Stopka veterným parkom | Fico drží racionálnu energetickú líniu

Premiér Robert Fico trvá na tom, že Slovensko nie je odkázané na stavanie veterných parkov, pretože jeho energetický mix je dostatočne nízkouhlíkový.

Ak si zrátame podiel elektriny, ktorá sa na Slovensku vyrába z jadra, vo vodných elektrárňach a v existujúcich solárnych parkoch, dostávame sa k číslu medzi 80 až 90 percentami.

A to nás ešte v najbližšom čase čaká spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorý podiel nízkoemisnej elektriny ešte zvýši.

Fico zároveň trvá na tom, že Slovensko naplní aj záväzok z plánu obnovy, ktorý je podmienkou poskytnutia pôžičiek z európskych fondov, a že pripraví analytický materiál, ktorý zmapuje možnosti využitia veternej energie na výrobu elektriny.

Plán obnovy žiada len formality

V prípade cieľa z kapitoly Zelená ekonomika, ktorý má vyústiť do výstavby nových zdrojov elektriny z OZE, sa hovorí len vo všeobecnosti o pripojení najmenej 120 MW novej kapacity z obnoviteľných zdrojov. Nešpecifikuje sa, či má ísť o slnečnú, veternú, geotermálnu energiu alebo energiu z biomasy či iných zdrojov. Podmienkou čerpania peňazí z plánu obnovy teda nie je priama výstavba veterných parkov.

Pokiaľ ide o opatrenia zaradené v kapitole REPowerEU, v nej sa síce hovorí o vytvorení pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie a s tým súvisiacej legislatívy, cieľ je však definovaný v rovine potenciálu pre inštalovaný výkon najmenej 300 MW.

„Súčasťou pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie (‚go-to areas‘) budú ich digitálne mapy (zaznamenávajúce napr. rýchlosť vetra a veternú energiu, počet veterných dní, vzdialenosť od letových trás, nárazníkové pásma, zóny, v ktorých si vtáky hľadajú potravu, migračné koridory atď.), pričom sa zohľadnia postupy stanovené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie,“ píše sa konkrétne v pláne obnovy.

A ak dôjde k vyhodnoteniu niektorej z oblastí ako vhodnej na stavbu veternej elektrárne, postup sa bude riadiť podľa pravidiel EIA. Vyhodnotenie nejakej lokality ako potenciálne vhodnej teda ani tu neznamená automatickú stavbu veterného parku.

Slovensko je v tomto vo výhodnejšej pozícii ako napríklad Česko, kde sa bývalá Fialova vláda priamo zaviazala k stavbe veterných parkov.

Istú mieru paniky na Slovensku síce vyvolala informácia o tom, že ministerstvo hospodárstva, ministerstvo životného prostredia a úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy chystajú mapu tzv. akceleračných zón. To však znamená práve prieskum územia a vyhodnotenia energetického potenciálu vetra v ňom.

Na premiérove slová už, samozrejme, zareagovali aj veterní lobisti, ktorí trvajú na tom, že Slovensko veternú energiu potrebuje, musí ju budovať a využívať (lebo tak robia aj iné krajiny).

Argumentujú tým, že elektrina z vetra je lacná a nepotrebuje trvalý prísun energetických surovín/palív, ako je to v prípade fosílnych zdrojov či jadrovej energie.

Argumentácia tým, že elektrina z vetra je lacná, vynecháva podstatnú informáciu – cenu záložných zdrojov, ktoré musia pokrývať inštalovaný výkon OZE.

To je na prvé počutie skoro až pravdivý argument.

Vynecháva však podstatnú a z hľadiska energetiky bazálnu informáciu, že veterná energia je zo svojej podstaty nestabilným a dlhodobo nepredvídateľným zdrojom.

Ako silno a ako dlho bude fúkať, sa dá predpovedať maximálne v rozsahu dní, pričom čím dlhšie časové obdobie, tým presnosť predpovede prirodzene klesá. A aj mapa energetického potenciálu vetra bude uvádzať len priemerné a dlhodobé údaje, nie presný odhad denného výkonu. Pritom presný odhad denného výkonu je presne to, čo trh s elektrinou potrebuje – ak je totiž zdroj zapojený v sieti, s jeho výkonom sa pri uspokojovaní spotreby počíta.

Inštalovaný výkon veternej energie (rovnako ako solárnej) teda potrebuje byť krytý inštalovaným výkonom konvenčného zdroja, ktorý možno v prípade potreby zapojiť do siete v horizonte sekúnd (aby nedošlo ku kolísaniu, k výpadkom a poškodeniu prenosovej sústavy).

Momentálne máme k dispozícii dva druhy takýchto záložných, konvenčných zdrojov. Sú to tepelné alebo paroplynové elektrárne, v ktorých je energetickým médiom zemný plyn alebo uhlie, a batérie, a to v podobe chemických batérií, resp. batériových úložísk, alebo v podobe prečerpávacích vodných elektrární.

Slovensko už uhlie prakticky nevyužíva alebo len vo veľmi malej miere. A tak nám ako reálne záložné zdroje zostávajú zemný plyn, prečerpávačky a batériové úložiská.

Korektné by preto bolo, ak by sa pri argumente cenou v prípade vetra vždy uvádzala súhrnná cena za povedzme megawatt inštalovaného výkonu z vetra spolu s cenou inštalovaného výkonu zo záložného zdroja.

Ani zemný plyn, ani stavba batériových úložísk, tobôž prečerpávacích elektrární zas až takými lacnými záležitosťami nie sú. Len v prípade plánu na stavbu prečerpávačky Málinec-Látky sa hovorí o 1,5 miliarde eur.

Pozor na veternú divočinu

Ďalšou rovinou, ktorú by si zástancovia tzv. ekologickej energie z vetra mali uvedomiť, je, že ak by došlo k prílišnému uvoľneniu podmienok ich stavby, stala by sa z toho doslova divočina.

Stožiare s lopatkami by začali vyrastať aj na miestach, kde ani poriadne nefúka. Úplne by stačilo, že by na ich budovanie existovala nejaká dotačná schéma. To by aj systém podpory budovania penziónov a hotelíkov z poľnohospodárskych dotácií mohol blednúť závisťou.

Potom by sme sa už nebavili len o zneužívaní verejných peňazí, ale aj o potenciálne nebývalom rozsahu zásahov do vlastníckych práv – z hľadiska pozemkov, na ktorých by stáli stožiare.

Ak by si lobisti cez štátne orgány vymohli širokú investičnú podporu, ľahko by sa z veterných parkov mohli stať významné či strategické investície a štát by odrazu v prospech investorov nadobúdal predkupné práva a vyvlastňoval. Nástroje už na to má.

Šťastím v tomto prípade je, že Robert Fico nielen cíti verejný odpor voči veterným parkom, na ktorom si robí kampaň aj Republika či menšie zoskupenie okolo Zoroslava Kollára, no i fakt, že v energetických otázkach si zachováva istú kontinuitu a mieru racionálneho prístupu.

Zároveň je Fico v otázkach energetiky väčšinou na strane reálnych národných záujmov a nepúšťa sa do experimentov, ktoré rady akcentujú „zelené“ kruhy progresívcov.

Jadrová dohoda vo WashingtoneFicovi možno ide aj o fotku s Trumpom, ale nová jadrová elektráreň je v našom národnom záujme

Erik Potocký

Samozrejme, treba si počkať na praktickú realizáciu Ficových slov, keďže povedal iba to, že Slovensko veterné parky nepotrebuje, nie, že sa stavať (so štátnou podporou) nebudú.

Akoby ich jedna mater mala

Opomenúť netreba ani to, akým spôsobom sa veterná energia komunikuje vo verejnom priestore. Ten má totiž tiež svoje pokrivenia.

Na jednej strane tu máme nekritických zástancov, ba až lobistov, ktorí ani len nepripúšťajú nedostatky tohto spôsobu výroby elektriny.

Na strane druhej sú takpovediac putovní aktivisti s až ezoterickým pozadím, ktorí z celej debaty robia doslova frašku.

A ak si dovolíme istú mieru špekulácie, ak by títo „aktivisti“ boli financovaní či aspoň podnecovaní veternou loby, ich výstupy by nevyzerali inak, ako vyzerajú.

Pri odpore totiž „argumentujú“ ľahko vyvrátiteľnými až absurdnými argumentmi, pochybnými štúdiami z predátorských časopisov, na čo dokážu zástancovia vetra hravo reagovať a celá diskusia sa tak dostáva do roviny „uvedomelí ekologickí zástancovia lacnej obnoviteľnej energie verzus ezoterickí dezoláti, ktorí strašia ľudí nezmyslami“.

Nedávno sa títo aktivisti napríklad snažili priživiť na odpore miestnych obyvateľov v Stupave, ktorí odmietajú rozsiahly veterný park blízko mesta.