Ivana je skôr Ivan. 

Nie, nemali by súťažiť so ženami. Ale posmech a nenávisť si nezaslúžia, prinajmenšom to nebola ich vedomá voľba ničiť ženský šport.

Keď dám bokom Caster Semenyi, tak najviac takých škandálov bolo v 30. rokoch na samotnom začiatku profesionálnych ženských športov, keď v spoločnosti ešte nebolo veľmi bežné, aby ženy súťažili napríklad v behu.

Olympiády a majstrovstvá sveta žien boli plné hermafroditov, pretože im to šlo. Niektorí potom prešli zmenou (či skôr korekciou) pohlavia na mužské, u iných, ako u poľskej šprintérky Stanisławy Walasiewiczovej, sa „to“ naplno odhalilo až po smrti.

Prípad Češky Koubkovej

Aj my (Česi, pozn. prekl.) sme mali svojho atléta, vtedy atlétku Zdenu Koubkovú. Najsilnejšia a najrýchlejšia dievčina široko ďaleko. Pre Československo vyhrávala jedno zlato za druhým, vytvorila niekoľko svetových rekordov.

Ale už vtedy sa začínali objavovať problémy. Usporiadatelia súťaží alebo novinári neverili, že je to dievča. Nakoniec musela Zdena odísť zo svojho tímu a dokonca dostala zákaz vstupu na cvičisko v Strakovciach. Niekedy v tom čase, bola polovica 30. rokov, si tiež priznala, že je skôr muž.

Znamenalo to dosť komplikácií, pretože vtedajšia spoločnosť bola pohlavne nepredstaviteľne segregovanejšia. Zdena musela napríklad získať potvrdenie, že je hermafrodit, ktorý sa rozhodol zvoliť si mužské pohlavie, a na základe neho potom dostala povolenie nosiť na verejnosti nohavice a bola vyňatá z pôsobnosti zákona o zákaze rovnopohlavných vzťahov (t. j. mohla si nájsť priateľku, mať s ňou sex a oženiť sa).

Na druhej strane to v tom čase, dlho pred vznikom LGBT emancipačných hnutí, bola čisto medicínska záležitosť, nikto to neriešil z nejakého politicko-kultúrneho hľadiska (farár jednoducho v matrike prepísal pohlavie hermafrodita). 

Zdena potom podstúpila korektívnu operáciu pohlavia a získala mužské doklady na meno Zdeněk Koubek. Všetky svoje medaily vyhodil Zdeněk do smetiaka a jeho svetové rekordy boli v roku 1943 zrušené. 

Zdeněk sa šťastne oženil, deti teda s manželkou nemali, ale žili spokojne. Pracoval ako úradník a vo voľných chvíľach hral rugby. Za muža, samozrejme. Možno mal nakoniec pekný život, zomrel v roku 1986 vo veku 72 rokov.

Ale je pravda, že to bol čas, keď si ľudia nemysleli, že majú na všetko nárok, dnes by možno tvrdili, že je to celé nemecká konšpirácia proti Československu, ako si myslí tá Alžírčanka.

Pôvodný text: Případ X a případ Y. Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.