Milióny pre Slovnaft Opozícia žiada ministra Kamenického o vysvetlenie k daňovému dlhu rafinérie

Podľa bývalého ministra hospodárstva Karla Hirmana (Demokrati) sa odvolanie Tomáša Tarabu z postu ministra životného prostredia, ktoré žiada predseda SNS Andrej Danko, presunulo na koniec septembra preto, aby Tomáš Taraba stihol uspokojiť požiadavky rafinérie Slovnaft na dotácie z Modernizačného fondu.

Ten slúži na podporu priemyslu pri dekarbonizácii výroby a prostriedky v ňom sa kumulujú z poplatkov za nákup emisných povoleniek, ktoré si priemyselné podniky (kam patrí aj rafinéria Slovnaft) musia povinne kupovať.

Modernizačný fond je zriadený na základe európskej legislatívy, na Slovensku ho spravuje ministerstvo životného prostredia.

Karel Hirman sa odvoláva na dve zmluvy, podľa ktorých má Slovnaft získať dohromady takmer 140 miliónov eur. Ide o zmluvu na podporu modernizácie výrobnej technológie na etylénovej jednotke za 91 miliónov a 720-tisíc eur a zmluvu na podporu zníženia emisií pri výrobe a využití vodíka za 47 140 212 eur.

Dohromady majú ušetriť približne 96-tisíc ton emisií skleníkových plynov ročne (počítaných ako ekvivalent oxidu uhličitého) a každý z projektov by mal znamenať viac ako 10-percentnú úsporu na spotrebe energie.

„Jeden projekt je zameraný na modernizáciu výrobnej technológie na etylénovej jednotke, kde sa okrem iného pristúpi k jej čiastočnej elektrifikácii, ako aj k výstavbe novej nízkoemisnej pece, ktorá nahradí pôvodnú inštalovanú pec zo 70. rokov.

Tento projekt umožní pokračovať v časti chemickej výroby – týkajúcej sa najmä nadväzujúcej výroby primárnych plastov ako polyetylén a polypropylén, ale aj ďalších chemikálií typu toluén, benzén, xylén – na Slovensku aj v dlhšej budúcnosti,“ uviedol pre Postoj riaditeľ komunikácie Slovnaftu Anton Molnár.

V druhom podporenom projekte, pokračuje Molnár, ide o naplnenie európskej legislatívy, ktorá žiada, aby sa časť vodíka, štandardne vyrábaného zo zemného plynu, vyrábala v rafinériách elektrolýzou vody.

„Tento tzv. zelený vodík bude následne súčasťou výrobného procesu na výrobu motorových palív, čím dôjde k zníženiu uhlíkovej stopy v doprave,“ dodáva.

Slovnaft odmieta spájanie ďalšieho pôsobenia Tomáša Tarabu s realizáciou podpory z Modernizačného fondu, ako to naznačuje Karel Hirman.

Obe zmluvy sú už ministrom podpísané – obe s dátumom 22. mája 2025 s rovnakým dátumom zverejnenia v centrálnom registri zmlúv a účinnosťou 23. mája 2025.

V tejto fáze tak ani minister, ani ministerstvo ako inštitúcia nemajú žiaden vplyv na vyplatenie podpory z Modernizačného fondu.

„V ďalšom procesnom postupe minister nefiguruje. Teraz je, naopak, na ,ťahu‘ Slovnaft tým že projekty zrealizuje,“ hovorí Anton Molnár s tým, že minister zmluvy podpisoval ako štatutár ministerstva zodpovedného za Modernizačný fond, pričom hodnotenie projektov bolo v rukách externých hodnotiteľov.

Slovnaft odmieta údajnú podlžnosť na daniach

Karel Hirman však podpísané dotácie z Modernizačného fondu spochybňuje tým, že Slovnaft má podlžnosti na daniach, konkrétne na dani z nadmerného zisku, ktorú bývalý minister hospodárstva vyčíslil na takmer pol miliardy eur.

Rafinéria aj tieto prepojenia odmietla.

Argumentuje napríklad aj tým, že sama sa do veľkej miery podieľa a podieľala na príjmoch fondu práve tým, že povinne nakupuje emisné povolenky, pričom získaná podpora z aktuálne podpísaných zmlúv znamená len malú časť z toho, čo Slovnaft pravidelne platí do viacerých environmentálnych fondov.

„Len za posledných desať rokov Slovnaft zaplatil na týchto platbách kumulatívne vyše 400 miliónov eur a aj v ďalších rokoch jeho platba bude každoročne predstavovať odhadovaných 80 miliónov eur v závislosti od ceny CO₂,“ reaguje Anton Molnár.

Tvrdí, že rafinéria je v porovnaní medzi platbami a získanými dotáciami čistým prispievateľom a bez peňazí, ktoré do rôznych fondov plynú z jej činnosti, by sa nemohli realizovať mnohé environmentálne projekty na Slovensku.

K reakcii Karla Hirmana prispelo aj vyjadrenie ministra financií Ladislava Kamenického, ktorý uviedol, že udržiavanie cien pohonných hmôt na nízkej úrovni je zo strany Slovnaftu akousi kompenzáciou za neodvedenú daň z nadmerného zisku.

„Potrebujem vidieť, že Slovnaft nám nejakým spôsobom vrátil to, čo nám nezaplatil. Niečo nám zaplatil v tom, že nám držal nižšie ceny, ale budeme sa ďalej baviť o tom, aká bude dohoda,“ povedal Kamenický ešte na začiatku mája.

Hirman pritom poukázal na to, že ceny palív na Slovensku nie sú nijakým spôsobom výhodnejšie oproti okolitým krajinám, a to ani napriek tomu, že spotrebné dane napríklad v Česku sú v porovnateľnej výške.

Slovnaft reagoval porovnaním cien po odpočítaní daní, ktoré sú príjmom štátu, nie rafinérie.

Zdroj: Slovnaft, a. s.

V otázke neodvedenej dane z nadmerného zisku za rok 2023 trvá Slovnaft na tom, že mu podľa vtedy platnej legislatívy takáto daňová povinnosť ani nevznikla.

„Pri pohľade na celkové výrobno-obchodné aktivity Slovnaftu do minulosti, ale aj súčasnosti je jasne dokumentovateľné, že kritériá pre solidárnu daňovú platbu z tzv. nadmerného zisku podľa pravidiel EÚ sme splnili len v roku 2022 a tú platbu v sume vyše 520 miliónov eur sme aj riadne zaplatili,“ uvádza Anton Molnár.

Od roku 2024 podľa rafinérie nasledovali viaceré legislatívne zmeny, ktoré znamenali, že za rok 2024 Slovnaft na mimoriadnej dani odviedol 56 miliónov eur a za rok 2025 – už podľa novej úpravy regulovaného odvodu z rafinérií – ďalších 47 miliónov eur mimo štandardnej dane z príjmu.

KDH žiada okamžité vysvetlenie

Vyjadrenia ministra financií Ladislava Kamenického o kompenzácii za neodvedenú daň však zrejme budú mať ešte dohru v politickej rovine na úrovni parlamentu.

Kresťanskodemokratické hnutie ho vyzýva, aby „okamžite vysvetlil, aký je právny stav dlhu Slovnaftu, kto o ňom so Slovnaftom rokuje, aký objem peňazí je v hre a na základe čoho chce štát akúkoľvek časť tejto pohľadávky započítavať alebo odpúšťať“.

Chce aj na pôde parlamentu žiadať o zverejnenie právnych stanovísk, z ktorých minister Kamenický pri svojich vyjadreniach vychádza.

„Ak štát tvrdí, že Slovnaft má daňový dlh, má konať podľa zákona. Ak chce minister financií verejnosti povedať, že časť tohto dlhu nemá byť zaplatená, musí to povedať otvorene, s právnym zdôvodnením a s plnou politickou zodpovednosťou. Nie cez neurčité slová o vybalansovaní,“ uviedol podpredseda hnutia Viliam Karas.

Podľa KDH to ukazuje aj dvojtvárnosť vlády Roberta Fica v prístupe k malým a k veľkým podnikateľom.

„Toto je drzosť voči každému človeku, ktorý poctivo platí dane, odvody a tankuje dlhodobo drahé palivá. Ficova vláda škrtí a ožobračuje malých podnikateľov, ale pri Slovnafte a 400 miliónoch eur zrazu hľadá mäkké slová a politické kľučky. Zamestnancovi štát zoberie vyššie dane automaticky z výplaty, živnostníka zaťaží transakčnou daňou, malého predajcu vie šikanovať za absurdnosti, ale veľkej rafinérii chce údajný dlh vyvažovať. Toto nie je spravodlivý štát, ale štát výnimiek pre silných,“ vyhlásil predseda KDH Milan Majerský.