Nestojí nič, nevyžaduje si špeciálne pomôcky ani výnimočnú telesnú zdatnosť a dá sa ľahko zakomponovať do dennej rutiny. Chôdza získava na popularite a jej prínos potvrdzujú aj mnohé vedecké výskumy.
Začiatkom roka vyšla štúdia, ktorá sa venuje téme, ako súvisí rátanie krokov s celkovou mortalitou a kardiovaskulárnou mortalitou u ľudí s vysokým krvným tlakom.
Autori použili údaje z Národného prieskumu zdravia a výživy v USA z rokov 2005 – 2006, ktorý zahŕňal 1 629 účastníkov s hypertenziou, u ktorých bol počet krokov meraný akcelerometrom.
Vedci sa zamerali na dospelých s hypertenziou a zistili súvislosť medzi vyšším počtom krokov a zníženým rizikom úmrtia z akéhokoľvek dôvodu aj z kardiovaskulárnych príčin.
Počas sledovania, ktoré trvalo 12 rokov a 7 mesiacov, došlo k 370 úmrtiam, pričom 177 z nich malo kardiovaskulárne príčiny. Zistilo sa, že riziko úmrtnosti sa výrazne znížilo pri počte 8 250 krokov za deň v prípade celkovej úmrtnosti a 9 700 krokov za deň v prípade kardiovaskulárnej úmrtnosti. Nad tieto prahové hodnoty sa prínosy ustálili.
Výskumníci dospeli k záveru, že navýšenie denného počtu krokov je spojené so zníženou celkovou úmrtnosťou a kardiovaskulárnou úmrtnosťou u hypertonikov. Čiže už stredná úroveň fyzickej aktivity prináša podstatné zdravotné prínosy.
Vedci z Charles Perkins Centre na Univerzite v Sydney v ďalšej štúdii zistili, že navýšenie počtu krokov môže kompenzovať zdravotné následky častého sedenia.
Zo štúdie, do ktorej sa zapojilo viac ako 72 000 ľudí a ktorú uverejnili v British Journal of Sports Medicine, vyplynulo, že každé navýšenie počtu krokov až do počtu 10 000 krokov denne súvisí so zníženým rizikom úmrtia o 39 percent a kardiovaskulárnych ochorení o 21 percent. Bez ohľadu na to, koľko času účastníci strávili sedavým spôsobom života.
Hlavný autor austrálskej štúdie, vedec Dr. Matthew Ahmadi hovorí, že ich výskum nemá slúžiť ako výhovorka pre ľudí, ktorí nadmerne sedia, „ale prináša dôležité posolstvo pre verejné zdravie, že každý pohyb je dôležitý a že ľudia môžu a mali by sa snažiť kompenzovať zdravotné dôsledky nevyhnutného sedavého správania navýšením počtu krokov za deň“.
Rátanie krokov je dnes ľahko merateľný údaj, ktorý dokážu vedci využiť na presné monitorovanie fyzickej aktivity. V tomto prípade použili údaje o 72 174 osobách, ktorých priemerný vek bol 61 rokov, zo štúdie UK Biobank, významnej biomedicínskej databázy.

Účastníci nosili sedem dní na zápästí akcelerometer na meranie fyzickej aktivity. Údaje sa použili na odhad denného počtu krokov a času stráveného sedavým spôsobom.
Výskumný tím potom sledoval zdravotný vývoj účastníkov prostredníctvom prepojenia údajov o hospitalizáciách a úmrtiach.
Počas priemerného sledovania, ktoré trvalo takmer sedem rokov, došlo k 1 633 úmrtiam a 6 190 prípadom kardiovaskulárnych ochorení.
Po zohľadnení ďalších potenciálnych vplyvov autori vypočítali, že optimálny počet krokov za deň na kompenzovanie vysokého času stráveného sedením je medzi 9 000 a 10 000 krokmi za deň. Zníženie úmrtnosti i kardiovaskulárnych chorôb sa dosiahlo už aj pri 4 000 až 4 500 krokoch denne.
Ide o takzvanú pozorovaciu štúdiu, takže nie je možné stanoviť priamu príčinu a následok, výsledky mohli ovplyvniť aj iné nemerateľné faktory. Vedci napriek tomu dospeli k záveru, že akýkoľvek počet denných krokov nad referenčnou hodnotou 2 200 krokov za deň bol spojený s nižšou úmrtnosťou a rizikom výskytu kardiovaskulárnych ochorení, a to pri nízkej aj vysokej dĺžke sedenia.
„Dosiahnutie 9 000 až 10 000 krokov denne optimálne znížilo riziko úmrtnosti a výskytu kardiovaskulárnych ochorení u účastníkov s vysokou mierou sedenia,“ píše sa v závere štúdie.

Foto: Pixabay
Nová štúdia zo začiatku novembra ukazuje, že aj u ľudí, ktorí už trpia počiatočnými formami demencie, môže chôdza výrazne spomaliť príznaky ich ochorenia.
Neurológovia z Harvardovej univerzity v odbornom časopise Nature Medicine tvrdia, že fyzická aktivita môže spomaliť prejavy Alzheimerovej choroby.
Už 3 000 krokov denne prispieva k tomu, že v mozgu sa menej rýchlo hromadia škodlivé zhluky proteínu T, ktoré majú spôsobovať vznik ochorenia. Podľa výskumníkov sa tým kognitívny úpadok môže oddialiť až o tri roky.
Podľa štúdie je pre mozog ešte prospešnejšie, ak človek urobí 5 000 až 7 500 krokov denne. Vedci upozorňujú, že navýšením krokov by sa poškodenie mohlo spomaliť až o sedem rokov.
Tím pod vedením Wai-Ying Wendy Yau sledoval kognitívne schopnosti a výskyt amyloidných usadenín a proteínu T v mozgu u takmer 300 starších dospelých na začiatku štúdie a v jej priebehu. Z účastníkov štúdie vykazovalo 88 príznaky predklinickej Alzheimerovej demencie. Aj u nich kognitívne poškodenie postupovalo pomalšie, ak sa pravidelne hýbali. „To by mohlo vysvetľovať, prečo u niektorých ľudí s Alzheimerovou chorobou nedochádza k takému rýchlemu zhoršeniu ako u iných,“ hovorí Jasmeer Chhatwal, vedúci pracovnej skupiny.
„Štúdia po prvýkrát ukazuje účinky u ľudí, ktorí už majú v mozgu zmeny typické pre Alzheimerovu chorobu,“ hovorí pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung Emrah Düzel, riaditeľ Inštitútu kognitívnej neurológie a výskumu demencie na Univerzitnej klinike v Magdeburgu. „Zdá sa, že fyzická aktivita spomaľuje šírenie týchto zmien v priebehu rokov a v súvislosti s tým chráni mentálnu výkonnosť.“
Vedci si to vysvetľujú tým, že pravidelné chodenie na jednej strane trénuje kognitívne schopnosti, lebo ľudia sa musia orientovať, navigovať vo svojom okolí, na druhej strane stimuluje funkciu srdcovo-cievneho systému.
„Každý krok sa počíta – a aj malé zvýšenie dennej aktivity sa môže v priebehu času prejaviť v trvalých zmenách návykov a zdravia,“ tvrdia autori štúdie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.