Fejtón Transrodovosť je už nuda, „trans“ predsa môže byť čokoľvek

Si tým, kým sa cítiš byť, hovoria nám módne spoločenské teórie. Ak si chlap, ale cítiš sa ženou, si žena. Ak si žena a cítiš sa mužom, si muž. Jednoduché.

Stačilo pritom povedať, že okrem pohlavia, ktoré už je nepodstatným biologickým atribútom, jestvuje aj akýsi pociťovaný rod (alebo gender) a od neho závisí, kto je mužom a kto ženou. A ak sa náhodou rod s pohlavím daného človeka nezhoduje, ide o človeka transrodového.

Rod nás naučil to hlavné: na čom záleží, je to, kým sa cítime, nie kým sme.

Transrodovosť však už všetci poznajú. Je príliš nudná a fádna. Nikoho už neprekvapí ani nezaskočí, keď o sebe akási mladá žena vyhlási, že je „nebinárna“, čo inými slovami znamená, že sa necíti ani ako žena, ani ako muž, proste si nevie a ani nechce vybrať.

Ľudstvo bez mužov a žien Bezrodová spoločnosť ako riešenie rodovej otázky

Jakub Lipták

Dystopická esej o tom, čo môže čakať našu spoločnosť po prekonaní sociálneho konštruktu zvaného pohlavie.

Prečo však ostať iba pri rozlišovaní pohlavia a rodu? „Sociálnu dvojičku“, akou je rod pre pohlavie, možno vytvoriť azda pre akýkoľvek atribút človeka.

Vezmime si napríklad vek. Síce nám pribúda, ale v každom momente je jasne daný a nedá sa zmeniť.

Celkom iná otázka je, na aký vek sa cítime. Mnoho ľudí v strednom či dokonca vo vyššom veku o sebe hovorí, že sa cítia ako mladíci. Nie je to vari diskriminácia, ak týchto ľudí posudzujeme podľa ich veku – a nie podľa sociálnej dvojičky veku, teda času?

Ak sa päťdesiatnik cíti na tridsať rokov, tak má tridsať rokov a hotovo. Je to transčasový človek – transtridsiatnik. Treba k nemu pristupovať ako k tridsaťročnému a tento fakt o ňom rešpektovať.

Ak sa zasa niekto necíti na svoj vek, ale ani na žiadny iný, je to skrátka bezčasový človek. Nie je ani mladý, ani starý a nemá žiadny počet rokov. Narodeniny síce oslavovať môže, ale zásadne bez poradového čísla.

Poďme však ďalej: čo keď sa beloch cíti byť černochom? Nuž, je to transfarebný človek – konkrétne transčernoch. Je teda rovnakým černochom ako ktorýkoľvek ďalší a rozhodne ho tak aj v každej černošskej komunite budú vnímať.

Rod nás naučil to hlavné: na čom záleží, je to, kým sa cítime, nie kým sme.Zdieľať

Riešenie sa ponúka aj u žien nie veľmi úspešnému a vzrastom menšiemu, zato tučnému chlapovi nevábneho vzhľadu a mizernej charizmy. Stačí sa prehlásiť za transvysokého transštíhleho transkrásavca s neodolateľným transšarmom. Nápadníčky sa len tak pohrnú.

Apropo, prečo sa posmievame internetovým „odborníkom“ s vysokou školou života, ktorí sa vo všetkom vyznajú a na všetko majú fundovaný názor? Veď sú predsa transodborníkmi s veľmi vysokým transintelektom. Keby ste sa ich spýtali, zaiste by povedali, že sa cítia múdri a rozhľadení. To je to, na čom záleží.

„Trans“ je skutočne elegantným riešením azda všetkých problémov spojených so sebaprijatím. No presahy má omnoho väčšie. Veď nie je to škoda mrhať verejnými zdrojmi na políciu a súdnictvo? Úplne stačí podozrivému zo spáchania akéhosi prečinu položiť jednoduchú otázku: cítite sa vinný alebo nevinný?