Americký právnik William Saunders Zrušenie Roe vs. Wade zachraňuje životy a učí, že potrat je popretím ľudských práv

Profesor William L. Saunders je americký pro-life právnik v oblasti ľudských práv a čestný predseda pracovnej skupiny pre náboženské slobody vo Federalist Society – veľkej právnickej organizácii, ktorej súčasnými alebo bývalými členmi sú piati z deviatich súčasných sudcov Najvyššieho súdu USA.

Hovorili sme o tom, ako sa stal zástancom pro-life, akú úlohu v tom zohral Ján Pavol II. a čo má komunizmus spoločné s potratmi. No najmä o tom, ako bolo po päťdesiatich rokoch možné, že Najvyšší súd USA zrušil rozhodnutie Roe vs. Wade, ktoré legalizovalo potraty v celých Spojených štátoch.

Rozhovor vznikol vďaka účasti profesora Saundersa na Konzervatívnej právnickej konferencii a Konzervatívnom summite, ktoré sa uskutočnili 7. a 8. novembra 2025 v Bratislave. Anglická verzia rozhovoru je dostupná na tomto odkaze.

Pamätáte sa na vynesenie rozhodnutia Roe vs. Wade?

Vôbec si na to rozhodnutie nepamätám. Mal som asi 19 rokov a vtedy som nebol zástancom pro-life, takže som sa touto témou nezaoberal. Bol som zvyknutý, že Najvyšší súd rozhoduje o tom, čo je alebo nie je právo, a toto sa mi zdalo ako ďalší príklad toho. Navyše v štáte, z ktorého pochádzam, to nebola veľká téma.

Pred Roe vs. Wade rôzne štáty uvažovali o rozšírení alebo obmedzení potratov. Boli veľmi silne pro-life štáty a len zopár štátov, kde boli potraty legálne. Predtým to v Amerike nebolo rozšírené.

Boli ste vtedy pro-choice alebo vám to bolo jedno?

Nemal som pro-choice postoj. Len som tomu nevenoval veľkú pozornosť.

V akej fáze života ste sa o túto tému začali zaujímať?

V deväťdesiatych rokoch, keď som čítal Jána Pavla II. Stal som sa právnikom v oblasti ľudských práv ešte predtým, takže som sa o ľudské práva zaujímal, ale nepremýšľal som o ich dôsledkoch v každej jednej otázke na svete.

Bol tu tiež dôležitý americký politik menom Robert Casey, guvernér Pensylvánie. Bol to takzvaný blue collar demokrat – podporoval sociálnu legislatívu pre pracujúcich ľudí, ale bol aj katolík a pro-life.

Počul som ho hovoriť o potratoch na Katolíckej univerzite v Amerike a on mi otvoril oči ako nikto iný.

Ako sa to stalo?

Prijímal som všeobecný názor, že potraty sú nejakým spôsobom dobré pre ženy a že rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Roe vs. Wade bolo čosi nevyhnutné, pretože americké štáty už smerovali k propotratovým zákonom.

A zistil som, že to všetko bola nepravda. V americkej histórii sa štáty postupom času stavali k potratom čoraz menej priaznivo. A čím viac sa dozvedali o vývine človeka, tým viac ich zákony potraty obmedzovali alebo zakazovali.

Uvedomil som si, že všetky moje dovtedajšie predpoklady a veci, ktoré som pochytil počas školy, boli nesprávne. To ma priviedlo k premýšľaniu o ľudskosti nenarodených detí a o tom, ako to zapadá do celého konceptu ľudských práv.

Bol to skôr intelektuálny proces alebo niečo emocionálne?

Prvá časť bola veľmi intelektuálna – napríklad to, čo mi Robert Casey pomohol pochopiť o právnych dejinách v Amerike a ako mi otvoril myseľ, aby som o tom premýšľal hlbšie.

Ale v tom istom čase sa v mojom živote diali aj iné veci. Bolo to okolo roku 1996. Jeden katolícky biskup ma požiadal, aby som pomohol v Sudáne. Jeho ľudia boli zabíjaní a niektorých z nich brala vláda – oddaná radikálnej islamskej ideológii – do otroctva.

Boli to úplne zabudnutí ľudia. Nikto sa o nich nezaujímal, nikomu na Sudáne nezáležalo. Je to zaprášené miesto uprostred ničoho. A pritom keď s tými ľuďmi nadviažete vzťah, uvedomíte si, že sú to osoby rovnako ako vy – a že to isté sa mohlo stať aj vám.

Rozdiel bol len v tom, že ja som sa narodil v Amerike a tie malé deti, ktoré zotročovali, sa narodili v Sudáne.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Bola táto skúsenosť zo Sudánu spojená s tým, že ste sa stali pro-life?

Všetky tieto veci sa navzájom posilňovali. Pracoval som v oblasti ľudských práv, a keď sa venujete ľudským právam, začnete premýšľať o právach ľudských bytostí. Práca v Sudáne mi pomohla uvedomiť si dôležitosť každého jedného malého človiečika.

V roku 1994 mala OSN veľkú konferenciu v Káhire o kontrole populácie, na ktorej sa z potratu snažili urobiť ľudské právo. Vďaka Vatikánu, niektorým latinskoamerickým krajinám a niektorým islamským krajinám sa im to nepodarilo. Aj keď som ešte vtedy nebol silne pro-life, vedel som, že v žiadnom medzinárodnom práve neexistuje právo na potrat. To mi takisto otvorilo oči vo veci agendy, ktorú presadzovali ľavicové elity.

A myslím, že to bolo v roku 1996, keď guvernérovi Caseymu nedovolili hovoriť na národnom zjazde Demokratickej strany. Bolo to výnimočné, pretože bol guvernérom piateho najväčšieho štátu USA.

Bolo to preto, že bol pro-life?

Áno, výlučne preto. Uvedomte si, že to bola tá istá Clintonova administratíva, ktorá presadzovala potraty na medzinárodnej konferencii v Káhire. Bol som vtedy demokrat, ale zistil som, že Demokratická strana je hnacím motorom pokusov popierať dôstojnosť, hodnotu a práva každej ľudskej osoby – vrátane nenarodených – v zákone aj v politike a podporovať potraty.

Boli ste vtedy katolík?

Nie, bol som metodista, ale krátko nato som sa stal katolíkom. Keď ste v Amerike pro-life, hovoria vám, že je to len preto, že ste katolíkom, takže tomu v skutočnosti neveríte a len poslúchate Cirkev. Ale ja som sa stal pro-life ešte predtým, ako som sa stal katolík, je to teda pre mňa dôležité. Náboženský pohľad by však mal byť v súlade s objektívnym a aj je.

Od roku 1973 tu existovalo právo na potrat, ale od začiatku existovala aj opozícia – napríklad Pochod za život. No na začiatku jedinou opozíciou bola Katolícka cirkev.

Pamätám si, ako som čítal v novinách Jána Pavla II., ktorý hovoril, aké je dôležité, aby sa ľudia k sebe správali s dôstojnosťou a nepoužívali jedni druhých ako objekty na dosiahnutie niečoho. Hovoril o sexualite, ale utkvelo mi to v pamäti, pretože som si uvedomoval zverstvá, ktoré spáchali komunisti. A veľmi som si uvedomoval aj názor Vladimira Lenina, že človeka treba využiť na dosiahnutie cieľa.

Ľudia boli len niečím, čo sa malo využiť na dosiahnutie komunistickej utópie. To viedlo k zabitiu sto miliónov ľudí. Keď som premýšľal o komunizme, nepremýšľal som o potrate. Ale potom som pochopil, že potrat je len ďalším spôsobom využívania ľudí.

Prečo vám vôbec záležalo na komunizme?

Keď som bol na univerzite, študoval som politickú teóriu a históriu a čítal som Súostrovie Gulag od Alexandra Solženicyna. Každý, kto číta tento rozhovor, by si mal tú knihu prečítať, pretože je to najvýznamnejší záznam o tom, čo sa deje, keď vládnu komunisti. Ľudia sa ma pýtajú, ktorá je najdôležitejšia kniha, akú som kedy čítal. Je to táto.

Je to detailná dokumentácia toho, ako sa komunistická strana dostala k moci, zničila každého, kto sa jej postavil, a potom zničila každého aj v rámci vlastnej strany až do konca. Môžete sedieť v triede a mudrovať o tom, ako si budú všetci v tomto komunistickom raji rovní. Ale to, čo v skutočnosti dostanete, je gulag.

Pomohlo mi to pochopiť dôležitosť dobrých demokratických inštitúcií, aké máme v USA.

V 90. rokoch ste sa pridali k Federalist Society. Ako k tomu došlo?

Pracoval som so svojím priateľom Robertom Georgeom, s ktorým som chodil na právnickú školu a ktorý ma v skutočnosti zoznámil s guvernérom Caseym.

Spolu sme pôsobili v agentúre americkej vlády zvanej Americká komisia pre občianske práva a oslovili nás, aby sme pomohli založiť pracovnú skupinu pre náboženské slobody vo Federalist Society.

Robert P. George z PrincetonuPopulizmus je reakciou na zlyhanie elít, ktoré hľadeli len na svoje záujmy

Michal MagušinJakub Lipták

Čo bol hlavný cieľ Federalist Society?

Mala byť odpoveďou na to, čo sa nazýva kritické právne teórie – čo je v podstate marxistické právne učenie –, a jeho protiváhou. Toto hnutie vzniklo koncom sedemdesiatych rokov.

Kritické právne teórie tvrdili, že každý zákon, každé rozhodnutie je len o moci. Preto sa všetko musí spochybniť a zvrátiť. Napríklad keby som bol sudcom, mal by som si uvedomiť, že čokoľvek zákon hovorí, je len nástrojom útlaku, a mal by som rozhodnúť podľa toho, čo si myslím, že vytvorí spravodlivejší svet.

Federalist Society hovorí: Nepravda. To, čo má sudca spraviť – a jediná vec, ktorú má spraviť –, je povedať, aký zákon sa na tento spor vzťahuje, a potom ho uplatniť.

Ak ide o politickú otázku, ako diskriminácia alebo iné hlbšie spoločenské problémy, tie má riešiť zákonodarný zbor.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Povedali by ste, že Roe vs. Wade bol príkladom súdneho aktivizmu?

Jednoznačne. Najväčší príklad v americkej histórii. Urobil z potratu národné právo, ale potrat znamená zabitie nevinného človeka. Takže to hovorí, že v Amerike existuje národné právo zabíjať nevinných ľudí.

Ak si prečítate Roe vs. Wade, nájdete tam veľmi málo právnej analýzy. Je tam veľa táranín o tom, čo si myslia o psychológii či medicíne, ale to nie je predmet sporu. Otázka znie: Čo hovorí ústava o potrate?

V ústave nie je o potrate nič – nespomína sa ani jedným slovom. Keď bola ústava v roku 1866 novelizovaná, nikto na Božej zemi si nemyslel, že slovo „sloboda“ v 14. dodatku je synonymom pre potrat. To, čo dodatok hovoril a čo ním ľudia chápali, bolo, že oslobodení otroci – pretože to bolo po občianskej vojne – sú rovnocenní občania. Nemalo to nič spoločné s potratmi.

No keďže si väčšina sudcov v roku 1973 myslela, že by malo existovať právo na potrat, tvrdili, že ho ústava vytvára. To je súdny aktivizmus.

V roku 2022 v prípade Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization Najvyšší súd zrušil Roe vs. Wade. Čo k tomu viedlo?

Pohľad Federalist Society je, že úlohou sudcu je uplatňovať zákon, nie hovoriť, aký by podľa neho zákon mal byť, ani tvrdiť, že zákon znamená niečo iné než to, čo je v ňom napísané – len preto, že si myslí, že by mal znamenať niečo iné. A tomu sa hovorí originalizmus. Hovorí, že ak mám uplatňovať zákon, musím vedieť, čo bol pôvodný význam textu.

S touto teóriou Federalist Society, ktorá sama nezastáva politické stanoviská, rástla a rozširovala sa a mala množstvo právnikov a sudcov, ktorí súhlasili s tým, že sudcovia by nemali byť aktivistami.

Napokon politické pro-life hnutie povedalo republikánom, že za nich nebude hlasovať, pokiaľ nevymenujú na Najvyšší súd originalistických sudcov, ktorí budú uplatňovať ústavu. Keď bola väčšina sudcov ochotná to urobiť, zrušili Roe vs. Wade.

Tieto nominácie boli urobené počas Trumpovej administratívy. Prečo sa to nestalo skôr za predchádzajúcich republikánskych prezidentov?

Tretím najdôležitejším americkým prípadom týkajúcim sa potratov, okrem Roe a Dobbs, je prípad Planned Parenthood vs. Casey z roku 1992. Najvyšší súd bol v tomto prípade požiadaný, aby zrušil Roe vs. Wade, a potvrdil ho veľmi tesne – pomerom hlasov päť ku štyrom.

V rokoch po Roe vs. Wade, počas Reaganovej a vlády Georgea H. W. Busha, republikáni menovali troch sudcov na Najvyšší súd – všetci mali byť konzervatívci. Predpokladalo sa, že si uvedomia, že Roe vs. Wade nemá základ v ústave a zrušia ho. Ale v Planned Parenthood vs. Casey sa ani jeden z týchto troch nepridal k štyrom sudcom, ktorí boli pripravení Roe vs. Wade zrušiť.

Prečo?

Pretože neboli originalisti.

Prečo boli potom nominovaní?

Pretože boli konzervatívci. Predpokladalo sa, že ak vás nominuje republikánsky prezident a ste známy ako konzervatívny sudca, nebudete podporovať Roe vs. Wade.

Od toho momentu sme sa všetci sústredili na dôležitosť jurisprudenciálnych, právnoteoretických názorov sudcu – musíme mať originalistov, nielen niekoho, kto je konzervatívec. A tak keď prišiel Trump o dvadsať rokov neskôr, vymenoval na Najvyšší súd originalistov.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Niektorí hovoria, že to bol najväčší Trumpov úspech. Súhlasili by ste?

Jeden z najväčších. Po prvé, zachránilo to obrovské množstvo životov. Ľudia nie sú zabíjaní tam, kde predtým zabíjaní byť mohli. Zachraňuje to životy a Američanov to tiež učí, že potrat je popretím myšlienky ľudských práv.

Ak niektorí ľudia môžu zabíjať iných ľudí, potom nejestvujú žiadne práva, ktoré by ste mali len preto, že ste človek. Môžete byť dokonca len tak zabitý. Bola to hrozná lekcia, ktorú sa Američania naučili.

Myslím, že to učí aj ľudí v Európe. Keď som v priebehu rokov prichádzal do Európy, bolo tam o tom veľa správ a počul som ľudí sa o tom rozprávať. Najvyšší súd USA má obrovský vplyv a ľudia ho vidia ako veľký „orgán ľudských práv“.

Niekto by mohol povedať, že v Európe to malo opačný efekt – vo Francúzsku zakotvili právo na potrat do ústavy a progresívni politici sa dokonca pokúsili zahrnúť právo na potrat do Európskej charty ľudských práv.

Nesúhlasím, že to malo opačný efekt. Súhlasím s tým, že ľudia podporujúci potraty boli konečne donútení vystúpiť na svetlo. Inými slovami, nemyslím si, že Francúzsko je teraz v skutočnosti viac propotratové, než bolo predtým.

Stalo sa to, že krajinám ako Slovensko alebo Poľsko to povedalo, že tento „veľký“ Najvyšší súd USA vám teraz hovorí, že neexistuje právo na potrat ako ľudské právo.

Myslíte si, že sa my v Európe môžeme inšpirovať tým, čo sa stalo v USA, a použiť to na posilnenie ochrany života?

Vráťme sa k tej populačnej konferencii v Káhire v roku 1994: elity sveta sa snažili prinútiť všetkých, aby prijali právo na potrat. Teraz im aspoň môžete povedať, že neexistuje právo na potrat – dokonca aj Spojené štáty to uznávajú. Takže to nie je medzinárodne akceptované právo.

A ak to na Slovensku kultúrne neprijímate, nikto vás k tomu nemôže donútiť.

Akú radu by ste dali slovenským pro-life politikom, právnikom alebo pro-life ľuďom vo všeobecnosti?

Jeden z najväčších problémov sveta je, že obyčajní, dobrí, slušní ľudia si neuvedomujú, že mnohé národné a medzinárodné organizácie vedú ľudia, ktorí presadzujú agendu, na ktorú neboli nikdy zvolení.

Pracoval som v OSN, kde najväčším problémom boli všetci tí medzinárodní byrokrati, ktorí si žili veľmi dobre z peňazí, ktoré platili všetky krajiny. Žili v luxusných hoteloch, jedávali v drahých reštauráciách a všetci sa zhodovali, že potrat je dobrá vec. Takže sa ho snažili presadzovať prostredníctvom rozvojovej pomoci OSN. Obyčajní ľudia si neuvedomujú, že sa takéto veci dejú.

Nepredpokladajte automaticky, že vláda urobí správnu vec. Musíte trvať na tom, aby vaši zvolení predstavitelia sľúbili, že budú konať správne, a ak to neurobia, nabudúce im nedáte hlas.

Donald Trump vedel, že nezíska pro-life voličov, pokiaľ nesľúbi, že nominuje na Najvyšší súd originalistov. A tak to urobil. To je dobrý politik – robí to, čo sľúbi. Ale urobil to len preto, že pro-life ľudia sú organizovaní a majú dostatočnú politickú silu, aby na ich hlasoch záležalo.

V Amerike sme mali Roe vs. Wade päťdesiat rokov. Ľudia hovorili, že sa to nikdy nezvráti. A zvrátilo sa to. Musíte len pokračovať v robení správnej veci a nikdy nestratiť nádej. Možno zlyháme, ale ľudia sa od nás učia a o desať rokov to dokážu oni.

Tí, ktorí sú pri moci, sa spoliehajú na to, že stratíte odhodlanie. Porazíte ich, ak sa nevzdáte.