Potratárska internacionála v akcii Európsky fond na zaplatenie potratov nevznikne, tak prečo sú jeho iniciátorky také spokojné?

Táto iniciatíva, ktorá vlani získala 1 124 513 podpisov zo všetkých 27 členských štátov EÚ, požaduje, aby bolo všetkým ženám umožnené podstúpiť umelý potrat, a to aj v prípade, ak im to príslušná legislatíva ich domovského štátu zakazuje.

Ak by bolo po vôli iniciátoriek, nový fond Európskej únie by uhradil potraty ženám, ktoré porušujú právo svojej krajiny a podstupujú takzvanú potratovú turistiku do iného regiónu alebo inej krajiny.

Stanovisko Komisie má desať strán a je napísané v neprístupnej „bruselčine“. V texte sa to len tak hemží odkazmi na medzinárodné dokumenty, ktoré sú zrozumiteľné azda iba zasväteným odborníkom.

Aspoň ja som sa až včera dozvedel o akejsi Beijing Declaration and Platform for Action.

Nie je vôbec ľahké zistiť, ako sa Komisia včera vlastne rozhodla.

Európsku petíciu My voice, my choice si u nás – teda v nemeckojazyčnom priestore – málokto všimol. Ak niektoré noviny, ktoré výnimočne informovali o jej včerajšom vyústení, mali v tom zmätok.

Kým denník Hamburger Abendblatt zvolil titulok „Európska komisia chce zvýšiť bezpečnosť potratov – Môj hlas, moja voľba víťazí“, verejnoprávny rakúsky ORF zas hlásil: „Bezpečné potraty: Komisia proti novému fondu“.

Keby som nevedel po slovensky, asi by som sa v matérii celkom stratil.

Europoslankyňa Progresívneho Slovenska Lucia Yar natočila aspoň videjko k tejto veci.

Našťastie máte na Slovensku autentickú kresťanskú demokraciu s erudovaným bruselským krídlom, ktoré ešte včera v skorých večerných hodinách spolu s predsedníctvom stihlo pripraviť stanovisko.

Iba vďaka KDH som trošičku pochopil, o čom to Európska únia pre nás všetkých rozhodla.

Samozrejme: skutočnosť, že Európska únia v časoch vojen, ekonomického úpadku a najhlbšej demografickej zimy v histórii starého kontinentu nedebatuje o podpore materstva, ale o tom, ako EÚ môže uhradiť Poľkám a Malťankám smrť nechceného plodu, nám dostatočne vystavuje vysvedčenie.

Apokalyptické.

Iniciátorky, ktoré včera hovorili o „víťazstve“, išli na to dobre: v popredí radikálnej petície stáli mladé sympatické ženy.

Ženy, ktoré síce nezastávajú významné politické funkcie, ale vynikajú výbornými medzinárodnými kontaktmi.

Spoluorganizátorka Federica Vinci sa prezentuje ako European Political Activist, Community Organizer, Changemaker, bola talianskou spolupredsedníčkou progresívnej eurofederalistickej straničky Volt a zviditeľnila sa v nadácii bývalého prezidenta USA Baracka Obamu.

Koordinátorka Nika Kovač zas presadila so svojou mimovládkou Inštitút 8. marca slovinskú redefiníciu znásilnenia v duchu „Áno znamená áno“. Organizovala aj úspešné referendá proti privatizácie vody a proti vplyvu politikov na verejnoprávne médiá a dostala svojou kampaňou Get-Out-The-Vote do volebných miestností 71 percent Slovincov.

Toľko zásluh o zväčša užitočné veci si slovenská tvár tohto hnutia zatiaľ nemôže pripísať.

Europoslankyňa Progresívneho Slovenska Lucia Yar natočila ku koncu minulého roka aspoň videjko k tejto veci. Odporúčam ho iba čitateľom, ktorí netrpia závratmi.

Lebo 55-sekúndové promo iniciatívy Môj hlas, moja voľba je krupobitím približne 45 divokých gest.

Šermujúce ruky pani Yar majú až podobu posunkovej reči: keď povie wide, ruky sa jej široko roztiahnu. Keď povie two, jej prsty znázorňujú číslo dva.

Teraz ako eurokomisárka musela rozhodnúť, ako sa postaviť k iniciatíve za európske uhradenie potratovej turistiky.

Obzvlášť inovatívne sa mi zdalo synchrónne zdvíhanie oboch ukazovákov.

Vyložil som si to takto: mizogýnni moslimskí kazatelia radi dvíhajú ukazovák, keď chcú poučovať pospolitý Alahov ľud. 

No vaše progresívky ich tromfnú a zdvíhajú oba ukazováky.

Pomenovať treba ešte dve európske političky, ktoré majú svoje korene paradoxne v moslimskom svete: spravodajkyňu pre uznesenie Európskeho parlamentu Abir Al-Sahlaniovú a zodpovednú eurokomisárku pre rovnosť Hadju Lahbibobú.

Sahlaniová dosiahla 17. decembra pomerne širokú väčšinu v Európskom parlamente (358 za, 202 proti) aj vďaka triku: Švédka narodená v Iraku zdôraznila v texte uznesenia, že účasť členských krajín bude „dobrovoľná“, cez voluntary opt-infinancial solidarity mechanism.

Europoslankyňa z rurálnej strany Centrum po prijatí svojho uznesenia jasala: „Toto hlasovanie je obrovským víťazstvom pre všetky ženy v Európe. EÚ konečne ukázala, že sexuálne a reprodukčné zdravie je základným ľudským právom.“

Zvlášť dôležitú úlohu zohrala adresátka európskej petície a uznesenia europarlamentu, eurokomisárka Lahbibová.

Tá pochádza z piatich detí veriacich alžírskych rodičov, preferuje však budhizmus. Belgičanka Lahbibová bola hviezdna televízna novinárka, ktorá až v roku 2022 vstúpila do politiky.

Teší sa zo svojich novinárskych čias vysokému uznaniu. Napríklad za dokument Trpezlivosť, trpezlivosť, pôjdeš do raja!, ktorý je o šiestich moslimských ženách, ktoré sa prisťahovali do Belgicka, a o ich emancipácii v slobodnej spoločnosti, získala v roku 2015 cenu Iris Europa.

Teraz ako eurokomisárka musela rozhodnúť, ako sa postaviť k iniciatíve za európske uhradenie potratovej turistiky.

Európske právo nič také nedovolí, zdravotníctvo je vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Zo slov, s ktorými sa včera prezentovalo stanovisko Komisie, vyplývalo, že eurokomisárka za rovnosť je jasne pro choice.

Povedala, že toto rozhodnutie je „prelomové“ a „zmení životy“. Cieľom je podľa Lahbibovej znížiť počet 500 000 nebezpečných potratov, ktoré sa každoročne vykonávajú v Európe.

Dodala: „Ide o pol milióna žien v ohrození, pol milióna traumatizovaných žien, pol milióna žien, ktoré môžu niesť celoživotné následky, a to je o pol milióna viac, ako by malo byť.“

V samotnom stanovisku sa zriadenie európskeho potratového fondu jasne odmieta. Európske právo nič také nedovolí, zdravotníctvo je vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Píše sa: This implies that any EU financing mechanism must remain fully neutral as to patients’ place of origin/residence and cannot specifically target women from Member States where the abortion in question would not be legally possible.

V preklade: To znamená, že akýkoľvek finančný mechanizmus EÚ musí zostať úplne neutrálny, pokiaľ ide o miesto pôvodu/bydliska pacientok, a nemôže sa špecificky zameriavať na ženy z členských štátov, v ktorých by tento potrat nebol legálne možný.

Potom však pripúšťa: „Komisia dospela k záveru, že prostredníctvom ESF+ je možné prispieť k dosiahnutiu cieľa tejto iniciatívy. Komisia sa domnieva, že na dosiahnutie cieľa zmluvy, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, môžu členské štáty využiť fondy EÚ na poskytnutie prístupu k bezpečnému potratu na dobrovoľnej báze a v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi ženám v zraniteľnej situácii, ktoré by si to inak nemohli dovoliť.“

Pre istotu Komisia ešte dodáva, že členské štáty, ktoré chcú peniaze z európskeho sociálneho fondu ESF+ použiť na potraty, „môžu následne predložiť svoj zmenený a doplnený program Európskej komisii na schválenie“.

A takto vlastne iniciátorky nepriamo dosiahli svoje.

Úplne nejasné je, či členská krajina EÚ odteraz môže čerpať európske peniaze na potraty, ktoré sa vykonávajú v inej členskej krajine.

To očividne nevie nikto.

Ani KDH.

Predpokladám, že za touto až nápadnou vágnosťou je zámer.

Radikálne potratársky naladené vlády by tak mohli zaplatiť potraty občianok krajín s iným hodnotovým nastavením.

A takto vlastne iniciátorky nepriamo dosiahli svoje.

Citujem na záver ešte zo stanoviska KDH.

„Hnutie vyjadruje nesúhlas s dnes oznámeným zámerom Komisie umožniť jednotlivým členským štátom dobrovoľne sa zapojiť do financovania tzv. potratovej turistiky z Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+) v súčasnom, ako aj budúcom rozpočtovom období. Takéto financovanie, ktoré je odpoveďou Komisie na európsku občiansku iniciatívu Môj hlas, moja voľba (My voice, my choice), je podľa KDH v rozpore so základnými zmluvami EÚ. Európska únia sa tak dostáva na veľmi tenký ľad, aj keď Komisia neprišla s novou legislatívou a novým fondom na tento účel, ako to pôvodne žiadali organizátori iniciatívy.“

Nemám čo dodať.