Čo sa z filmu nedozviete Lewis Strauss bol lepším človekom ako Robert Oppenheimer

Film Oppenheimer bodoval na udeľovaní Oscarov. Je dobre nakrútený a s dobrým výkonom herca v hlavnej úlohe. 

Oným hrdinom, ktorého hral, ​​bol atómový fyzik J. Robert Oppenheimer; strápená to a psychicky nevyrovnaná osoba. Nie je na mieste ho odsudzovať. Ale vo filme sa ublížilo inej historickej osobe, ktorá bola oveľa lepším človekom ako Oppenheimer.

Bol to Lewis Strauss, šéf Americkej komisie pre atómovú energiu, ktorý sa v roku 1954 najviac zaslúžil o to, aby Oppenheimer ako bezpečnostné riziko prišiel o svoju bezpečnostnú previerku. Strauss bol v skutočnosti oveľa vyrovnanejší a vyzretejší človek ako Oppenheimer.

Od predajcu topánok do admirálskej uniformy

Lewis Strauss sa narodil v roku 1896 v chudobnej židovskej rodine v Západnej Virgínii. Jeho otec aj on predávali topánky. Počas prvej svetovej vojny sa zoznámil s človekom menom Herbert Hoover, ktorý organizoval humanitárnu, potravinovú pomoc pre hladujúcu Európu. 

Mladý Strauss sa v roku 1918 dostal až do Fínska a tam spoznal vyčíňanie boľševikov. Nestal sa antikomunistickým mccarthyistom až v 50. rokoch; o komunizme mal jasno už v roku 1918 – na základe toho, čo videl. Presvedčil Hoovera, aby presvedčil prezidenta Wilsona, aby v roku 1918 USA uznali nezávislosť Fínska. Stalo sa.

Herbert Hoover bol v roku 1928 zvolený za prezidenta USA; ako prezident však príliš úspešný nebol, pretože rok po jeho zvolení udrela na Ameriku a na svet Veľká hospodárska kríza prelomu 20. a 30. rokov 20. storočia.

Lewis Strauss sa dal na podnikanie a bol úspešný. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom vojnovom námorníctve a dotiahol to na hodnosť admirála. Uvážte, v tom čase boli v USA ešte antisemitské predsudky veľmi silné a nebolo vôbec ľahké, aby sa Žid stal admirálom v bašte bieleho anglosaského protestantizmu, akou bola vtedy US Navy. On to dokázal.

A potom po vojne služba v Americkej komisii pre atómovú energiu. Lewis Strauss sa stal jej členom. Strauss nikdy neskrýval, že je Žid. Bol hrdý, že je Žid aj Američan. Americký Žid. Desať rokov stál na čele najvýznamnejšej synagógy v New Yorku, možno v celých USA, chrámu Emanu-El.

Film Oppenheimer Temný s vážnymi morálnymi dilemami. Škoda, že mierne zľahčuje komunizmus

Lukáš Obšitník

Film strhujúcim spôsobom rozpráva o veľkom príbehu 20. storočia.

Labilný génius

Počas služby v Komisii pre atómovú energiu stretol Roberta Oppenheimera, vedca, ktorý viedol tím jadrových fyzikov pracujúcich v rámci projektu Manhattan v rokoch 1942 – 1945 na zostrojení prvých atómových bômb. 

Úspešne, ten test prvej funkčnej atómovej bomby sa odohral v júli 1945. Dve atómové bomby potom boli zvrhnuté na dve japonské mestá; pôvodne boli plánované pre Mníchov a Norimberg, ale tieto mestá mali šťastie, že Nemecko kapitulovalo už v máji 1945.

Oppenheimer bol tiež americký Žid, ale nikdy na to nebol príliš hrdý. A bol psychicky nevyrovnaný. Pomohol Amerike zostaviť jej prvé atómové bomby, ale potom sa jeho psychické problémy prejavili. Chcel napríklad, aby sa USA vzdali svojich atómových bômb v prospech OSN – inu, geniálny nápad! 

Odmietal sa podieľať na konštrukcii silnejšej, tzv. vodíkovej alebo termonukleárnej bomby; pri jej zostrojení bol hlavným fyzikom iný Američan židovského pôvodu, Edward Teller, narodený v Budapešti.

V roku 1954 tá otázka znela: má mať Oppenheimer bezpečnostnú previerku? Má byť jeho bezpečnostná previerka predĺžená?

On sám mal na prelome 30. a 40. rokov priateľov v komunistických organizáciách v oblasti okolo San Francisca, keď učil na univerzite v Berkeley. Jeho manželka bola komunistka. Jeho brat bol komunista. Jeho švagriná bola komunistka. Jeho dlhoročná milenka bola komunistka. 

Sám dával k svojej spolupráci s komunistickou stranou vyhýbavé odpovede. Vždy však popieral, že by bol osobne komunistom; tvrdil, že bol len sympatizantom a mal v strane iba priateľov. 

V rokoch 1942 – 1945 sa zdalo, že to tak nevadí; Sovietsky zväz bol spojencom. Od roku 1947 to však vadilo veľmi, pretože Sovietsky zväz bol novým nepriateľom; rovnako brutálnym a nebezpečným ako kedysi Tretia ríša. 

V laboratóriu v Los Alamos pracoval aj fyzik, nemecký komunista a britský naturalizovaný občan Klaus Fuchs. V roku 1950 sa pred súdom priznal, že počas siedmich rokov 1942 – 1949 odovzdával Sovietom atómové tajomstvá, že bol ich atómovým špiónom. V roku 1949 Sovieti vyskúšali svoju prvú atómovú bombu. Kto vzal Fuchsa do tímu v Los Alamos? Robert Oppenheimer.

Mala byť v roku 1954 jeho previerka predĺžená? Obnovená?

Lewisovi Straussovi ani tak nevadila Oppenheimerova prokomunistická minulosť, ale to, že o nej zahmlieval a nepostavil sa k nej čelom. Neexistoval však žiadny dôkaz, že Oppenheimer bol skutočne komunistom. On sám to popieral. Vedelo sa len, že jeho brat, švagriná, manželka i milenka komunistami boli.

No, a teraz sa spýtajme: Máte českého občana, ktorý pracuje na ministerstve obrany v sekcii vyzbrojovania. Jeho manželka je apologétkou Putina. Jeho brat je apologétom Putina. Jeho dlhoročná milenka je apologétkou Putina. Dostane bezpečnostnú previerku od Národného bezpečnostného úradu?

Aha.

Prezident Dwight Eisenhower a Lewis Strauss na snímke z roku 1954. Foto: wikimedia.org

Bol to komunista...

A teraz to prekvapenie. Harvey Klehr a John Earl Haynes, autori mnohých kníh o americkom komunizme a sovietskej špionáži v USA, publikovali v septembri 2023 v mesačníku Commentary podrobnú analýzu „Oppenheimer bol komunistom“, v ktorej podľa svedectva iných členov strany z tej doby bol členom bunky Komunistickej strany USA minimálne do začiatku roku 1943.

Inými slovami, podľa autorov Oppenheimer nielen zahmlieval o svojich niekdajších prokomunistických sympatiách, ale aj otvorene klamal o svojom bývalom členstve v strane.

Oppenheimer bezpečnostným rizikom bol. Bezpečnostné riziko predstavoval. Zbaviť ho previerky bol správny a zodpovedný čin.

A čo Lewis Strauss, ktorý sa o to zasadil?

Generál Dwight Eisenhower, víťaz nad fašizmom a nacizmom v Európe, si Lewisa Straussa vážil. Zhodou okolností bol v rokoch 1953 – 1961 prezidentom USA. 

V roku 1958 umieral na rakovinu vtedajší americký minister zahraničných vecí John Foster Dulles. Prezident Eisenhower sa spýtal Straussa, či by nechcel byť ministrom zahraničia. Strauss povedal Ikeovi, že kamarát Christian Herter, ktorý je prvým námestníkom ministra, má mať to právo stať sa ministrom zahraničia, až Dulles z dôvodu zdravia odstúpi. Stalo sa tak v roku 1959.

Eisenhower potom Straussovi ponúkol „to druhé najlepšie“, byť ministrom obchodu. Strauss s tým súhlasil a ponuku prijal. V rokoch 1958 – 1959 bol ministrom obchodu USA.

Bol to lepší človek ako Robert Oppenheimer. Z toho filmu sa to však nedozviete.

Pôvodný text: Oppenheimer a Strauss, uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.