Zmeny v zastúpení Rómov v parlamente Má rómska identitárna politika na Slovensku budúcnosť?

Z výsledku opätovne kandidujúceho rómskeho europoslanca Petra Polláka v ostatných voľbách do Európskeho parlamentu sa zdá, že rozmach rómskej identitárnej politiky z posledných národných parlamentných volieb naberá akúsi cúvajúcu fázu.

Nejde iba o to, že domovská politická strana Petra Polláka, hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO), získala v eurovoľbách 2024 pri takmer 34,5 % účasti iba 29 385 hlasov, čo v súčte znamenalo necelé 2 % zo všetkých odovzdaných hlasov. V roku 2019 to bolo pri takmer 23 % účasti až 51 834 hlasov, čo sa pretavilo do 5,25 % zo všetkých odovzdaných hlasov.

Porovnajme si situačný kontext pri eurovoľbách 2019 a 2024.

2019: žatva plodov zo semien 2012 – 2016

V roku 2019 nebola kampaň OĽaNO pred eurovoľbami postavená na Petrovi Pollákovi, kandidoval až z 3. miesta. Napokon sa s dvojnásobným počtom krúžkov pred druhým Michalom Šipošom dostal na prvé miesto, čím získal kreslo europoslanca.

Pamätáme si, že predseda Igor Matovič na poslednú chvíľu odstúpil z čela kandidátky a vyzval občanov, aby Polláka krúžkovali, čo by podľa neho bolo dobrou odpoveďou spoločnosti na rastúce preferencie Kotlebovej ĽSNS.

Podpora od Matoviča tesne pred eurovoľbami 2019 zabrala nielen medzi majoritou, ale aj medzi rómskymi voličmi, a to prevažne z vylúčených lokalít vo východnej časti Slovenska.

Peter Pollák získal napokon 23 815 krúžkov, teda 46 % zo všetkých hlasov pre OĽaNO. Takmer každý druhý volič OĽaNO hlasoval za neho. Môžeme diskutovať, akú váhu malo Matovičovo odporúčanie.

V tom čase bol Pollák už tri roky mimo NR SR, ale takmer s istotou sa dá povedať, že sa začala jeho žatva plodov semien, ktoré zasial v rokoch 2012 – 2016, keď fungoval v zdvojenej funkcii rómskeho splnomocnenca a poslanca NR SR. 

Hoci na prvý pohľad medzi rokmi 2012 a 2016 nezaznamenal dramatický nárast preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR (zo 6072 v roku 2012 na 8153 v roku 2016, percentuálny nárast iba o 0,13 %), pod povrchom sa spustili procesy exponenciálneho rastu jeho podpory v rómskych komunitách.

Možno preto vysloviť predpoklad, že bozk od Matoviča tesne pred eurovoľbami 2019 zabral nielen medzi majoritou, ale aj medzi rómskymi voličmi, a to prevažne z vylúčených lokalít vo východnej časti Slovenska. Volebné štatistiky v týchto obciach to potvrdzujú.

OĽaNO vtedy druhýkrát prepisovalo históriu, po voľbách do NR SR v roku 2012, v roku 2019 poslalo historicky prvého slovenského Róma aj do Európskeho parlamentu. Zhodou okolností to bol ten istý človek – Peter Pollák.

2024: odliv podpory napriek silnej kampani

V eurovoľbách 2024 bola už úplne odlišná situácia. Premenované hnutie Slovensko, zdecimované vládnutím v rokoch 2020 – 2023, postavilo svoju kampaň na jednotke kandidátky a svojom aktuálnom europoslancovi – Petrovi Pollákovi st.

Možno to bolo poďakovanie za kľúčové hlasy na prechod 7-percentným prahom zvoliteľnosti vo voľbách 2023 do NR SR, ktoré v rómskych komunitách zbierali ľudia z rómskej platformy v hnutí Slovensko (Peter Pollák ml., Lukáš Bužo, Viliam Tankó, Anežka Škopová).

Peter Pollák dostal o 11 % preferenčných hlasov menej ako v roku 2019, a to napriek tomu, že celá kampaň hnutia Slovensko bola smerovaná na jeho osobu. Kde sa stala chyba?

Peter Pollák st., ako neformálny vodca tejto platformy v hnutí Slovensko, začal prakticky okamžite po parlamentných voľbách organizovať pravidelné výjazdy do obcí a miest východného Slovenska, kde existuje rómska komunita, ktorá vykazuje znaky segregovanosti alebo prinajmenšom koncentrácie v odľahlejšej časti sídla.

Začala sa mobilizácia pred eurovoľbami 2024. Odkaz pre cynikov by mohol znieť, že „skúste sa vrátiť ako rešpektovaný líder do rómskej komunity, ktorá cíti krivdu, že ste ich oklamali v súvislosti so sľubom o 500 eurách za účasť vo voľbách“. Všetci, ktorí majú trochu skúseností v tejto oblasti, vedia, že to je nemožné.

Peter Pollák st. a spol. mali však dvere všade otvorené, a tak robili v tých istých rómskych komunitách podobne systematickú kampaň ako pred voľbami do NR SR. Napriek týmto priaznivým podmienkam sa výsledok nedostavil.

Hnutie Slovensko ako také nielenže dostalo oveľa menej hlasov v absolútnom vyjadrení pri účasti vyššej o 12 %, ale aj samotný Peter Pollák st. získal „iba“ 35 % preferenčných hlasov zo všetkých hlasov odovzdaných pre hnutie Slovensko, čo je v absolútnom vyjadrení 10 382 krúžkov.

Dostal tak o 11 % preferenčných hlasov menej ako v roku 2019, a to napriek tomu, že celá kampaň hnutia Slovensko bola smerovaná na jeho osobu. Kde sa stala chyba?

Marginalizované rómske komunityTretí koniec palice, ale aj tri palice s dvoma koncami

Igor André

Argument za umiernenú rómsku identitárnu politiku

Tento text nemá ambíciu hľadať odpovede na túto otázku. Veľmi hĺbkovo si ju budú musieť zanalyzovať najmä v samotnom hnutí Slovensko. Zbežným pohľadom vidíme, že pomerne veľké rezervy sú v obciach Hnileckej doliny, ale trochu viac sa dá čakať aj v okresoch Prešov, Vranov nad Topľou a Bardejov, kde je známou postavou bývalý spevák gospelovej kapely Lukáš Bužo.

Umiernená rómska identitárna politika má nesmierne dôležitý význam práve pre ľudí, ktorých treba vtiahnuť do širšieho diania v spoločnosti. Ich dlhodobou marginalizáciou trpí spoločnosť ako taká.

Mojím zámerom je namiesto toho ponúknuť takúto tézu: umiernená rómska identitárna politika má v slovenskom demokratickom straníckom prostredí naďalej svoj zmysel aj priestor a na dlhý čas nevidím medzi rómskou politickou reprezentáciou kaliber Petra Polláka st., ktorý by ako prirodzený líder určitého neformálneho zoskupenia dokázal na celoštátnej úrovni obsluhovať terén vylúčených rómskych komunít, respektíve občanov rómskych komunít, ktorí sa subjektívne necítia plnohodnotne začlenení do väčšinovej spoločnosti.

Viditeľnosť Petra Polláka na vysokých volených pozíciách im dodáva sebavedomie a je pre nich vzpruhou pre bežné životné fungovanie. Umiernená rómska identitárna politika má teda nesmierne dôležitý význam práve pre ľudí, ktorých treba vtiahnuť do širšieho diania v spoločnosti. A navyše, ich dlhodobou marginalizáciou trpí spoločnosť ako taká.   

Fungovanie rómskej politiky na Slovensku v kocke

Pri všetkej úcte k iným rómskym politickým kandidátom – aj napriek zjavnému neúspechu v týchto eurovoľbách je politický výtlak Petra Polláka st. vyjadrený preferenčnými hlasmi v priemere asi stonásobne väčší ako ich.

Inými slovami, v rómskej identitárnej politike na národnej úrovni je tu Peter Pollák st., obrovská medzera, za ňou štyria poslanci NR SR, ktorých poznateľnosť a legitimita sa do veľkej miery odvíja od mena Peter Pollák, čo s patričnou dávkou politickej šikovnosti využil vo voľbách do NR SR jeho syn Peter Pollák ml.

V prvej politickej lige rómskej identitárnej politiky sa pod touto skupinkou štyroch poslancov NR SR už nenachádza nikto. Potom je zopár rómskych starostov najmä veľkých sídel, ako sú Jarovnice alebo Luník IX, ktorí sú významnými hráčmi miestnej politiky ako takej. V istom zmysle druhá liga.

Dve poslankyne Progresívneho Slovenska Irena Bihariová a Ingrid Kosová hlásiace sa k rómskemu pôvodu hrajú úplne iný šport. Nechcú mať nič spoločné s rómskou identitárnou politikou, sú nositeľkami konkrétnych tém.

V tretej lige sa politickej abecede na komunálnej úrovni učí asi 50 rómskych starostov. (Výnimkou je azda Lomnička, kde starostka prevzala žezlo po svojom otcovi v roku 2010 a odvtedy tam vládne feudálnym spôsobom. Svet sám osebe.)

Peter Pollák st. ako líder rómskej platformy na národnej úrovni nemôže vplyv týchto starostov ignorovať, musí s nimi spolupracovať, ale netreba podliehať presvedčeniu, že pri získavaní rómskych hlasov na národnej úrovni visí na šnúrke od ich gatí.

Bežná dostupnosť smartfónov a internetu pochovala monopol rómskych starostov na šírenie informácií medzi svojimi občanmi. Navyše, ten vzťah je obojstranne výhodný – ak chce byť rómsky starosta zvolený alebo znovuzvolený, veľmi ochotne sa nechá odporučiť všeobecne známym a populárnym rómskym politikom.

Dve poslankyne Progresívneho Slovenska (Irena Bihariová a Ingrid Kosová) v NR SR hlásiace sa k rómskemu pôvodu hrajú úplne iný šport. Nechcú mať nič spoločné s rómskou identitárnou politikou, sú nositeľkami konkrétnych tém – spravodlivosť, právny štát, vzdelávanie, ľudské práva – a tak ich vnímajú aj ich voliči.

Zástupcovia Rómov v parlamenteAko dostať Pačivale Roma z pasce demokratickej politiky

Igor André

Bremeno Petra Polláka st.

Peter Pollák st. sa dostal do podobnej situácie ako v roku 2016 – vtedy neprešiel do NR SR, v tomto prípade do EP, a potom mal tri roky na to, aby si budoval svoju pozíciu do ďalších eurovolieb. Dnes má viac ako tri roky na to, aby komunikoval s rómskymi občanmi, ktorí sú objektívne fyzicky vylúčení alebo sa tak subjektívne cítia.

Ako som už písal v januári tohto roku, mimoriadne bude záležať na tom, cestou akých naratívov sa vyberie.