Z Bratislavy prišiel za Rómami na východ Pomaly ste u nás označený za rasistu, aj keď Rómov za niečo pochválite

Pochádza z Bratislavy, no z túžby lepšie pochopiť Rómov a ich problémy sa pred desiatimi rokmi presťahoval na východné Slovensko. Pracoval na úrade rómskeho splnomocnenca, neskôr v rámci programu Teach for Slovakia učil na rómskej základnej škole v Nálepkove.

„Stále nejaké ideály mám, ale áno, môj pohľad na Rómov sa zreálnil a vo viacerých témach som ‚skonzervatívnel‘,“ hovorí po desiatich rokoch na východe. 

Pri diskusiách o rómskej problematike mu najviac prekáža, že silné tvrdenia sa neopierajú o poctivé dáta, ako aj to, že debata je neraz prehnane emočná. „Automaticky sa vychádza z princípu, že majorita je utláčateľom a Rómovia sú obeťami. Tento naratív sa neustále pestuje. Chcel by som, aby sa to dostalo do rovnováhy. Na vlastné oči každodenne vidím veľké dary a talenty, ktoré Rómovia majú, a veľmi im fandím. Predovšetkým v remeselných prácach. No tu už je problém aj to, že keď ich za to pochválim, tak ma skritizujú, že ich redukujem len na manuálnu prácu. Keď vidím, že ich samých to baví a majú z toho radosť, prečo musím kvôli spokojnosti verejného diskurzu tvrdiť niečo iné?“

Hovorí aj o tom, prečo nemajú politické strany o rómske hlasy záujem a prečo podľa neho Igor Matovič s Petrom Pollákom prepisujú históriu v politickom správaní Rómov.

Už viac ako desať rokov sa venujete rómskym témam, a to najmä v oblasti práce, bývania a vzdelávania. Ako ste sa k tomu dostali?

Som chlapec z Petržalky, ale letné mesiace sme s rodinou často trávili na Liptove. Asi v štrnástich rokoch som tam bol v tábore v Pribyline a neďaleko bola rómska osada. Rómovia tam chodili za nami a potom sme sa boli aj my pozrieť v osade. Bol to môj prvý kontakt s takýmto miestom. Zaujalo ma to, samozrejme, bol som šokovaný, že takto dokážu žiť.

Po štúdiu politológie na vysokej škole som rozmýšľal, čo ďalej so životom. Tento odbor ma bavil, no musel som nájsť niečo, kde sa uplatním. Vtedy hľadali na úrade splnomocnenca pre rómske komunity niekoho na úsek sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania. K tomu poslednému som mal trochu blízko, a tak som sa do toho pustil a dostával som sa do témy čoraz viac. Splnomocnencom bol vtedy Miroslav Pollák, neskôr ho nahradil Peter Pollák.

Mal som čoraz viac chuť poznať realitu z terénu. Chodili sme síce do regiónov, hovorili sme so starostami, ale nestačilo mi to.

Čo ste urobili?

V tom čase sa udial prvý prípad, keď bola slovenská škola obžalovaná zo segregácie rómskych žiakov. Bolo to v Šarišských Michaľanoch. Spolu s Vladom Rafaelom, ktorý založil EduRoma, sme tam pravidelne chodievali a snažili sme sa tejto škole pomôcť.

Neskôr, v roku 2014, sa spúšťal program Teach for Slovakia, ktorý lákal talentovaných absolventov univerzít, aby išli na dva roky učiť žiakov z chudobného prostredia. Vedel som, že to je niečo pre mňa. Mal som vyslovene požiadavku, aby som mohol ísť učiť do rómskej školy, ideálne na Spiš.

Pridelili ma do Nálepkova neďaleko Gelnice. Bola to silná skúsenosť, z ktorej čerpám dodnes. Ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo a chcel som sa rómskym témam ďalej venovať.

V tom čase sa spúšťali projekty pre najmenej rozvinuté regióny a pri Kežmarku hľadali človeka, ktorý by zastrešoval program svojpomocného bývania pre Rómov. Založili sme Kežmarskú platformu pre sociálne začlenenie a pilotovali sme v okrese tento projekt.

Darilo sa vám v tom?

Museli sme prijať, že hoci je projekt nejako naplánovaný, realita je zložitá. Zámerom bolo, že mali vzniknúť sociálne podniky, podobné, ako vtedy úspešne rozbehol vtedajší starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký.

Rómom, ktorí sa rozhodli ísť do svojpomocnej výstavby, sme pomáhali s projektovou dokumentáciou, finančnými záležitosťami a koordináciou výstavby.

Hoci tam boli nejaké komplikácie a nie všetko išlo podľa pôvodného plánu, domy sa podarilo postaviť a rodiny v nich bývajú.

Moje poučenie z toho je, že na začiatku si treba s rodinami zadefinovať jasné pravidlá a vynucovať ich. Často totiž dochádzalo k chaosu, nedodržiavaniu pravidiel a vznikali konflikty.

Na druhej strane nechcel som zapojených Rómov vylučovať z programu preto, že nedodržali nejaký termín. Oni síce na začiatku so všetkým súhlasia, pravidlá podpíšu, no prax je náročnejšia. Nešlo to teda synchrónne, každý postupoval tak, ako mohol. Nakoniec sa to však podarilo a výsledok sa ráta.

Čo ďalšie ste v rámci Kežmarskej platformy robili?

Starostovi v Krížovej Vsi som pomáhal založiť obecnú firmu a dať jej náplň. Ide o sociálny podnik, ktorý môže dostávať rôzne zákazky. Postavili napríklad štyri byty, kde bývajú štyri rómske rodiny. Niektorí z nich sa na výstavbe priamo podieľali. 

Okrem toho sme začali v Kežmarskej platforme robiť pracovné a kariérové poradenstvo pre tých, ktorí si hľadajú zamestnanie či sú dokonca mimo registra úradu práce. Pomáhame im nájsť prácu, udržať si ju a prepájame potenciálnych zamestnancov so zamestnávateľmi. Tomu sa venujem posledné roky.

Je dopyt po týchto ľuďoch?

Áno, napríklad v Matejovciach pri Poprade je priemyselný park s firmami, v ktorých počet rómskych pracovníkov rastie. Majú s nimi zväčša dobré skúsenosti.

Tieto firmy sa čoraz viac snažia zháňať zamestnancov po vlastnej linke. Dokonca niektoré uvažujú nad tým, že pri komunitných centrách v blízkosti osád zriadia akési vysunuté pracovisko, kde budú mať nejakú testovaciu simulačnú linku a tak budú môcť zaškoliť potenciálnych pracovníkov.

Osobne vidím momentálne veľkú príležitosť pre Rómov z východného Slovenska v investícii automobilky Volvo pri Košiciach. Investori sami deklarovali, že majú záujem zamestnávať našich Rómov. Myslím, že aj vláda by sa tým mala zaoberať a trebárs v spolupráci s mimovládkami nájsť spôsob, ako ich na túto prácu pripraviť.

Na Rómov, ktorí sú na periférii, treba rozumne zatlačiť

Fero MúčkaPavol Rábara

Dlhodobo sledujete oblasť bývania, zamestnávania či vzdelávania Rómov. V týchto sférach tu bolo v posledných rokoch množstvo projektov či návrhov. Ktoré z konkrétnych opatrení zo strany štátu alebo mimovládneho sektora považujete za najefektívnejšie?

Štát financuje rozvojové programy pre vylúčené rómske komunity prakticky len z eurofondov. Bohužiaľ, k väčšine z nich som veľmi kritický, najväčší efekt vidím v tom, keď sa z týchto peňazí podarí postaviť fyzické objekty a to sú konkrétne komunitné centrum, materská škola a základná škola.

Nanešťastie aj v procese ich výstavby sa štátne inštitúcie utápajú v takmer scholastických debatách so samosprávami, či poloha novej budovy vo vzdialenosti x od najbližšieho zariadenia občianskej vybavenosti v majoritnej časti obce ešte spĺňa takzvané 3D kritériá – desegregáciu, degetiozáciu a destigmatizáciu.

Aké komplikácie to spôsobuje?

Rapídne sa navyšuje čas doručenia konkrétneho výsledku – spustenia do prevádzky budovy, ktorá poskytuje komunitné alebo výchovno-vzdelávacie služby pre cieľovú skupinu ľudí. A to ani nespomínam šialené pravidlá verejného obstarávania takýchto stavebných prác. Takže aj z tohto dôvodu považujem niektoré aktivity alebo programy mimovládneho sektora za oveľa efektívnejšie.

Ktoré konkrétne?

Silu vidím v synergii programov, ktoré realizuje OZ Cesta von (Omama, Filip, Zebra) a Projekt DOM.ov (svojpomocná výstavba samostatne stojacich domov). Cesta von prešla vývojom, keď postupne porozumeli tomu, že iba pomoc matkám s raným detstvom ich detí nestačí, pretože to je veľmi malý výsek zo života. 

Ľudia nie sú roboti, ktorých naprogramujeme vo veku 0 – 3 roky a potom idú ako dobre namazané stroje po zvyšok svojho života. Najmä ak musíte ísť proti kultúre bezprostredného okolia.

Preto pomáhajú rodičom v programe s otázkami finančnej gramotnosti a pracovného života (Filip) a taktiež rozbiehajú prácu s tínedžermi (Zebra), čo je kľúčový vek, keď sa rozhoduje o tom, či sa zlomí bludný kruh generačnej chudoby.

Neakcentujú však základný ľudský problém v podmienkach generačného živorenia, a to problém zmyslu pre vykonanie zmeny.

Ako to myslíte?

Prečo majú rómski rodičia žijúci s desiatimi deťmi v maringotke vo Veľkej Lomnici prijať tézu, že životný štýl strednej triedy je to najlepšie možné riešenie pre život ich rodiny? Lebo lepšie vzdelanie vedie k lepšiemu bývaniu a socioekonomickému zázemiu?

Vo vzduchu sú tieto otázky a vidím obavy poctivo si na ne odpovedať, lebo odpovede na ne sú teologickej povahy. Tá smie zostať tak maximálne v implicitnej podobe.

Ja však nehovorím, že práve Cesta von má adresovať aj duchovný element práce s generačnou chudobou. Fakt je ten, že tam, kde má duchovná práca nejaké zázemie, všetky aktivity Cesty von idú akosi hladšie.

Napriek mojej jemnej kritike nič lepšie, systematickejšie a efektívnejšie ako kombináciu týchto programov sme tu podľa mňa ešte nemali.

Marginalizované rómske komunityTretí koniec palice, ale aj tri palice s dvoma koncami

Igor André

Ste Bratislavčan, ktorý prišiel pred desiatimi rokmi na východ kvôli práci s Rómami. Zrejme ste mali spočiatku nejaké ideály. Vyliečili ste sa z nich?

(Smiech.) Stále nejaké ideály mám, ale áno, môj pohľad na Rómov sa zreálnil a vo viacerých témach som „skonzervatívnel“.

Kľúčovou bola pre mňa skúsenosť z Nálepkova. Každodenne som mal kontakt s fenoménom generačnej chudoby a pochopil som, že ľavicovoliberálne idey, ktoré šíria elity, môžu pri dosahu na konkrétnych a najzraniteľnejších ľudí ubližovať.

Čo tým myslíte?

Napríklad koncept rodiny. V prípade Rómov bol vždy veľmi silný, vzájomné putá ich držali, aj keď žili v ťažkých podmienkach. Rozvoľnenie vzťahov a súčasná tendencia opúšťať rodinu v kríze dopadá aj na Rómov a pre deti v týchto rodinách je to o to ťažšie, ak žijú v chudobe. Ak im chýba ešte aj otcovský prvok, veľmi to cítiť. 

Stále nejaké ideály mám, ale áno, môj pohľad na Rómov sa zreálnil a vo viacerých témach som „skonzervatívnel“.

Rómovia majú – tak ako aj ostatní – veľké túžby. Svet reklám a konzumná kultúra, ktoré hlásajú rýchle a ľahko dostupné zbohatnutie, sú pre nich veľké riziko. Hrnie sa to na nich z televízie či internetu a rýchlo tomu podliehajú. Toto je jedna z hlavných príčin fenoménu toxického zadlžovania a bludného kruhu exekúcií.

Keď počúvate diskusie „elít“ o rómskych témach, čo vám najviac prekáža?

To, že sa silné tvrdenia neopierajú o poctivé dáta, ako aj to, že debata je neraz prehnane emočná. Čoraz častejšie tu cítim vplyv woke ideológie.

Ako sa to prejavuje pri téme Rómov?

Napríklad v tom, že automaticky sa vychádza z princípu, že majorita je utláčateľom a Rómovia sú obeťami. Tento naratív sa neustále pestuje. Chcel by som, aby sa to dostalo do rovnováhy.

Racionálna debata by mala vyzerať tak, že uznáme existenciu veľkého problému, ktorý sa s nami dlhodobo ťahá, no nepostavíme sa výhradne na jednu stranu. Musíme byť poctiví a priznať, čo je problém na strane majority, ale zároveň pomenovať aj nedostatky na strane Rómov.

Ďalším podstatným faktorom je kultúra. Hoci sa to niektorým nepáči, musíme sa baviť o tom, že rómska kultúra má svoje špecifiká, ktoré ovplyvňujú správanie. Nie je možné, aby sme bez tohto pomenovania viedli serióznu debatu.

Bežne sa stretávame s analýzami úspešných kultúr, ako je židovská alebo „ázijská“ (v podmienkach USA), ale len čo príde na tie socioekonomicky menej úspešné, čo je aj prípad rómskej, akosi stále hovoríme iba o „generačnej chudobe“.

Ak máme kvalifikované odhady, že zhruba polovica z celkového počtu Rómov na Slovensku žije v generačnej chudobe, môžeme povedať, že dôvodom tohto stavu je diskriminácia zo strany majority? Je to vábivé, ale nepoctivé.

Píše Igor AndréFalošný boh menom Empatia

Igor André

Takže podľa vás pri Rómoch podceňujeme vplyv kultúry na ich praktický život.

V jadre každej kultúry sú určité prevládajúce metanaratívy, ktoré sú možno zapísané až v podvedomí členov tejto kultúry. Iba úplný ignorant bude tvrdiť, že rôzne kultúry nemajú napríklad rozdielnu úroveň odolnosti voči náročným životným podmienkam. A rôznosť týchto prevládajúcich metanaratívov veľmi vplýva na to, ako sa danej kultúre darí aj na pomyselnej socioekonomickej pyramíde spoločnosti.

V žiadnom prípade však netvrdím, že kultúra je niečo statické, môže sa zásadne meniť, ale musíme poznať a pomenovať metanaratívy, ktoré ju do veľkej miery ovplyvňujú.

Možno ma po týchto slovách bude chcieť niekto obviniť z rasizmu. Tu však nejde o rasu, ale o kultúru. Musíme sa o tom otvorene baviť. Nemôžeme vytvárať tabu a zamlčiavať dôležité faktory, lebo úplne minieme podstatu. Chýba mi jednoducho poctivá a trochu nepríjemná diskusia.

Musíme byť poctiví a priznať, čo je problém na strane majority, ale zároveň pomenovať aj nedostatky na strane Rómov.

Ján Lajčiak vo svojom diele Slovensko a kultúra postavil pred Slovákov zrkadlo, v ktorom sme videli predovšetkým zovšeobecnené vlastnosti negatívneho typu. Ale aspoň sme vedeli, na čom treba pracovať, a hádam sme za tých sto rokov na tom aj niečo zmenili.

Ján Lajčiak to robil z lásky k slovenskému národu, nie preto, že by mu chcel škodiť. Martin Luther King „nakladal“ svojim, lebo chcel vidieť ich napredovanie v americkej spoločnosti.

Povedzte konkrétny príklad, čo vám na našej debate o Rómoch prekáža.

Na vlastné oči každodenne vidím veľké dary a talenty, ktoré Rómovia majú, a veľmi im fandím. Predovšetkým v remeselných prácach. No tu už je problém aj to, že keď ich za to pochválim, tak ma skritizujú, že ich redukujem len na manuálnu prácu. Keď vidím, že ich samých to baví a majú z toho radosť, prečo musím kvôli spokojnosti verejného diskurzu tvrdiť niečo iné? Veď to neznamená, že im bránim ísť študovať na gymnáziá, vysoké školy alebo niečo podobné.

Fandím im a podporujem to, v čom sú dobrí. Chcem ich povzbudiť, aby ukončovali stredné odborné školy remeselného typu s vynikajúcimi zručnosťami, vďaka ktorým sa presadia na trhu týchto služieb. 

Pre Postoj ste nedávno napísali text o tom, že rómska identitárna politika, ktorú stelesňuje bývalý europoslanec za hnutie Slovensko Peter Pollák, je pre slovenskú spoločnosť dôležitá. Prečo si to myslíte? Niekto by mohol namietnuť, že nie je potrebné zdôrazňovať otázky rómskosti a identity, ale treba sa sústrediť na riešenie ich sociálnych problémov.

Dôležitá je to pre tých Rómov, ktorí sa cítia vylúčení. Žijú v nejakej segregovanej komunite a majú pocit, že nerómske okolie ich neberie ako seberovných. Pre nich je dôležité mať prepojenie s nejakou politickou stranou alebo lídrom, ktorý je takisto Róm z podobných pomerov a zároveň je v pozícii, v ktorej môže meniť veci aj prístup väčšinovej spoločnosti k Rómom.

Prečo je to pre nich dôležité?

Je to podobné ako pri Slovákoch v 19. storočí. Bol tu silný maďarizačný tlak, ale ľudia vedeli, že sú iní, a chceli používať svoj materinský jazyk. Aj vtedy bolo dôležité, že tu existovali nejaké slovenské elity, ktoré ich v tom podporovali a snažili sa artikulovať ich požiadavky. Slovenské a rómske emancipačné snahy sa nedajú úplne porovnávať, ale takáto paralela sa aplikovať dá. Petrovi Pollákovi pomáha to, že aj on pochádza z osady a jeho materinským jazykom je rómčina. To je napríklad rozdiel oproti rómskym politikom z Progresívneho Slovenska, ktorí pochádzajú z prostredia mestských elít.

Rómskych lídrov sme tu od roku 1989 mali veľa. Ale s výnimkou Anny Koptovej a Gejzu Adama na začiatku 90. rokov boli všetci vo veľkej politike neúspešní. V čom spočíva úspech Petra Polláka? Prečo sa jemu podarilo preraziť?

V politickom remesle je oveľa zručnejší ako rómski lídri pred ním. Videl som, ako funguje v teréne a dokáže svoju komunikačnú zručnosť skĺbiť s modernými technológiami. Malo to už profesionálnu úroveň. Pomáha mu aj to, že pochádza zo Spiša, kde sú veľké komunity a on je v nich poznateľný. Je to výhoda oproti rómskym lídrom zo západu Slovenska.

Zároveň tu máme silný fenomén cirkví, ktoré s Rómami z osád pracujú. Najmä rôznych charizmatických hnutí, katolíckych aj protestantských. Lídri týchto hnutí majú medzi Rómami veľký vplyv a Peter Pollák s nimi intenzívne spolupracuje. Toto mu takisto pomáha.

Nemal len šťastie v tom, že sa profiloval v OĽaNO, čo bol projekt, v ktorom nevládli klasické stranícke mechanizmy, a navyše mu výrazne pomáhal Igor Matovič?

S tým úplne súhlasím. Igor Matovič je dnes vnímaný ako lúzer, ale v tomto sa istým spôsobom zapíše do slovenských politických dejín. Pred eurovoľbami v roku 2019 cítil, že atmosféra praje radikálom z ĽSNS, a rozhodol sa ísť proti tomu. Výrazne podporoval Petra Polláka a vyzýval voličov, aby ho volili. Fungovalo to a Pollák vtedy získal skoro polovicu zo všetkých preferenčných hlasov odovzdaných pre OĽaNO.

Už predtým v rokoch 2012 až 2016 Peter Pollák rovnako vďaka podpore Igora Matoviča zastával zdvojenú funkciu poslanca a splnomocnenca pre Rómov, čo mu takisto pomohlo etablovať sa medzi Rómami.

Lenže zoberte si aj to, že tu stále existujú nejaké rómske strany a rómski politici. Nikdy však v tomto prostredí nerobili takú systematickú prácu ako hnutie Slovensko a Peter Pollák. V rómskych komunitách tu na východe ich vôbec nepoznajú.

Zmeny v zastúpení Rómov v parlamenteMá rómska identitárna politika na Slovensku budúcnosť?

Igor André

Je pravda, že bývalé OĽaNO s rómskou témou systematicky pracovalo aj dávalo priestor rómskym kandidátom. V posledných parlamentných voľbách ich to zachránilo, lebo bez rómskych hlasov by neboli v parlamente. Len neboli tie sľuby o päťsto eurách za účasť vo voľbách tak trochu podfuk a také sofistikované kupovanie rómskych hlasov?

Môj protiargument voči tomu je takýto. Poznám veľké množstvo ľudí, ktorí pracujú v osadách ako terénni sociálni pracovníci. Títo ľudia počujú šuškandy a to, čo sa medzi Rómami rozpráva. S viacerými z nich, ktorí pôsobia v okresoch Spišská Nová Ves a Kežmarok, som sa o tom bavil. Nikto z nich mi nepotvrdil, že Rómovia tam masovo volili preto, že im Matovič sľúbil päťsto eur.

Je dôležité pozrieť si aj účasť v osadách. Pozrite si Luník IX alebo Lomničku. Tam nebola účasť osemdesiat percent. Bola tam účasť dvadsať, dvadsaťpäť percent a áno, z nich deväťdesiat percent volilo OĽaNO.

Keby to bolo tak, že ich všetkých obalamutili päťsto eurami, tak tam je účasť osemdesiat percent. Vyššia účasť bola možno v Jarovniciach, odkiaľ má Peter Pollák manželku a dobre tam vychádza so starostom.

Podľa vás teda neboli dôvodom úspechu Matoviča medzi Rómami päťstoeurovky, ale práca v teréne a rómski kandidáti?

Áno. Rómski kandidáti za OĽaNO, samozrejme, hovorili o tom, že Matovič zvýšil prídavky na deti a zaviedol rodičovský bonus a na druhej strane je Fico s Mazurekom, ktorí im to chcú zobrať. Vytvárali takýto obraz ohrozenia pre Rómov a zároveň vykresľovali Matoviča ako ich priateľa a ochrancu. Toto fungovalo.

Prečo nebolo medzi Rómami úspešné Progresívne Slovensko, ktoré takisto malo rómskych kandidátov a má aj rómskych poslancov v parlamente?

Irena Bihariová aj Ingrid Kosová sa programovo nechcú profilovať ako rómske identitárne političky. Ony sa k svojmu pôvodu hlásia, ale profilujú sa ako Rómky, ktoré stelesňujú iné témy. Irena Bihariová právny štát a Ingrid Kosová vzdelávanie. To je úplne iný šport ako to, čo robí Peter Pollák. Ony sa nezameriavajú na Rómov, ale chcú osloviť širokú populáciu, vzdelanú strednú triedu, mestských ľudí. Tak ako celé PS. Peter Pollák aj so svojou skupinou sa vyslovene profilujú identitárne a zameriavajú sa na vylúčených Rómov, ktorí sa cítia nikým nereprezentovaní.

Rómovia z osád medzi funkciami veľmi nerozlišujú a Petra Polláka vnímajú ako toho z vlády, ktorý za nimi chodí, rozpráva sa s nimi a podáva im ruky. To je pre ľudí, ktorí sa cítia vyčlenení zo spoločnosti, silný psychologický stimul.

Ale rozmýšľajú Rómovia vôbec takto etnicky? Pretože podľa mnohých štúdií u nich na rozdiel od iných národov prevažuje skôr klanové a rodinné myslenie.

Petrovi Pollákovi pomáha to, že pochádza z osady a jeho materinským jazykom je rómčina. To je napríklad rozdiel oproti rómskym politikom z PS, ktorí pochádzajú z prostredia mestských elít.

To je dobrá poznámka. Platí, čo hovoríte, a pri Rómoch naozaj najviac dominuje rodinné myslenie. Krásne to vidno v komunálnych voľbách. Ale v parlamentných voľbách zohráva istú úlohu už aj rómska identita, hoci to ešte nie je masový fenomén. OĽaNO získalo vďaka rómskym kandidátom približne 60-tisíc rómskych hlasov. Rómskych voličov z vylúčených komunít môže byť okolo 150 -tisíc. Stále je to teda len tretina.

Čiže áno, platí, že Rómovia sa správajú skôr klanovo ako etnicky. Ale stále sme len v nejakom bode vývoja tejto menšiny. O nejakých dvadsať rokov však možno budeme práve toto obdobie spätne hodiť ako silný impulz na formovanie rómskeho národného povedomia. To teraz ešte nevieme povedať.

Úspech Petra Polláka a ďalších rómskych kandidátov bývalého OĽaNO vidíte teda ako začiatok nejakého rómskeho národného obrodenia?

Je to jedna z hypotéz, ktorou sa podľa mňa treba zaoberať. Ale neprezentujem to s tým, že to tak určite bude. To sa ukáže s odstupom času.

Aj zo strany týchto rómskych politikov zaznievajú skôr sociálne a ekonomické požiadavky. Neformulujú národný program.

Zatiaľ nie. Ale v istom momente sa takýto národnostný program môže popri tých sociálnych požiadavkách objaviť. Aj teraz je tam stále to rómske prítomné. Chcú niečo zmeniť v sociálnej oblasti, aby to pomohlo rómskej komunite.

Viete si teda predstaviť, že o nejakých dvadsať rokov by sa mohla objaviť požiadavka na rómsku autonómiu v časti východného Slovenska?

Skôr si viem predstaviť silný tlak zdola na národnostné školy a kultúrne inštitúcie. Čiže skôr v takejto mäkkej forme, nie v tvrdej politickej.

Zástupcovia Rómov v parlamenteAko dostať Pačivale Roma z pasce demokratickej politiky

Igor André

Na druhej strane tu existuje silný tlak na integráciu a asimiláciu, ktorý chce rozdiely medzi Rómami a majoritou stierať.

Európska komisia to síce otvorene nehovorí, ale všetky tieto inkluzívne veci v konečnom dôsledku spejú k asimilácii. To si treba povedať otvorene. Zatiaľ sme na tejto ceste a Rómovia sa s tým majú zmieriť. Ale ak by tu časom vznikla politická sila, ktorá by sa dokázala sama dostať do parlamentu, tak sme v úplne inej situácii. Potom by zrejme vznikol aj silný tlak na to, aby sa zmenila doterajšia filozofia toho, ako sa pristupuje k pomoci Rómom. Ale to sme už veľmi ďaleko.

Nehovorí proti tomu to, že Rómovia, ktorí sa na sociálnom rebríčku posunuli vyššie, sa skoro vždy veľmi rýchlo asimilovali?

Prečo to potom neplatí pre Petra Polláka?

Odpoveďou by mohlo byť, že rozmýšľa ako politik a je to pre neho politicky výhodné.

Áno, ale snúbi sa tu podľa mňa viacero vecí. Aj nejaký pragmatizmus, ale zároveň aj legitímna národnostná politika.

Nepreceňujete trochu politickú váhu Petra Polláka a skupinu okolo neho? Eurovoľby ukázali, že aj ich schopnosť osloviť a mobilizovať Rómov má hranice.

Áno, tam takí úspešní neboli a musia si to zanalyzovať. Nič to však nemení na tom, že s rómskymi voličmi pracujú systematicky, dlhodobo a vidia v nich potenciál. Je to z ich strany úplne cieľavedomá politická stratégia. A len zopakujem svoju tézu. Pokiaľ ide o politické správanie Rómov, tak sledujeme obdobie, keď sa istým spôsobom prepisuje história. Za tridsať rokov tu máme po prvýkrát politika, ktorý má na seba naviazaný početný rómsky elektorát. A má potenciál byť v tom ešte úspešnejší.

Zároveň tu už máme aj niekoľko úspešných rómskych starostov, ktorí sa časom môžu k Petrovi Pollákovi pridať a vytvoriť podhubie silnejšieho rómskeho hnutia.

Prečo spomedzi politických strán pracovalo s rómskou kartou iba hnutie Slovensko? Boja sa ostatné strany, že by im to prinieslo skôr mínusové body?

To je jeden dôvod. Obava, že politické riziká prevážia nad výnosmi. Druhým dôvodom je politický cynizmus. Rómske hlasy? Keď bude treba, tak ich nakúpime. Nemusíme okolo toho nič vymýšľať. Väčšina politických stratégov berie Rómov ako spodinu, ktorá je ťažko mobilizovateľná a dá sa osloviť len konkrétnymi benefitmi, ktoré dostane deň pred voľbami.