Na čom záleží Kedy už budeme konečne šťastní?

V minulom roku ma zvlášť zaujal rozhovor so psychiatrom Robertom Waldingerom, ktorý pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung hodnotil výsledky asi najdlhšie trvajúcej štúdie v histórii, ktorá sa zaoberá rozvojom ľudí. Obsah tohto rozhovoru zaujal aj nemeckých čitateľov natoľko, že bol v spomínanom denníku medzi najúspešnejšími textmi v čítanosti za minulý rok.

Naznačuje to zrejme, ako ľudia zúfalo hľadajú akýsi návod na dobrý život a čakajú od vedcov, že im poskytnú dôkazy. A výsledky zložitej americkej štúdie sú až prekvapivo jednoduché.

Waldinger je už v poradí štvrtým šéfom známej Harvard Adult Development Study. Vedci totiž už 85 rokov pozorujú skupinu tých istých mužov z Bostonu. Z pôvodnej skupiny 724 chlapov žije dnes už len 40 a aj tí majú okolo 100 rokov. 

Vedci počas desiatok rokov skúmali ich duševné aj fyzické zdravie, ich manželstvá, deti i kariéru. Niektorí počas života zbohatli, iní prišli o všetko. Najznámejším účastníkom štúdie bol dokonca americký prezident John F. Kennedy. 

Z výsledkov štúdie sa snažia autori ešte aj dnes vyvodiť závery o tom, čo je podstatou šťastného života a čo to znamená prežiť život zdravo a úspešne.

Pôvodne skúmali dve skupiny mužov. V prvej boli devätnásťroční študenti Harvardu, ktorých si vedci vybrali na základe ich potenciálu. Zámerom bolo zistiť, čo stojí za úspešným životom. V druhej skupine, ktorá pôvodne vznikla ako výskum kriminality mladých, sa stretli mladí muži z ťažkých rodinných pomerov, ktorým sa však napriek nepriazni osudu podarilo vyhnúť kriminalite. Tieto dve štúdie sa neskôr spojili do jedného výskumu. 

V prvej fáze sa mužov v podrobných dotazníkoch pravidelne pýtali, ako sa im v živote darí vo vzťahoch, v kariére aj zdravotne. Následne ich skúmali v laboratóriu, kde im umelo navodili stres a pozorovali, ako rýchlo sa z neho zotavia. Vedci zároveň pátrali po ich genetických predpokladoch a pravidelne skenovali ich mozog. Počas dekád nahromadili množstvo dát, ktoré následne prepájali.   

Na otázku, k čomu harvardská štúdia dospela, odpovedá psychiater Robert Waldinger pre nemecký denník veľmi jasne. „Je dôležité postarať sa o svoje fyzické zdravie: zdravá strava, veľa pohybu, žiadna nadváha a odmietnuť alkoholizmus, nefajčiť. (...) Ale potom sme si položili otázku: Ako sa dá zo štúdie najlepšie predpovedať, či niekto šťastne zostarne? Odpoveď bola: Rozhodujúca je vrúcnosť vzťahov, ktoré človek má. (...) Najprv sme neverili vlastným zisteniam. Jasné, všetci vieme, že telo a duša sú úzko prepojené. Ale že ich spolupráca je taká silná, že vzťahy človeka ovplyvňujú natoľko, že dostane ochorenie srdca...?“

Waldinger tvrdí, že ľudia podceňujú, že sa musia o svoje vzťahy starať, myslia si, že to pôjde samo od seba. Zo štúdie však vyplýva, že vzťahy sa rozpadajú a odumierajú, lebo zúčastnení sa o ne jednoducho málo starali. A práve kvalita vzťahov sa ukázala v miere šťastia u účastníkov výskumu ako kľúčová.  

Novinár sa psychiatra pýta, či by vedel vytypovať príklad jedného účastníka štúdie, ktorému život skutočne vyšiel a prežil šťastný život. Vedec menuje ako ukážkový príklad muža, ktorému dal fiktívne meno Leo.

Bol to učiteľ histórie, ktorý nebol ani bohatý, ani slávny a vyšiel zo štúdie ako najšťastnejší človek. Leo mal ženu a tri dcéry, miloval svojich žiakov a mal rád aj svojich kolegov. Podľa Waldingera sa Leo často rozprával s ľuďmi o témach, ktoré zaujímali aj jeho samotného, rád učil a s inými učiteľmi si často vymieňal didaktické skúsenosti.

Novinár sa psychiatra pýtal, či Leo nemohol o svojom šťastí klamať a len ho predstierať. Vedec však vysvetľuje, že Lea videli rok čo rok a nezaznamenali pri ňom nič, čo by nebolo konzistentné. „Nemyslel vôbec na seba, jeho myšlienky boli často zamerané na jeho okolie, na rodinu, kolegov. V našej štúdii sme celkovo zistili, že šťastnejší sú tí ľudia, ktorí sa zaoberajú vecami mimo seba.“    

Psychiater po záveroch štúdie ľuďom odporúča, aby urobili dve veci. Preskúmali, aké vzťahy majú vo svojom živote, a následne si položili otázku, čo mi ešte vo vzťahoch chýba a či to môžem dnes nájsť vo vzťahoch vo svojom okolí. 

Radí položiť si tiež otázky typu: Čo viac môžem urobiť tento rok pre svoje vzťahy? Mám investovať do nových vzťahov, lebo takmer žiadne skutočné nemám, alebo sa nasadiť pre tie, ktoré som roky zanedbával? Kľúčom je podľa psychiatra vedome venovať vzťahom svoju plnú pozornosť. 

Dôvodom má byť fakt, že okolie a spoločenský kurz nás o vzťahy oberá, zavedenie smartfónov vidí vedec ako míľnik, keď sa naša myseľ rozptýlila natoľko, že došlo k prudkému poklesu nášho „sociálneho kapitálu“ a súťaž o našu pozornosť akoby sme už ani nemali šancu vyhrať. 

Profesor radí prejsť si svoj telefónny zoznam a pýtať sa, s kým sme už dlho neboli v osobnom kontakte, a začať sa stretávať s ľuďmi a zaujímať sa o ich životy, nečakať, že vzťahy sa vybudujú samy od seba. 

Dobrým barometrom vzťahov je vraj podľa amerického psychiatra otázka, koľkým ľuďom by som vedel v prípade núdze zavolať v noci s prosbou o pomoc, keď mám strach alebo sa mi niečo vážne prihodilo.

Tento rok budeme prinášať v Postoji aj texty a rozhovory, v ktorých budeme hľadať odpoveď na otázku: Čo znamená mať skutočne dobrý a zmysluplný život?

Oplatí sa prečítať    

Rande s vlastným manželom či manželkou Prečo do najdôležitejšieho vzťahu investujeme tak málo času?

Mária Melicherová

Keby sme do svojho biznisu investovali toľko času, koľko do vzťahu, väčšina firiem by asi skrachovala. Šťastné manželstvo sa nepodarí samo od seba, potrebuje čas a výživu, radia odborníci.

Pomáha ľuďom lepšie spať Kvalita spánku súvisí aj s celkovou spokojnosťou človeka

Jana Holubčíková

Spánková terapeutka Andrea Orosová radí pri nespavosti zabaviť sa kuchárskymi knižkami či cestopismi, ktoré človeka emočne nerozrušia, ale len unavia.

Komu priniesol home office väčšie výhody? Predstava, že pri práci z domu sme produktívnejší, sa nepotvrdila

Zuzana Hanusová

Home office priniesol firmám ťažkopádnejšie podnikanie a menej výkonných, hoci spokojnejších zamestnancov. 

Výchovná metóda dovedená do extrému Deti sú unavené z večného rozhodovania sa, dajte im vydýchnuť, tvrdí odborníčka

Alena Potocká

Pôvodný cieľ bol pekný – naučiť deti sebavedome sa rozhodovať. Namiesto toho rodičia svojich potomkov preťažili.

Žila 10 rokov v Nórsku Všetci sa síce usmievajú, ale domov vás nepozvú. Vianoce bez betlehemov boli šok

Jana Holubčíková

V Nórsku keď človek povie, že je preťažený, vyhorený z práce, lekár ho vypíše a dostane 100-percentný plat a chodí k psychológovi. Spoločnosť tomu rozumie.