Európska občianska iniciatíva My Voice, My Choice žiada Európsku komisiu, aby vytvorila finančný mechanizmus, ktorý by z peňazí daňových poplatníkov EÚ preplácal náklady na interrupcie ženám cestujúcim do iných členských štátov.
Vo Fóre života, ktoré je členom európskej federácie ONE OF US, vnímame tento krok nielen ako etický problém, ale ako priamy pokus o obídenie európskeho práva.
Hoci sú otázky zdravotnej politiky a etiky podľa zakladajúcich zmlúv EÚ vo výlučnej kompetencii národných štátov, sme svedkami snahy vytvoriť akési nové „európske právo na potrat“ cez rozpočtové pravidlá. Prvým a azda najzásadnejším problémom je priame obchádzanie národnej suverenity. Naše slovenské pravidlá sú výsledkom dlhodobého vývoja a spoločenskej rovnováhy, no ak Brusel začne financovať „výjazdy“ za interrupciami do krajín s voľnejšou legislatívou, fakticky tým znefunkční našu vlastnú legislatívu a potlačí demokratickú vôľu našich občanov.
Tento krok však so sebou nesie aj znepokojivý ekonomický rozmer. Prostriedky z rozpočtu Európskej únie majú slúžiť na spoločný rozvoj, bezpečnosť a stabilitu, nie na financovanie kontroverznej agendy, ktorá ide priamo proti zákonom vlastných členských krajín. Je neprípustné, aby sa spoločné peniaze daňovníkov – vrátane tých, ktorí s takýmto konaním zásadne nesúhlasia – zneužívali na obchádzanie demokraticky prijatých pravidiel v suverénnych štátoch.

V neposlednom rade ide o hrubé porušenie princípu subsidiarity. Európska únia jednoducho nemá mandát na to, aby harmonizovala potratovú politiku naprieč kontinentom. Rešpektovať právnu slobodu a kultúrnu identitu jednotlivých krajín nie je pre Brusel voliteľnou možnosťou, ale základnou povinnosťou, ktorú dnes ideologický tlak na vytvorenie falošného „európskeho konsenzu“ nebezpečne ohýba.
Skutočným riešením pre ženy v kríze nie je európsky finančný mechanizmus na „potratovú turistiku“, ale európsky finančný mechanizmus na podporu organizácií, ktoré matkám v náročnej situácii reálne a adresne pomáhajú. Z našej dlhoročnej praxe vieme, že ženy sa pre interrupciu často nerozhodujú pod tlakom ideológie, ale pod tlakom strachu, osamelosti či finančnej neistoty.
Moja osobná cesta sa začala pri zrode organizácie Áno pre život, ktorá sa už takmer tri desaťročia snaží, aby sa pomoc dostala k tým najzraniteľnejším. Dnes túto víziu realizujeme v spolupráci s odborníkmi a dobrovoľníkmi aj cez poradne Femina či Alexis a projekt Zachráňme životy. Práve v teréne vidíme, že ak žena dostane konkrétnu psychologickú, sociálnu a materiálnu pomoc, často sa rozhodne pre život. Sloboda voľby musí znamenať, že žena nezostane na svoje rozhodnutie sama.
Európska komisia oznámi svoje stanovisko k tejto iniciatíve pravdepodobne 25. februára. Eurokomisári dnes čelia obrovskému ideologickému tlaku na vytvorenie falošného „európskeho konsenzu“. Musíme im pripomenúť, že ich mandát pochádza z rešpektovania práva, nie z jeho ohýbania.
Čo môžete urobiť vy? Prosíme vás o konkrétny čin. Kliknutím na nižšie uvedený odkaz môžete odoslať správu európskym komisárom. Je kľúčové osloviť najmä slovenského komisára Maroša Šefčoviča a jasne mu pripomenúť, že otázka interrupcií musí zostať v kompetencii členských štátov.
👉 Podpíšte sa a pošlite výzvu na NoAbortionTourism.eu
Malá poznámka k podpisu: Mnohí z vás by mohli mať obavy zo zneužitia osobných údajov. Chceme vás povzbudiť, že pri odosielaní správy komisárom nie je povinné uvádzať číslo občianskeho preukazu – formulár je platný a odoslateľný aj bez tohto údaja.
Každý hlas sa počíta – najmä pred kľúčovým dátumom 25. februára. Pomôcť žiť je správna voľba.