Protesty Keď progresívny aktivizmus pomáha Ficovi

Včera sa v Bratislave uskutočnil ďalší zo série protestov, ktoré opozičné strany PS, SaS a KDH zvolávajú ako reakciu na zámer vlády zrušiť špeciálnu prokuratúru a zmeniť trestný zákon.

Témou včerajšieho pochodu však už nebol len právny štát. Viacerí vystupujúci využili tribúnu aj na kritiku ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej z dôvodu, že chce zastaviť dotácie pre LGBTI mimovládne organizácie.

Ministerku vo svojich vystúpeniach spomenuli speváčka Katarína Koščová a fotografka Olja Triaška Stefanović a vyčítali jej, že sa snaží ovládnuť kultúrne inštitúcie a obmedzuje LGBTI komunity.

Zo šírenia nenávisti ministerku obvinila aj samotná moderátorka protestu herečka Kristína Tormová.

Skôr ako sa dostaneme k tejto téme, ešte iná výhrada smerom k organizátorom protestov.

Už od prvého mítingu časť demonštrantov skanduje vetu „Fico do basy“. Je smutné, že nikto z ľudí, ktorí organizujú protesty za hodnoty právneho štátu, sa zatiaľ voči tomu neohradil a skandujúcich neupozornil, že v takomto štáte o tom, či niekto pôjde do väzenia, nerozhoduje ulica, ale súdy.

Pri bratislavských protestoch od začiatku hrozilo, že početné aktivistické zázemie strany PS neodolá a bude sa snažiť na demonštráciách okrem ochrany právneho štátu otvárať aj ďalšiu svoju agendu. Začína sa to diať.

Je úplne pochopiteľné, že zámer ministerky kultúry obmedziť dotácie LGBTI organizáciám je pre PS, ale aj pre časť SaS silnou politickou témou.

Protesty však organizujú aj spolu s KDH, ktoré má pri hodnotení tohto kroku ministerstva kultúry logicky celkom iné akcenty. Svedčí o tom okrem iného aj vyjadrenie poslanca Jozefa Hajka, podľa ktorého sa KDH s PS a SaS dohodli, že sa táto téma na protestoch rozoberať nebude.

Takisto platí, že na námestia nechodia len liberáli a progresívci, ale aj ľudia s konzervatívnejšími názormi, keďže obrana právneho štátu je témou, ktorá ľudí spája naprieč názorovým spektrom.

V konzervatívnom prostredí sa už dlhší čas vníma ako problém nevyváženosť pri rozdeľovaní podpory z verejných zdrojov, najmä pri dotačných schémach, ktoré sú v réžii ministerstva kultúry či ministerstva spravodlivosti.

V Postoji sme v stredu publikovali text o tom, že pro-life mimovládky dostávajú z verejných zdrojov výrazne menej peňazí ako organizácie, ktoré sa zameriavajú na LGBTI aktivity. Pritom to nie je tak, že by sa o tieto prostriedky neuchádzali alebo by predkladali horšie projekty.

Dotačný dvojaký meter Pro-life mimovládky dostali z verejných zdrojov iba desatinu toho, čo „dúhové“

Jakub Lipták

Kým „dúhovým“ mimovládkam sa v získavaní zdrojov darí, pro-life mimovládky sú často prehliadané.

Ministerku Šimkovičovú možno oprávnene kritizovať za viacero vecí. Nič to však nemení na tom, že určitá revízia prideľovania štátnych dotácií občianskemu sektoru je potrebná.

Je napríklad úplne legitímne zaujímať sa o to, či zloženie komisií, ktoré rozhodujú o prideľovaní peňazí všetkých daňových poplatníkov, hodnotovo a názorovo reprezentuje širšiu časť spoločnosti alebo len jej úzky výsek.

Ministerke kultúry sa dá vyčítať, že problém ide riešiť motorovou pílou a „dúhovým organizáciám“ sa vyhráža plošným zastavením podpory.

Ak sa však platformou na zápas progresívcov s Martinou Šimkovičovou o financovanie LGBTI organizácií stanú protesty za právny štát, čo sa práve začína diať, bude to nepríjemné nielen pre mnohých účastníkov demonštrácií s iným videním sveta, ale aj pre spoluorganizátorov z KDH. Kresťanskí demokrati budú musieť prehodnotiť, či sa na organizácii opozičnej akcie budú aj naďalej podieľať.

Progresívny aktivizmus má skrátka potenciál rozbiť opozičný zápas o právny štát.

Robert Fico si, samozrejme, nemôže želať nič lepšie.