Podporiť denník

Konzervatívny výber „Pokrokové“ riešenie neplodnosti: surogátne matky-inkubátory

Erik Potocký

Komentár

Napriek chlácholivým rečiam o pomoci neplodným párom je náhradné materstvo obyčajným obchodovaním s ľuďmi.

10 minút čítania 10 min

Vypočuť článok

Ďalšie autorove články:

Prečerpávačka Málinec – Látky Záložný zdroj pitnej vody v Hriňovej má značné riziká, projekt ohrozuje desaťtisíce ľudí

Ako sa lovia medvede Padli rekordné počty, ale strety ani škody neklesajú. V údajoch je „dátové peklo“

Nový Občiansky zákonník Ruší zákon o rodine, podľa kritikov nadraďuje majetok nad rodinné vzťahy

V otázke plodnosti sa Slovensko nijako nevymyká z globálnych trendov, podľa údajov slovenských zdravotných poisťovní má problém počať dieťa 15 až 20 percent párov. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že tento problém má vo svete každý šiesty dospelý človek a už ani zďaleka nejde o „výsadu“ bohatých krajín, ktoré trpia nízkou pôrodnosťou.

Aj v krajinách, ktoré sa držia stúpajúcej populačnej krivky, problém neplodnosti rastie. Nateraz ho však prekrýva obrovská masa ľudí v plodnom veku.

Epidémia neplodnostiTýka sa každého šiesteho dospelého. Je za tým najmä odklad rodičovstva na neskôr

Alena Potocká

Keďže problém sa zväčšuje, rastie aj záujem o spôsoby, ako mu čeliť. Zúfalé páry sú ochotné podrobovať sa čoraz náročnejším zákrokom, ísť do experimentov a robiť kompromisy aj s vlastným svedomím.

A keďže nositeľkou nového života je žena, medicínske zásahy smerujú práve do jej tela s často nateraz neznámymi dlhodobými zdravotnými následkami.

Umelé oplodnenie, resp. asistovaná reprodukcia má viacero stupňov – od „obyčajnej“ mechanickej pomoci v podobe inseminácie až po medicínsky a technologicky náročné procesy sprevádzané nemalými dávkami umelých hormónov.

A páry, podvedome hnané pudom sebazáchovy a odovzdania génov, sú ochotné za tieto procedúry míňať tisíce eur.

Ani tie najmodernejšie postupy a najšpičkovejší odborníci však nedávajú záruku, že žena napokon počne, vynosí a porodí vytúžené dieťa. Nemálo párov tak nakoniec po rokoch opúšťa celý proces a sú psychicky, fyzicky aj finančne zdevastované.

Surogátne materstvo

Nenápadne sa nám však do celého procesu vkráda nový spôsob, ako si zabezpečiť potomka. Surogátne (náhradné) materstvo.

Predstavuje sa ako ďalšia forma asistovanej reprodukcie a zjednodušene ide o to, že v laboratórnych podmienkach sa spojí vajíčko ženy a spermia muža, vznikne embryo, a to sa následne vloží do maternice inej ženy, ktorá dieťa vynosí, porodí a po pôrode ho odovzdá danému páru.

Surogátne materstvo právne umožňuje niekoľko krajín na svete, vo väčšine však ide o akúsi šedú zónu. Zákony ho priamo neriešia, no štát nad touto praxou priviera oči alebo ho umožňuje rôznymi ustanoveniami občianskych zákonníkov.

Napríklad Česká republika. Krátku analýzu pre laickú verejnosť, týkajúcu sa najnovších zmien v českom občianskom zákonníku, priniesli Konzervativní noviny. Prehľad právnych úprav vo vybraných krajinách je dostupný napríklad tu. Kliniky v USA ponúkajú k službe aj kompletný právny servis (dostupný napríklad tu).

Mimoriadne obľúbenou destináciou pre „objednávateľské páry“ bola v rámci Európy predovšetkým predvojnová Ukrajina.

V šedej zóne je táto téma aj na Slovensku. Hoci ak si do vyhľadávača zadáte termín surogátne materstvo, ponúkne vám niekoľko kliník asistovanej reprodukcie, ktoré túto „službu“ zabezpečujú. Aj české centrá ponúkajú informácie v slovenčine, snažiac sa tak získať klientov aj u nás. Priame odkazy na tieto webové stránky však, pochopiteľne, vynecháme.

V šedej zóne je táto téma aj na Slovensku. Hoci ak si do vyhľadávača zadáte termín surogátne materstvo, ponúkne vám niekoľko kliník asistovanej reprodukcie, ktoré túto „službu“ zabezpečujú.

Téma z času na čas prenikne aj do slovenských mediálnych vôd – v snahe po väčšej akceptácii tohto spôsobu získania potomka či v snahe dosiahnuť jeho ukotvenie v legislatíve. Najnovším príkladom je rozhovor portálu Aktuality s dvoma spoluautorkami knihy Sexuálne a reprodukčné práva.

Hoci téma rozhovoru bola zarámcovaná neplodnosťou, začal sa potratmi (!) a tým, ako je ich nevyhnutné čo najviac sprístupniť a že je nemysliteľné, aby vôbec niekto navrhoval sprísnenie podmienok ich výkonu, žiadal zber údajov o tom, prečo ženy na potrat chodia, atď.

No a vlastne, že s tými potratmi je všetko v poriadku, lebo ich počet klesá a že ak ich bolo „nejakých 20-tisíc“, teraz ich je „nejakých 4- až 5-tisíc“.

No ale upss, vymierame, tak poďme k neplodnosti a rovno k surogátnemu materstvu.

„Nesmierne ušľachtilý spôsob“

To je vzápätí zarámcované ako „nesmierne ušľachtilý spôsob“, ktorým altruistické surogátne matky pomáhajú párom, ktoré nedokáže počať prirodzeným spôsobom ani dostupnými metódami umelého oplodnenia.

Zvyšok relácie sa síce debata vedie o rôznych rizikách – najmä právnych –, no záver je jasný. Surogátne materstvo je cesta správnym smerom a mali by sme sa po nej vydať aj oficiálne, legislatívne.

Tak ako pri iných témach, ktoré vyvolávajú vážne morálne otázky, aj tu síce zaznie „disclaimer“, že by to malo byť dovolené len za prísnych podmienok (napríklad len pre páry, ktoré majú medicínsky problém počať prirodzene, alebo že surogátka by už mala mať minimálne jedno vlastné dieťa).

Napríklad v prípade eutanázie sa to tiež začalo prísnymi podmienkami pre nevyliečiteľne chorých a neznesiteľne trpiacich, až sa to postupne rozšírilo na deti či psychiatrických pacientov a napríklad v Kanade sa z toho stal nástroj riešenia chudoby ako záťaže spoločnosti.

Ale späť k surogátnemu materstvu. Síce počúvame ubezpečenia o tom, že ľudská bytosť nesmie byť predmetom obchodu a že „surogátne matky túto službu (!) nesmú poskytovať za odplatu“, no už samotný pojem „služba“ a „objednávateľský pár“ priamo evokuje obchodný vzťah.

Tvrdí sa, že „surogátne matky túto službu (!) nesmú poskytovať za odplatu“, no už samotný pojem „služba“ a „objednávateľský pár“ priamo evokuje obchodný vzťah.

Ak niekto tvrdí, že nejde o obchod, musí nájsť motiváciu ženy „nosnice“, prečo niečo také vôbec robí a prečo túto „službu“ poskytovať chce.

Samozrejme, „objednávateľský pár“ za celú procedúru zaplatí príslušnej klinike, oficiálne však neplatí za dieťa. Žene-nosnici by však mal takisto vytvoriť vhodné materiálne podmienky na čas tehotenstva, hlavne v záujme zdravého vývoja plodu. Áno, oficiálne tejto žene neplatí za dieťa.

Žena ako inkubátor

A ešte jedna odbočka späť k potratom. Odporcovia sprísnenia podmienok ich vykonávania, resp. zástancovia čo najväčšieho uvoľnenia prístupu k nim často argumentujú tým, že ženy sú viac ako len maternica a že zákazom potratov si „patriarchát“ udržiava kontrolu nad ženami a ich telami a robí z nich len inkubátory pre deti, ktoré sú povinné donosiť a porodiť. Často sa bojovníčky za „právo“ na potrat prezliekajú za postavy zo seriálu Príbeh služobníčky, v ktorom ženy ako slúžky slúžia bohatým manželským párom na vynosenie dieťaťa.

Nuž, avšak čím iným ako len inkubátormi sa stávajú tieto ženy surogátky? Poskytujú svoje maternice nie zo zákonného donútenia, ale „altruisticky“, za neoficiálnu odplatu. Stávajú sa de facto len nosnicami cudzích detí a nám, spiatočníckym konzervatívcom, sa to ešte prezentuje ako úžasný pokrok a oslobodenie.

No a napokon je tu celý zástup právnych problémov, ktoré so surogátnym materstvom súvisia.

Ako bude vymáhať „objednávateľský pár“ dieťa od surogátky, ak sa tá po pôrode rozhodne, že si dieťa nechá? Podľa právnych zásad je matkou žena, ktorá dieťa porodí, a táto žena musí urobiť aktívny úkon vzdania sa dieťaťa rovnako, ako keď sa žena vzdá svojho biologického dieťaťa a dá ho na adopciu.

Ako bude vymáhať „objednávateľský pár“ dieťa od surogátky, ak sa tá po pôrode rozhodne, že si dieťa nechá?

Ak bude musieť existovať zmluva, ktorej predmetom je vynosenie, porodenie a odovzdanie dieťaťa, nebude to už náhodou obchodný vzťah (a obchodovanie s ľuďmi je predsa zakázané)?

Ďalšie komplikácie môžu vzniknúť, ak otec dieťaťa z „objednávateľského páru“ počas tehotenstva zomrie. Jeho manželka, resp. partnerka, hoci by aj bola biologickou pôvodkyňou vajíčka, nemá k dieťaťu žiaden právny vzťah. Ten v jej prípade vznikne až po osvojení si dieťaťa.

Existujú tiež sporné prípady, keď je surogátka aj biologickou matkou, no zmluvne sa zaviaže dieťa odovzdať, prípady, keď ide o anonymne darované vajíčka či spermie, alebo oboje. To však už presahuje do medicínskych problémov a toho, ako takto počaté dieťa neskôr získa informácie o prípadných dedičných ochoreniach.

A napokon problém úplne kruciálny. Dieťa ako predmet zmluvy sa stáva tovarom a žena surogátka výrobným prostriedkom. Ak už toto nie je dehumanizácia, čo potom?

Uvedený rozhovor Aktuality publikovali v týždni, v ktorom sa slávil aj Medzinárodný deň žien. Deň, pri ktorom zvyknú progresívne feministky viac ako inokedy rozprávať o utláčaní a znevažovaní žien. V našom politickom prostredí je však skôr spojený s karafiátovou samohanou smeráckych mítingov s oplzlými vtipmi, čo tiež neukazuje na skutočnú úctu k ženám. Tento rok k tejto téme pribudol aj otrasný návrh poslancov Smeru, aby sa v rámci zmeny Trestného zákona skrátilo premlčanie znásilnenia.

Takýto prístup je však výzvou pre konzervatívne prostredie, aby tému úcty a ocenenia žien silnejšie uchopilo.