Možný koniec výhrady vo svedomí Macron chce zaviesť eutanáziu. Smrť bude dostupnejšia než liečba, tvrdia kritici

Minulotýždňové ukotvenie práva na potrat v ústave francúzskych progresívnych politikov neuspokojilo. Už deň po hlasovaní bolo jasné, že posúvanie kultúrno-etických hraníc sa vo Francúzsku nekončí, ale iba začína.

Za posledný týždeň padli návrhy na zakotvenie práva na potrat do Charty základných práv EÚ, úplné zrušenie výhrady vo svedomí u lekárov a Macron sa koncom týždňa rozhodol začať riešiť otázku „pomoci umrieť“, teda eutanázie a asistovanej samovraždy.

Macron tieto zákony politicky potrebuje a neprichádzajú v tomto čase náhodou. Už o menej ako tri mesiace čakajú celú Európsku úniu voľby, ktoré rozhodnú aj o jeho odkaze.

V prieskumoch je jeho strana na druhom mieste s výrazným odstupom za stranou Marine Le Penovej, pričom rozdiel medzi nimi sa nezmenšuje a za posledné mesiace narástol už na viac ako 10 percent. Navyše jeho eurooptimistických a liberálnejších voličov mu berie líder eurokandidátky socialistov Raphaël Glucksmann. Macron ich potrebuje získať späť a v tomto kontexte je potrebné vnímať aj jeho vyjadrenia o vyslaní vojakov na Ukrajinu či silný tlak na posuny v kultúrno-etických témach.

Prečo francúzsky prezident pritvrdzuje proti Rusku Macron štartuje eurokampaň, v ktorej chce spojiť Le Penovú s Putinom 

Ján Cipár

Emmanuel Macron vyvolal svojimi výrokmi o vysielaní vojakov na Ukrajinu búrku v Európe aj doma vo Francúzsku. 

Zrušenie výhrady vo svedomí pri potratoch

Ešte v deň prijatia ústavného zákona o „slobode potratu“ navrhla Mathilde Panotová, poslankyňa Mélenchonovej radikálnej ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko, uznesenie, ktoré má zaviazať vládu k presadzovaniu začlenenia práva na potrat do Charty základných práv EÚ.

Hneď na druhý deň navrhol Manuel Bompard, národný koordinátor tejto strany, ktorá má v parlamente 75 poslancov (z 577), zrušenie klauzuly o výhrade vo svedomí pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.

V priamom prenose stanice France 2 argumentoval, že „výhrada vo svedomí predstavuje prekážku zabezpečenia toho, aby toto právo [na potrat], ktoré je teraz uznané v ústave, mohlo byť účinné“. Iba deň po odhlasovaní zákona sa tak začali napĺňať všetky obavy, ktoré mal pro-life tábor.

Macron zatiaľ odoláva úplnému zrušeniu výhrady vo svedomí a jeho minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti prisľúbil, že žiadny zdravotnícky pracovník nebude nútený ísť proti svojmu svedomiu.

Problémom tohto postoja je, že je ťažké mu z dlhodobého hľadiska veriť. Väčšina lídrov Macronovho tábora totiž bola ešte pred pár rokmi aj proti vloženiu „slobody potratu“ do ústavy a svoj postoj v poslednom roku zmenili. Samotná predsedníčka francúzskeho parlamentu Yaël Braunová-Pivetová ešte v roku 2018 považovala podobné snahy za úplne zbytočné. Je teda otázne, dokedy budú Macron a jeho blízki spojenci stáť za svojím slovom.

Úplne nepochopiteľnú taktiku zvolila po hlasovaní Marine Le Penová. Kvôli svojej prezidentskej kandidatúre v roku 2027 celkom zmenila svoje postoje a spolu s väčšinou svojho klubu zahlasovala za ústavný zákon. Potom sa však začala prezentovať ako ešte väčšia zástankyňa potratov než samotný Macron.

Na viacerých miestach Francúzska sa objavili kampaňové plagáty jej strany, na ktorých vidno Valerie Hayerovú, líderku eurokandidátky Macronovej strany, Françoisa-Xaviera Bellamyho, lídra kandidátky konzervatívnych republikánov, a súčasnú predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú. Na plagáte je nápis „Macronisti a republikáni zvolili protipotratovú predsedníčku Európskeho parlamentu. Stop dvojakej reči“.

Roberta Metsolová je maltská europoslankyňa, ktorá zastáva jednoznačné pro-life postoje. Marine Le Penová, ktorá ešte pred pár rokmi kritizovala potraty bez udania dôvodu a chcela obmedziť ich financovanie, dnes teda kritizuje svojich politických protivníkov za to, že podporili pro-life političku.

Plagáty strany Marine Le Penovej, ktoré kritizujú Macrona a francúzskych republikánov za to, že do čela Európskeho parlamentu zvolili pro-life političku Robertu Metsolovú

Príprava zákona o „konci života“

V nedeľu Macron predstavil ďalší zákon, ktorý má pacientom v terminálnych štádiách choroby „pomôcť zomrieť“. Ide o ďalší veľký kultúrno-etický posun, ktorý výrazne zmení francúzsku spoločnosť.

Macron sľúbil zmeniť zákon týkajúci sa konca života už vo svojej kampani v roku 2022. Počas posledného roka a pol prebiehali konzultácie so zdravotníckym personálom, ako aj v rámci tzv. občianskych zhromaždení.

Jednotný názor sa však nepodarilo nájsť, a preto je Macronov návrh skôr ukážkou jeho nerozhodnej filozofie en même temps („zároveň“) – zákon liberalizuje možnosti ukončenia života bez toho, aby išiel až na úroveň Belgicka či Holandska, a zároveň zvyšuje rozpočet na paliatívnu starostlivosť. Zákon sa tak snaží vyhovieť všetkým, ale vlastne všetci sú s ním nespokojní.

Na základe navrhnutého zákona má byť poskytnutá „pomoc umrieť“ iba v prípade dospelého človeka, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou spojenou s utrpením, a pacient bude musieť vyjadriť sám jednoznačný súhlas. Žiadosť pacienta bude hodnotiť kolégium lekárov, aby sa zamedzilo individuálnemu zlyhaniu jedného lekára, čo sa už niekoľkokrát stalo v Belgicku. Rozpočet na paliatívnu starostlivosť má byť navýšený o jednu miliardu eur počas nasledujúcich desiatich rokov.

Liberalizácia zákona o konci života má síce podporu väčšiny obyvateľov, ale proti nemu sa stavia väčšina zdravotníkov pracujúcich v paliatívnej starostlivosti a zároveň predstavitelia prakticky všetkých vierovyznaní.

Macronove návrhy už v decembri 2023 odmietlo 17 zdravotníckych organizácií a všetky sa sťažovali na nedostatok snahy o dialóg zo strany vlády. Hlavnou výčitkou je, že aj keď zákon priamo nespomína eutanáziu či asistovanú samovraždu, v praxi ich bude zavádzať. Navyše smrtiacu látku bude môcť podľa návrhu podať nielen lekár, ale aj samotný pacient či jeho blízky, čo otvára množstvo ďalších etických otázok.

Potraty vo francúzskej ústave Aj odporcovia sa nakoniec podvolili. Treba čakať pokračovanie na európskej scéne

Ján Cipár

V pondelok 4. marca, po rok a pol dlhom komplikovanom procese, ukotvilo Francúzsko ako prvá demokratická krajina na svete „garantovanú slobodu“ na potrat do ústavy.

Smrť ako riešenie

Podľa Claire Fourcadovej, prezidentky Francúzskej spoločnosti pre paliatívnu starostlivosť, „bude možné rýchlejšie sa dostať k lekárovi, aby ste požiadali o smrť, než sa dať liečiť“. Paliatívna starostlivosť je totiž podľa Fourcadovej nesmierne podfinancovaná, približne 500 ľudí denne nemá vo Francúzsku prístup k tejto starostlivosti napriek tomu, že ju akútne potrebujú.

V roku 2021 bolo na paliatívnu starostlivosť vyhradených v priemere iba 2,9 postele na 100-tisíc obyvateľov. V 21 departmentoch (zo 101) dokonca nebola jediná posteľ určená pre paliatívnych pacientov. Navrhované zvýšenie rozpočtu, ktoré má byť súčasťou zákona, pokryje iba nárast nákladov spojených s infláciou, aktuálny stav sa však v ničom nezlepší.

Macron vo svojom návrhu argumentuje citlivosťou a budovaním „bratstva“. Podľa Fourcadovej však „bratstvo má v prvom rade ponúkať ľuďom prístup k starostlivosti, ktorú potrebujú“.

V podobnom duchu sa vyjadrili aj francúzski biskupi: „Nazvať text, ktorý otvára možnosť asistovanej samovraždy a eutanázie, zákonom o bratstve je podvod. Takýto zákon, nech by sme sa na to akokoľvek pozerali, nakloní celý náš zdravotný systém smerom k smrti ako riešeniu.“

Zákon bude predstavený na zasadnutí vlády v apríli a následne bude v máji smerovať do parlamentu. Kým prejde celým parlamentným konaním, jeho finálne prijatie môže trvať aj rok. Zdravotnícke organizácie, cirkvi a konzervatívni poslanci teda ešte budú mať príležitosť ukázať silnejší odpor.

Aj pri tomto zákone platí, že je motivovaný hlavne politikou a nadchádzajúcimi voľbami. Koniec koncov to zdroj z Macronovho okolia sám potvrdil pre portál Politico: „Toto je otázka, v ktorej je verejná mienka na našej strane, a preto má zmysel, aby sme to urobili pred voľbami.“