Prečerpávačka Málinec – Látky Záložný zdroj pitnej vody v Hriňovej má značné riziká, projekt ohrozuje desaťtisíce ľudí

V prípade projektu prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky sa čoraz zjavnejším problémom stáva zásobovanie pitnou vodou pre desaťtisíce ľudí na juhu stredného Slovenska.

Hoci sa o tomto riziku hovorí od začiatku, každé ďalšie posudzovanie a preverovanie existujúcich alternatívnych možností a infraštruktúry ukazuje vážne problémy. Nahradiť výdatný zdroj pitnej vody, akým je v tomto regióne vodárenská nádrž Málinec, totiž nebude také jednoduché, ako si to možno spočiatku predstavovali ideoví tvorcovia projektu – minister životného prostredia Tomáš Taraba a jeho vodohospodárski nominanti.

Málinec – Klenovec – Hriňová

Vodárenská nádrž Málinec, hoci bola vybudovaná ako samostatná stavba, je zároveň súčasťou vodárenskej sústavy a prepojení v regióne. Ide o akúsi „trojičku“, ktorú tvorí s vodárenskými nádržami Klenovec a Hriňová.

Grafické znázornenie „sústavy“ vodárenských nádrží na juhu stredného Slovenska. Autor: Lukáš Machava z OZ Združenie Čechánky, s ktorým sme sa stretli ešte v júni 2025

Tie sú vzájomne prepojené, aby v prípade technickej odstávky jednej z týchto nádrží dokázali ostatné dve zásobovať pitnou vodou aj odberateľov primárne napojených na tú odstavenú.

Zdanlivo by tak nemal existovať problém v prípade, ak by sa aj počas výstavby PVE Málinec – Látky vodárenská nádrž Málinec vypustila, resp. dočasne prestala byť zdrojom pitnej vody.

To je však len teória. Hoci prepojenia existujú, na dodávku pitnej vody doteraz neboli použité. Ide zároveň o kilometre potrubí a ich skutočný technický stav je otázny. Je teda namieste skepsa voči tomu, či by v prípade potreby dokázalo toto prepojenie splniť účel, na ktorý bolo vybudované.

Investičný dlh vo vodárenskej infraštruktúre na Slovensku je odhadovaný na minimálne jednu miliardu eur, hoci sa kompetentné inštitúcie stránia uviesť konkrétnejšie číslo. Nie je známe ani to, že by prepojenie Málinec – Klenovec – Hriňová prešlo v minulosti výraznejšou revíziou a rekonštrukciou.

Výrazné terénne prevýšenia medzi nádržami si navyše vyžadujú zapojenie čerpadiel, čo by sa odrazilo aj vo vyšších nákladoch a pravdepodobne aj do vyššej koncovej ceny pre odberateľov vody.

Prečerpávacia elektráreň MálinecVodohospodári analyzujú výkonnejšiu „megabaterku“, než sľúbil Taraba. Lepším miestom by bola Zemplínska šírava

Erik Potocký

Hriňová v takmer havarijnom stave

Ak by aj celý vyššie popísaný mechanizmus bezproblémovo fungoval, najnovšie informácie hovoria o tom, že na takéto prepojenie by ľudia závislí od vody z Málinca mohli zabudnúť.

V Postoji sa nám podarilo získať dokument, ktorý poukazuje na nelichotivý stav vodárenskej nádrže v Hriňovej, teda jednej z „trojičky“.

Ide o Záznam z technicko-bezpečnostnej prehliadky vodnej stavby Hriňová zaradenej do I. kategórie, konanej dňa 16. októbra 2025 na vodnej stavbe.

V správe sa síce uvádza, že vodná stavba je „bezpečná a prevádzkyschopná v čase bežných hydrologických podmienok“, no zároveň sa prevádzanie vody bezpečnostným priepadom a sklzom považuje „za rizikové. Počas zaťaženia sklzu môže dôjsť k závažnému porušeniu konštrukcie sklzu a k nadmerným priesakom, čo by následne mohlo viesť až k porušeniu telesa priehrady“.

VN Hriňová je síce bezpečná pri normálnych vodných stavoch, v prípade prívalových dažďov by však už nemusela zvládnuť núdzové vypúšťanie vody. Nemôže jej teda mať dostatok na to, aby nahradila zásobovanie pitnou vodou z Málinca.

Ide o technický žargón, preto sme tieto vyjadrenia skonzultovali s človekom, ktorý má príslušné technické vzdelanie.

Zjednodušene to znamená, že VN Hriňová je bezpečná v prípade bežného, resp. priemerného vodného stavu. Spomínaný priepad a sklz slúži v podstate na núdzové vypúšťanie priehrady v prípade napríklad prívalových dažďov, ktoré môžu prudko zvýšiť hladinu vody.

Z toho vyplýva, že hoci by VN Hriňová bezpečne zvládla bezpečné hydrologické podmienky, musí byť jej hladina udržiavaná pod touto úrovňou pre prípad náhlych a výdatných zrážok.

No a tu sa dostávame ku kľúčovému bodu, ktorý už priamo súvisí s prevádzkou Málinca a so zásobovaním pitnou vodou.

Vzhľadom na to, že VN Hriňová pre nevyhovujúci stav núdzových a bezpečnostných súčastí musí byť udržiavaná v podstave, nie je možné s ňou v dohľadnom čase rátať ako s alternatívnym zdrojom pitnej vody.

Prečerpávačka MálinecVšetky otázky sú zatiaľ otvorené, no vodohospodári už obstarávajú stavebný zámer

Erik Potocký

Vodohospodárska výstavba, resp. jej generálny riaditeľ Peter Molda nám pri stretnutí potvrdil, že vypustenie Málinca je zamýšľané ako jedna z alternatív v prípade premeny nádrže na súčasť PVE. Voda, ktorá dnes zásobuje okolitý región z Málinca, sa teda bude musieť získať niekde inde. A z Hriňovej to nebude, napriek tomu, že práve so substitúciou dvoch nádrží v prípade výpadku tretej sa oficiálne ráta v „sústave“ Málinec – Klenovec – Hriňová.

Voda rovno z Ipľa

Ľudia, ktorí sa tejto problematike venujú a odborne jej rozumejú, nás zároveň upozornili na iný fakt, ktorý môže mať s problémom na Hriňovej priamy súvis.

V súťažných podmienkach na prípravu stavebného zámeru PVE Málinec – Látky, o ktorom sme pred niekoľkými týždňami písali, 6. novembra pribudlo doplnenie.

Konkrétne ide o spracovanie možností odberu surovej vody priamo z toku Ipľa.

„Súčasťou vyvolanej investície PVE Málinec – Látky bude vybudovanie priameho odberu z toku Ipľa na zabezpečenie vodárenského odberu, ako aj vybudovanie potrebnej infraštruktúry, ktorá bude spájať odberné miesto s úpravňou vody v Málinci,“ uvádza sa v doplnenej časti súťažných podkladov.

Vodohospodárska výstavba tým akoby nepriamo priznáva možný budúci problém s pitnou vodou. 

Ide o ďalšiu čiastku do celkovej mozaiky, ktorá podľa niektorých ukazuje, že projekt nemusí dopadnúť podľa predstáv deklarovaných najvyššími predstaviteľmi ministerstva životného prostredia. Každý, kto niekedy videl Ipeľ, totiž vie, že nejde o žiadnu mohutnú rieku, ale tok, ktorý je miestami na nerozoznanie od obyčajného potoka. Len ťažko preto môže pokryť potreby pitnej vody pre desaťtisíce ľudí bez dostatočnej kumulácie napr. vo VN Málinec.

Ďalším problémom je fakt, že v prípade súťaže na prípravu stavebného zámeru sa už dvakrát predlžovala lehota na predkladanie ponúk. Najprv z 21. októbra na 11. novembra a následne z 11. novembra na 8. decembra. V najbližšom čase sa dozvieme, či ide o definitívny termín alebo uvidíme ďalšie posuny.

V kuloároch sa hovorí o tom, že posuny sú vyvolané tým, že sa do súťaže zatiaľ žiaden relevantný uchádzač neprihlásil.

Prečerpávacia elektráreň MálinecTaraba by staval hneď, no geologický prieskum trvá desaťročie. Stavba ohrozuje aj pitnú vodu pre ľudí na juhu Slovenska

Erik Potocký

Naozaj to nie je o „zopár chatároch“

Vyššie spomenuté problémy vyvolávajú vážne otázniky nad tým, či je projekt PVE Málinec – Látky bezpečný, ak sa zároveň deklaruje zachovanie vodárenského účelu (budúcej) dolnej nádrže.

Len veľmi málo je to už totiž o otázke energetickej potreby, najmä ak existujú vhodné alternatívy, ktoré pripúšťa aj súčasné vedenie štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. A okrem nich existuje priamo v lokalite Málinca pripravený projekt PVE Ipeľ – Ďubákovo s hotovým geologickým prieskumom, vysporiadanými pozemkami a bez ohrozenia zdroja pitnej vody, hoci s nižším energetickým výkonom.

Nie je to ani o zopár chatároch, ktorý by prišli o svoje majetky v mene vyššieho celospoločenského záujmu, ako sa to spočiatku snažil komunikovať minister životného prostredia Tomáš Taraba.

V situácii, keď by sa odstavením Málinca ohrozilo zásobovanie pitnou vodou pre desaťtisíce ľudí, je vyšší celospoločenský záujem jednoznačný – je ním pitná voda.

Dokresľuje to stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (StVPS) ešte z marca 2025. Tá Málinec takisto označuje primárne za vodárenskú nádrž (VN), teda stavbu slúžiacu primárne na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou.

StVPS uvádza: „Vodárenská nádrž Málinec slúži ako zdroj surovej vody na výrobu a dodávku pitnej vody prostredníctvom úpravne vody (ÚV) Málinec a pridruženej vodárenskej infraštruktúry hlavne pre okresné mesto Lučenec a ďalších desať obcí, spolu približne 43-tisíc obyvateľov. V prípade poruchy na skupinovom vodovode sú z ÚV Málinec zásobované pitnou vodou aj mestá Poltár, Fiľakovo a Veľký Krtíš, čo predstavuje ďalších približne 20-tisíc obyvateľov.“

Priemerné množstvo dodávanej vody sú cca 3 milióny kubíkov ročne.

Priemerné množstvo dodávanej vody sú cca 3 milióny kubíkov ročne.

StVPS dodáva, že nepozná presné technologicko-konštrukčné riešenie, ktoré má byť využité pri výstavbe PVE, no zo „samotného princípu fungovania prečerpávacej vodnej elektrárne je však zrejmé, že bude dochádzať k prečerpávaniu a vzájomnej výmene významného objemu vody medzi VN Málinec a navrhovanou hornou nádržou pri obci Látky, čo bude spôsobovať miešanie objemu vodárenskej nádrže“.

Ako pokračujú stredoslovenskí vodári, znamená to vysoké riziko vírenia sedimentov, čo môže viesť k zhoršeniu kvality surovej vody „najmä v ukazovateľoch zákal, farba, absorbancia, železo, mangán, zvýšená prítomnosť huminových látok a podobne. To môže spôsobiť problémy pri zabezpečení úpravy vody na požadovanú kvalitu pitnej vody a spôsobiť zvýšené prevádzkové náklady na úpravu vody. V najhoršom prípade môže byť úprava a dodávka vody do siete na nevyhnutný čas obmedzená, respektíve zastavená“.

Ďalšie riziko tkvie v čerpadlovej technike, z ktorej môžu do vody unikať ropné látky, oleje a mazadlá s toxickými následkami na ľudský organizmus aj celkové životné prostredie a vodný život v nádrži.

StVPS nekomentuje energetickú stránku projektu, z povahy svojej činnosti však uprednostňuje využitie existujúcich vodných stavieb na zásobovanie pitnou vodou.

Ohrozenie chránených území

Stavba môže mať navyše vplyv na životné prostredie aj v širšom kontexte. Nižšie po prúde Ipľa sa nachádza Chránené vtáčie územie Poiplie. Práve VN Málinec poskytuje Ipľu stabilný prietok aj počas suchých období, čím podporuje aj existenciu tohto chráneného územia.

Ak počas stavby dôjde aspoň k čiastočnému vypusteniu Málinca a zároveň sa začne čerpať voda na úpravu na pitnú vodu priamo z Ipľa, môže rieka vyschnúť, čo by znamenalo významné ohrozenie tejto lokality. Zároveň sa chránené územie nachádza aj na maďarskej strane Ipľa, takže z projektu môže byť napokon aj medzinárodný spor.