Epidémia neplodnosti Týka sa každého šiesteho dospelého. Je za tým najmä odklad rodičovstva na neskôr

„Nemám radosť zo života a už ani z manželstva,“ opisuje stav, do ktorého sa dostala po šiestich rokoch márneho snaženia o dieťa, Martina z Bratislavy. Má 34 rokov, jej manžel 38, a ako hovorí, nevie sa zmieriť s predstavou, že sa im už dieťa nemusí vôbec podariť.

Počas tých šiestich rokov si prešli viacerými vyšetreniami. „Manžel je v poriadku, ja som mala len zápaly a opakujúce sa mykózy. Nebolo to však nič vážne a už som dlhšie preliečená, napriek tomu sa stále nedarí,“ hovorí Martina.

Ako tvrdí, na začiatku chápala, že to nevychádzalo, pričom dôvodom mali byť práve spomínané komplikácie, ale verila, že po preliečení už nebude nič brániť tomu, aby sa ich snaha o dieťa podarila.

„Namiesto toho mám za sebou dva potraty v prvom trimestri a jedno biochemické tehotenstvo. Som už zo všetkého zhnusená a zlomená, tak veľmi chcem dieťa a nejde to,“ hovorí nešťastne.

Zo ženy, ktorá mala rada spoločnosť a čas s priateľmi, sa postupne stáva nešťastná samotárka.

„Sestra aj všetky sesternice majú deti, keď sme na rodinnej oslave a vidím tie deti, chce sa mi len plakať, preto už radšej nikam nechodím a som len doma. Kamarátky tiež postupne otehotneli, jedna za druhou, už nemôžem ani počuť, že je niekto tehotný. Nechápte ma zle, ja im to prajem, len mi to ide zlomiť srdce,“ hovorí Martina.

Martina si s manželom krátko po svadbe splnila sen a kúpili si dom so záhradkou, aj kvôli plánovaným deťom. „Teraz tu nie je žiadna radosť, nikto, kto by tu behal. Manžel je z toho tiež úplne mimo. Uvedomujem si, že sa musím dať dokopy a začať fungovať aj bez detí, ale je to strašne ťažké,“ dodáva.

Ilustračné foto: Flickr.com

Neplodnosť je obrovský zásah do psychiky človeka, môže spôsobiť značné utrpenie a výrazne ovplyvniť duševnú i psychosociálnu pohodu. Navyše dvojica, ktorej sa nedarí počať potomka, si nesie so sebou stigmu. 

Neplodnosť si nevyberá

Splodiť dieťa je pritom pre páry dnes čoraz náročnejšie. Najnovšie údaje Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2023 ukazujú, že problém s neplodnosťou má už každý šiesty človek na tejto planéte. Pritom to už nie je „výdobytkom“ najmä západného rozvinutého sveta.

Svoju skúsenosť s ňou má až 17,8 percenta obyvateľov krajín s vysokým príjmom, pričom v krajinách s nízkym a stredným príjmom je to 16,5 percenta. Aktuálne je tak miera neplodnosti v rámci chudobných a bohatých národov porovnateľná.

„Správa odhalila jednu významnú pravdu – neplodnosť si nevyberá,“ povedal na margo výsledkov generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Spomínaná správa poskytuje pohľad na globálny a regionálny výskyt neplodnosti analýzou všetkých relevantných štúdií od roku 1990 do roku 2021, pričom zohľadňuje rôzne použité prístupy k odhadu.

Na Slovensku má problém s počatím každý piaty pár

Podľa štatistických údajov našich zdravotných poisťovní je na Slovensku neplodných približne 15 až 20 percent párov, pričom čoraz častejšie oproti minulosti ide o problém na strane mužov.

Tieto čísla však môžu byť v realite ešte vyššie. Zo zdravotných štatistík totiž vypadávajú páry, ktoré neplodnosť neriešia s lekárom. 

Podľa odborníkov neplodnosť párov zapríčiňuje približne v tridsiatich percentách problém na strane ženy, v tridsiatich percentách na strane muža a zvyšok predstavuje kombináciu problémov u oboch partnerov a nevysvetliteľná neplodnosť.

Problémy párov počať dieťa sa odzrkadľujú aj v demografických dátach. Tieto čísla sú o to vzácnejšie, že na Slovensku nezbierame podrobnejšie informácie o pároch, ktoré majú problém s plodnosťou. 

Aj keď bezdetnosť párov nie je vždy nedobrovoľná a mladí ľudia dnes častejšie verejne deklarujú, že deti nechcú a neplánujú, takýto životný postoj je v našej spoločnosti zatiaľ stále v menšine. Preto údaje o bezdetnosti na Slovensku z výraznej časti odhaľujú páry, ktoré s plodnosťou majú problém.

„Bezdetnosť na Slovensku má vo všeobecnosti postupne mierne rastúci trend,“ povedal pre Postoj demograf Branislav Šprocha.

„Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 sa konečná bezdetnosť žien medzi generáciami 1960 až 1975 zvýšila z približne osem na necelých trinásť percent, pričom smerom k ešte mladším generáciám narodeným na konci 70. a začiatku 80. rokov sa dá očakávať, že dosiahne 18 až 20 percent,“ dodal.

Bezdetnosť u vydatých žien je výrazne nižšia

Branislav Šprocha zdôrazňuje, že v prípade vydatých žien je však situácia výrazne odlišná. Úroveň bezdetnosti žien, ktoré boli v čase sčítania vydaté, je dlhodobo výrazne nižšia, ako je celoslovenský priemer. „Tento jav pritom platí dlhodobo a zaujímavosťou je tiež, že nedochádza zatiaľ k významnejším zmenám v čase,“ doplnil Branislav Šprocha.

„Na Slovensku je život v manželskom zväzku stále spájaný s materstvom a rodičovstvom.“Zdieľať

Napríklad podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 1991 dosahovala konečná bezdetnosť vydatých žien vo veku 45 až 55 rokov približne tri až štyri percentá. V poslednom sčítaní v roku 2021 bola konečná bezdetnosť žien v tejto vekovej skupine v podstate rovnaká. „Môžeme povedať, že na Slovensku je život v manželskom zväzku stále spájaný s materstvom a rodičovstvom,“ zdôraznil Branislav Šprocha.

Či sa tento trend potvrdí aj o desať rokov, je však otázne. Najnovšie dáta ukazujú, že u žien v mladšom veku – okolo 25 až 28 rokov – existoval pomerne veľký podiel vydatých žien – 25 až 33 percent –, ktoré boli v čase sčítania ešte bezdetné.

„Dá sa síce predpokladať, že prevažnej časti z nich sa ešte podarí do konca reprodukčného veku stať sa aspoň raz matkou, no vzhľadom na neskorší vstup do manželstva a predlžovanie obdobia medzi sobášom a narodením prvého dieťaťa rastie tiež riziko, že celkový podiel bezdetných vydatých žien by mohol byť o niečo vyšší ako spomínané tri až štyri percentá,“ uzatvára demograf Branislav Šprocha.

Najväčším nepriateľom je vek

Demografické dáta ukazujú, že naša spoločnosť naskočila na vlnu životného štýlu, v ktorom sa rodičovstvo odkladá na neskorší vek, čo je však v rozpore s naším reprodukčným zdravím.

Podľa odborníkov je totiž pre ženu najlepšie otehotnieť vo veku od 18 do 27 rokov. Potom sú tri roky takzvanej „vekovej tolerancie“ a po tridsiatke začínajú reprodukčné orgány proces starnutia.

 Odkladanie materstva Na veku záleží

 Alena Potocká

Sú sebecké a ženú sa za kariérou. Aj také sú občas názory na matky, ktoré porodia svoje deti po štyridsiatke.

Niežeby žena po tridsiatke bola za zenitom, percentuálne sa však schopnosť otehotnieť začína postupne znižovať. No a čím staršia žena, tým sú staršie jej vajíčka a tým sú menej geneticky kvalitné.

Po 35. roku je schopnosť otehotnieť znížená až o 50 percent. Po štyridsiatke je toto zníženie už dramatické, šanca ženy otehotnieť v tomto veku je už len päť percent.

Gynekologička Magdaléna Gerová, ktorá sa vo svojej odbornej praxi zameriava hlavne na problémy s plodnosťou a ktorej ambulanciu práve z toho dôvodu vyhľadáva mnoho takýchto párov, potvrdila, že za stúpajúcim výskytom neplodnosti je hlavne odkladanie tehotenstva do vyššieho veku.

„V roku 2017 bol priemerný vek prvorodičiek na Slovensku 27,8 roka, v roku 2023 to bolo 29,85 roka, pričom v Bratislave až takmer 33 rokov. Takže ten najväčší nepriateľ je vek,“ potvrdila Magdaléna Gerová pre Postoj.

Národné centrum zdravotníckych informácií má na svojej webovej stránke najnovšie štatistické dáta o pôrodoch na Slovensku z roku 2022. Keď už spomíname neustále sa zvyšujúci vek prvorodičiek, zaujímavosťou je, že z 22 786 žien, ktoré sa stali prvý raz matkami, bolo 415 žien vo vekovej kategórii 40 až 45 rokov, pričom suverénne najviac – 104 – je z Bratislavského kraja.

Zdroj: NCZI

Navyše pôrody prvorodičiek vo veku 45 až 49 rokov tvoria takmer polovicu z celkových pôrodov v tejto vekovej skupine. Okrem toho v Košickom kraji porodila jedna prvorodička vo veku nad 50 rokov.

Ani mužská plodnosť pred vekom neutečie

Mužská plodnosť sa v posledných desaťročiach celkovo znižuje, a to až natoľko, že WHO pravidelne znižuje normu zdravého profilu spermiogramu.

Kým v roku 1999 sa za normálnu úroveň považovalo 30 percent normálnych spermií vo vzorke, v roku 2010 už na normálnu úroveň stačili 4 percentá takýchto spermií, pri tejto hodnote zostala WHO aj v roku 2021.

V metaanalýze 185 štúdií z celého sveta, ktoré sa venujú tejto problematike, bolo zase dokázané, že za posledných štyridsať rokov klesla koncentrácia spermií u mužov v populáciách Európy, Severnej Ameriky a Austrálie v priemere celkom až o 60 percent.

Odborníci sa zhodujú, že sa pod tieto dramatické čísla podpísalo najmä životné prostredie a rôzne formy jeho znečistenia, či už ide o vzduch, pôdu, či vodu. Kvalita životného prostredia však nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje mužskú plodnosť.

 Toxický odpad Od Dimitrovky k umelému oplodneniu

 Erik Potocký

Neviditeľné jedy prenikajúce do pôdy a vody nemusia zabíjať hneď. Ich vplyv na zdravie človeka sa však ráta na desiatky rokov.

Vek ako dôležitý rizikový faktor pre neplodnosť sa v našom rozvinutom svete spája najmä so ženami, ale je nepriateľom plodnosti aj u mužov. Lekár, patofyziológ a výživový špecialista Boris Bajer vo svojej najnovšej knihe Protokol prirodzenej plodnosti a sexuálneho apetítu uvádza štúdie, ktoré dokazujú, že u mužov začína kvalita semena klesať už vo veku 35 rokov.

„Znížený objem semena, pokles pohyblivosti spermií a horšia morfológia (tvar) spermií sprevádzajú starnutie muža. Neskôr sa pripája aj znížená funkcia semenníkov, znižovanie hladín pohlavných hormónov (vrátane testosterónu), kvalita DNA spermií a iné,“ opisuje Boris Bajer, čo sa u muža deje počas starnutia.

„Tieto faktory zvyšujú riziko vrodených chýb či odumretia plodu. Vyšší vek otca bol dokonca v niektorých štúdiách spájaný s autizmom, schizofréniou alebo bipolárnou poruchou,“ zdôrazňuje.

Pozor na životný štýl

Boris Bajer je presvedčený, že životný štýl výrazne ovplyvňuje schopnosť splodiť dieťa. Ak sa v páre nenájde žiadny rizikový faktor, medzi ktoré patrí fajčenie, alkohol, zvýšená hmotnosť, zlá strava, sedavý spôsob života, stres, psychické traumy a podobne, šanca, že do roka splodí dieťa, je 83 percent.

„Vyšší vek otca bol dokonca v niektorých štúdiách spájaný s autizmom, schizofréniou alebo bipolárnou poruchou.“Zdieľať

Ak sa však v páre nájde aspoň jeden rizikový faktor životosprávy, šanca klesá na 71 percent. Pri dvoch rizikových faktoroch to už je len 62 percent, pri troch 52 a pri štyroch dokonca iba 38-percentná šanca. Pri súčasnom stresujúcom spôsobe života nie je ťažké napočítať si niekoľko z týchto rizikových faktorov naraz.

Podľa Bajera okrem veku je v súčasnosti asi najčastejším rizikovým faktorom zlá strava. Tvrdí, že podľa štatistík sa najčastejšie stretávame s problémami v plodnosti muža aj ženy práve pri nadváhe a obezite.

U ženy obezita vedie k ukladaniu tukov vo folikuloch a vajíčkach, k poškodeniu mitochondrií vajíčok, k hormonálnym zmenám či epigenetickým zmenám vajíčka.

U muža sa pri vysokom percente tuku v tele testosterón v tukovom tkanive premieňa na estrogény, čo môže významne ovplyvniť šancu na úspech spermie počas pohlavného styku. Negatívne ovplyvňuje plodnosť aj podvýživa – najmä pri BMI hodnotách pod 19.