Problémy akademického prostredia v USA Americké univerzity upadajú, brzdí ich aj politická korektnosť, tvrdí Economist

Prestížne americké univerzity prijímajú čoraz lepších študentov a investujú do nich čoraz viac peňazí. Napriek tomu však ich konkurencieschopnosť upadá, neuspokojivo hospodária a utápajú sa v ideologických bublinách, upozorňuje prestížny britský magazín Economist v texte Americké univerzity sú nafúknuté, samoľúbe a neliberálne.

Zatiaľ čo sa americké univerzity byrokraticky, finančne aj personálne rozrastajú, strácajú náskok pred čínskymi univerzitami. Zle je na tom aj ich stav slobody slova, keď si napríklad približne štvrtina študentov myslí, že je niekedy v poriadku použiť donucovanie na obmedzenie slobody prejavu.

Text v Economiste sa však okrem opísania problémov snaží aj navrhnúť, ako by sa táto nelichotivá situácia dala zlepšiť.

Ako americké univerzity prudko narástli

V druhej polovici 20. storočia sa na elitných amerických univerzitách niečo výrazne zmenilo. Tieto prestížne inštitúcie známe ako Ivy League a pár ďalších elitných univerzít začali naberať čoraz viac elitných študentov z celej krajiny a dokonca aj zo zahraničia, čo ich vzdialilo od priemerných univerzít.

Dôvodov je viacero, ale medzi dôležité faktory celkom jednoznačne patrí aj ich relatívne zvýšená dostupnosť. Pokles cien dopravy a komunikácie spôsobil, že sa už ani študenti z druhej strany Spojených štátov nebáli prihlásiť na elitné univerzity.

V tomto období navyše došlo k rozšíreniu štandardizovaného testovania, ktoré univerzitám umožnilo jednoduchšie identifikovať tých najlepších študentov.

To sa odrazilo aj na ich hospodárení. Od 60. rokov mimoriadne narástol rozdiel v objeme financií, ktoré využívajú najvýberovejšie a menej výberové univerzity, ako upozornila napríklad ekonómka Caroline Hoxbyová. Iba 20 univerzít vlastní polovicu univerzitného majetku v USA.

Dôvodom je to, že výberovejší študenti sa do svojho vzdelania neboja investovať viac peňazí (štúdium na Harvardovej univerzite v súčasnosti stojí o 27 percent viac ako na začiatku tohto storočia). Ďalším faktorom je aj to, že keď sa títo študenti stanú úspešnými, môžu svoje univerzity podporovať ako darcovia výraznejšími sumami.

Tie najprestížnejšie univerzity si môžu dovoliť investovať do vzdelania svojich študentov viac, ako od nich vyžadujú na školnom, čo ešte zvyšuje dopyt po miestach. Výberové univerzity sa však stali ešte výberovejšími. Dvanásť najprestížnejších univerzít v súčasnosti prijíma o tretinu menej študentov ako na začiatku tohto storočia.

Ukazovatele naznačujú úpadok

Napriek tomu však dáta ukazujú, že pokles kvality amerického vyššieho vzdelania nie je len morálnou panikou pravice, ale skutočným faktom, ktorému budú americkí akademici musieť čeliť.

Britský časopis Times Higher Education každý rok žiada 30 000 akademikov, aby uviedli univerzity, ktoré podľa ich úsudku patria medzi špičku vo svojom odbore. Americkým univerzitám síce stále patria popredné priečky, ale percento respondentov, ktorí ich považujú za špičkové, klesá a strácajú náskok napríklad pred čínskymi univerzitami.

Univerzita v Leidene, ktorá vytvára rebríček univerzít na základe vplyvu ich akademickej činnosti, v súčasnosti už čínske univerzity kladie na prvé miesto.

Ďalším ukazovateľom je aj popularita medzi zahraničnými študentmi. Kedysi dokázali USA získať 60 percent cudzincov študujúcich v anglicky hovoriacich krajinách, teraz je to už len približne 40 percent.

Ideologická jednotvárnosť odstrašuje konzervatívcov

Čo spôsobuje tento úpadok amerického akademického prostredia?

Jedným z dôvodov podľa Economistu môžu byť príliš vysoké náklady, ktoré univerzity vynakladajú na nepedagogických zamestnancov. Päťdesiat najlepších univerzít v USA má trikrát viac nepedagogických zamestnancov ako učiteľov. Tento nárast je okrem iného spôsobený aj nárastom množstva štátom vyžadovanej byrokracie.

Ďalším dôvodom je ideologická uzavretosť amerických univerzít a s ňou spojený exodus konzervatívcov z akademického prostredia. Podiel ľavicových pedagógov sa od roku 1990 po rok 2017 zvýšil zo 40 percent na 60 percent, zatiaľ čo názorové rozdelenie širokej verejnosti sa v podstate nezmenilo.

V máji minulého roka Crimson, študentský časopis na Harvardovej univerzite, odhalil, že sa za konzervatívcov považujú menej ako tri percentá učiteľov. Tri štvrtiny pedagógov sa označili za liberálov.

Ideologická jednostrannosť univerzít môže odpovedať na otázku, prečo vysoké školy často podnikajú kroky, ktoré sú v rozpore so širokou verejnou mienkou, napríklad v otázke pozitívnej diskriminácie. (Ktorú Najvyšší súd minulý rok zakázal.)

Čítajte tiež

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA Koniec pozitívnej diskriminácie na vysokých školách. Argumenty za a proti

Ján Cipár

Koncom júna prijal Najvyšší súd Spojených štátov jedno z najsledovanejších rozhodnutí za posledné roky.

Zlý stav slobody slova

Dominancia jedného myšlienkového prúdu má takisto negatívny vplyv na slobodu slova na akademickej pôde.

Minulý rok sa napríklad Harvardova univerzita stala podľa hodnotenia organizácie FIRE najhoršou školou vo veci slobody prejavu v USA preto, že deväť tamojších profesorov a výskumníkov čelilo výzvam na prepustenie alebo potrestanie za niečo, čo publikovali alebo povedali. Medzi najhoršie univerzity v tomto ohľade sa dostala aj Pensylvánska univerzita, ďalšia univerzita spomedzi Ivy League.

Podľa prieskumu tejto organizácie sa celkovo 56 percent študentov obáva, že by mohli byť ostrakizovaní za niečo, čo povedali. Na druhej strane si 27 percent študentov myslí, že za niektorých okolností je vhodné použiť donucovanie na obmedzenie slobody prejavu.

Samotné univerzity však nebojujú proti tomuto prístupu študentov, dokonca to vyzerá tak, že ho svojou aktivitou podporujú. Rýchlo rastúcou skupinou nepedagogických zamestnancov sú tímy venujúce sa DEI (diversity, equity, inclusion, čiže rozmanitosti, rovnosti a inklúzii).

Známy psychológ Steven Pinker, ktorý sa na Harvardovej univerzite angažuje práve vo veci slobody prejavu, tvrdí, že na teoretickej rovine sú tieto skupiny podriadené dekanovi, no v praxi medzi univerzitami rozširujú kultúru, ktorá je ich vlastná.

Táto kultúra má pritom sklony zjednodušene vnímať náročné spoločenské otázky a akýkoľvek nesúhlas považovať za agresivitu alebo nenávistný prejav. To, že je táto kultúra zhubná najmä v humanitných vedách, ktoré sa takpovediac zrodili z diskusie, je zjavné, no ako ukázala napríklad zásadná esej amerických biológov, ktorej preklad Postoj priniesol minulé leto, kultúra DEI dokáže ohroziť akademickú slobodu aj v prírodovedných odboroch.

Čítajte tiež

Varovanie vedcov Ako progresívna ideológia rozvracia biológiu

Jerry A. Coyne Luana S. Maroja

Ideologická dogma progresivizmu, ktorá domnele chráni isté skupiny obyvateľstva, zabíja základnú tradíciu otvoreného výskumu a vedeckej komunikácie, píšu v odbornom časopise americkí biológovia.

Ako na to?

Otázkou zostáva, ako by sa tento nelichotivý stav amerických vzdelávacích inštitúcií mohol zlepšiť. Economist uvádza niekoľko možných riešení.

Prístup, ktorý uprednostňujú najmä pravicoví politici, spočíva v priamom politickom tlaku na univerzity. Prezident Donald Trump napríklad počas svojej administratívy zaviedol ročný odvod vo výške 1,4 percenta pre najbohatšie univerzity a naznačil, že v prípade opätovného zvolenia bude pokračovať.

Špecifickým prípadom je Florida pod vedením Rona DeSantisa, ktorá legislatívne zakázala, aby sa na podporu kultúry DEI míňali peniaze daňových poplatníkov. Prvého marca preto Floridská univerzita oznámila, že prepúšťa všetkých svojich pracovníkov, ktorí majú niečo spoločné s týmto hnutím.

Iné prístupy pred štátnymi intervenciami uprednostňujú aktivitu samotných univerzít. Tom Ginsburg z Chicagskej univerzity si napríklad myslí, že by univerzity mali zainvestovať do programov, ktoré učia o dôležitosti otvorenej diskusie.

Univerzity by takisto mali motivovať konzervatívcov, aby nemali obavu pracovať na akademickej pôde. To nie je jednoduché, no mohli by začať napríklad jasným postavením sa za svojich zamestnancov zastávajúcich menšinové názory, tvrdí Jim Applegate z Kolumbijskej univerzity.

Školy by takisto mohli upustiť od praxe žiadať od potenciálnych zamestnancov, aby v predložených dokumentoch okrem iného vyjadrili aj svoj postoj ku kultúre DEI, ako sa to dialo pri pätine všetkých univerzitných pracovných miest a pri tretine miest na najprestížnejších školách.

Úpadok relevantnosti a konkurencieschopnosti amerických univerzít tak môže spomaliť podpora slobodného akademického prostredia.

„Sme v bode zlomu. Môže to dopadnúť rôznymi spôsobmi,“ uviedol Robert George, profesor práva a filozofie na Princetone.